Ako na cyklocestovanie v zime

Počas mojej cesty okolo Slovenska, ktorú si môžete bližšie pozrieť vo videu, som strávil 8 dní nonstop vonku. Tiež som 5 z celkových 7 nocí vonku aj spal. Celodenná jazda v novembrových teplotách blízkych nule je náročná, navyše som zvolil minimalistické bikepackingové nastavenie brašní. Ako som sa vysporiadaval so zimou? Akú výbavu som mal, ako som fungoval, ako som bol oblečený? Ako na cyklocestovanie v zime? Čítajte v tomto článku.

Bicykel – urobil som z bicykla „takmer“ gravel

Vybavil som bicykel 25-kami plášťami Schwalbe Marathon Plus. Rovnaké, len širšie, používam veľmi úspešne aj na krosovom bicykli a defekt som za 2 roky mal iba jeden, aj to len vtedy, keď mi plášť prepichla 2 cm dlhá samorezka. Inak sa na ne môžem absolútne spoľahnúť. Pri cyklocestovaní ideálne, pretože sa nemusíte otočiť pred horším terénom, ani so skrehnutými rukami opravovať defekt.

Nie sú to žiadne rýchliky, ale do blatistého jesenného počasia a na ušmudlané cesty sú top. Vďaka ochrannej vrstve sú aj pri maximálnom nahustení mierne mäkšie. Komfort spravia taký, že je ten starý hliník pohodlnejší ako karbónový rám a prejdú prakticky všetko. Rúbal som na nich po kamenistej zablatenej poľnej ceste na Orave z kopca 40-tkou a držali 🙂

Brašny a veci, ktoré si nesiem

Čo som bral, ako a do čoho som to celé napratal na bicykel?

Spacák mám značky Husky Anapurna. Skvelá vec, ale ešte z čias, keď pre mňa váha a objem nič neznamenali. Komfort má do -4°C. Tomu som sa priblížil asi iba raz, počas noci pri Spišskej Starej Vsi. Cítil som mierny chlad, ale vyspal som sa. Upevnil som ho medzi predné barany obyčajnými gumicukmi. Prehadzovačke to trochu zavadzalo, ale dalo sa. Nad kolesom boli 2 cm, občas to škrtlo pri nerovnostiach, ale tiež sa dalo 🙂 A proti dažďu sa mi najviac osvedčilo obyčajné 60l vrece na odpad. Nič lepšie a lacnejšie nenájdete.

Karimatku mám 5 cm hrubú, značky Therm-A-Rest NeoAir. Váži 0,5 kg a zbalená má objem asi 2l. Prežila už aj dosť nerovné povrchy a zatiaľ absolútna spokojnosť z pohľadu tepelnej izolácie odspodu. Je naložená hore na podsedlovke – ten sivý valec 🙂

Stanová plachta značky Cattara slúžila ako poistka pred dažďom a improvizácia stanu. Váha je 0,5 kg a po zbalení je to taký 15 cm veľký balíček, ktorý sa dá veľmi dobre stlačiť. Uchytený je tiež hore na podsedlovke spolu s karimatkou.

Podsedlovka značky Topeak s objemom 15l slúžila na oblečenie. Objem je to však len teoretický. V praxi je tak polovičný, ak nechcete, aby sa vám to vzadu stále hojdalo, zosúvalo a celkovo to otravovalo život. Najmä ak nejdete po ideálne hladkom asfalte. Do budúcna by som volil model, ktorý má na uchytenie k sedlovke 2 popruhy. Ten jeden to nefixuje dobre.

Náradie, ktoré štandardne tvorí pumpa, dve náhradné duše, montpáky, univerzálny imbusový kľúč a olejnička, bolo spolu so zubnou kefkou, pastou, papierovými vreckovkami, nožom a buffkou v rámovej trojuholníkovej brašne. Tá je iba nejaký „noname“ z obchodu za pár éčok.

Topeak brašna za predstavcom slúžila na powerbanky, káble a blikačky. Powerbanky mám tieto a bral som rovno 3 ks. Energeticky som bol teda našlapaný ako slovenská prenosová sústava. Ale tak musel som živiť telefón, gopročku, wahoočko a predné svetlo. A v zime na výdrž týchto batériových vecí nie je spoľahnutie.

Btwin modrá brašna vpredu je už klasicky miesto na telefón a kameru, nech sú poruke.

Na podsedlovke bol uchytený aj malý prázdny batoh, ktorý sa večer po nakúpení zásob jedla presunul na môj chrbát. Na páse som mal tiež osvedčenú vodácku ľadvinku na cennosti.

Oblečenie

V podstate som mal iba dve verzie oblečenia: to, v čom som bajkoval a to, v čom som spal.

Počas jazdy

• zimné cyklogate, nič špeciálne, cena asi 30 éčok
• teplé ponožky
• trenky
• návleky na kolená
• termo
• tenká windstopperka
• flísová cyklobunda, vždy poruke ako záloha, vzadu na vrchu podsedlovky

Základom sú nohy a ruky. Obuté som mal zimné mtb tretry značky Force. Komplet recenziu nájdete tu. Poviem k nim len toľko, že vydržali 12 hodinové denné jazdy a omŕzanie prstov na nohách sa ma vôbec netýkalo. Dobre sa v nich aj chodilo. Návleky na nohy som nemal a ani mi nechýbali.

Ruky chránili palčiaky značky Answer. Rovnako ako pri tretrách boli ruky v teple, prsty absolútne neomŕzali. Opäť recenziu nájdete tu. Tretry aj rukavice som mal na tieto podmienky dokonca predimenzované a zvládli by aj väčší chlad.

Na spanie a „civil“

• tenisky, ktoré cez deň viseli na podsedlovke
• teplé ponožky
• trenky
• termo gate
• tenké turistické gate, ktoré som si obliekal na tie termo gate
• termo
• flísová bunda (záloha) slúžila aj na spanie
• páperka z Decathlonu, ktorá sa dá stlačiť na fakt malý objem – tá ma úplne zachraňovala

Ako prebiehal môj deň

Ranná rutina

Veľmi jednoducho. Ráno som vstal asi o šiestej. Do siedmej som sám seba presviedčal, že už naozaj idem von zo spacáka do tej zimy. Potom nasledovali rýchle raňajky, často postojačky, pretože na sedenie bola zima. Po raňajkách som zbalil spacák a karimatku a prišla najhoršia časť dňa. Už nič horšie potom až do večera nebolo 🙂

Vyzliecť sa zo suchého a teplého oblečenia a navliecť sa do vlhkého, studeného a spoteného, navyše dimenzovaného na pohyb. A keďže cyklogate majú traky, musel som ísť vždy donaha a od základov vrstviť jednu vrstvu na druhú 🙂 Súčasne rýchlo všetko zbaliť do brašien, upevniť na bajk a rýchlo makať, nech sa zahrejem pohybom. Aspoň prvých 100 metrov za dedinu, kde som mohol ísť zase takmer donaha kvôli trakom, a rovno za kríček kakať 🙂

Cez deň

Tento výlet bol naplánovaný tak, že kvôli dennému počtu kilometrov som nemal čas veľmi stáť. A v tej zime sa mi ani vôbec nechcelo. Čiže som mal jazdy, ktoré trvali napríklad 13 hodín a z toho 12 hodín bolo v pohybe. Takmer žiadne pauzy. A keď už nejaké boli, tak rozkúskované na rýchlu návštevu obchodu.

Mimochodom, obchody. Tie boli celkovo ako za trest. Zastať, zamknúť bajk, dať dolu rukavice a napchať do vreciek wahoočko, telefón, kameru, svetlo a všetky ľahko uchmatnuteľné zariadenia. Potom si navliecť cez čiapku tú ťažko skúšanú handru, ktorá na začiatku výletu bola rúškom, a potom po nákupe to celé zopakovať v opačnom poradí. Proste babračka na pol hodinu, aj keď som išiel len po colu 🙂 Preto som sa snažil nakúpiť vždy večer už aj na ráno a často som radšej išiel na pumpu, kde je síce draho a hnusne, ale videl som si na bajk a nemusel som celú túto procedúru absolvovať.

Top energetická bomba bola margotka. Inak som jedol všetko, hlavne to nezdravé a kalorické. Vypiť 2l coly na ex a zajesť to čokoládou nebolo nič výnimočné. Rovnako ako za jazdy schrúmať celú klobásu. Hlavne rýchlo a veľa 🙂

Večer

Večer som končil až pár hodín po zotmení, okolo siedmej. Hneď druhú noc som sa vykašľal na stavanie si prístreška a rovno som sa ubytovával v autobusových zastávkach. Pohraničie býva dosť perifériou, kde v noci nehrozia autobusy a kvôli zime sa po dedinách nemotajú ani žiadni ľudia.

Hneď po zastavení nasledovalo vyzliekanie cyklovecí a obliekanie sa do suchého oblečenia. Toto večerné prezliekanie sa bývalo oveľa lepšie ako to ranné. V podstate mi ani nebola zima a v kľude som zjedol „večeru“. Nevaril som nič. Fungoval som na studenej strave. Minimalizmus na pár dní sa dá vydržať.

Potom už som liezol rovno do spacáku, pretože vonku len tak posedávať bola zima. Trpia tým ramená a chrbát, keďže vlastne len bicyklujete alebo spíte v spacáku. Chýbajú akékoľvek kompenzačné pohyby. Ale pár dní sa to dá vydržať.

Komfortná zóna sa prispôsobí

Cestopis z celej tejto mojej cesty bude, zatiaľ som však spísal aspoň tieto praktické veci, aby ste videli, aké to bolo po technickej stránke. Netreba sa toho báť. Výbava nie je žiadny predražený zabijak, v jednoduchosti je krása. A zima, na tú si človek zvykne. Tiež som si na začiatku úplne nevedel predstaviť, že budem týždeň nonstop vonku v tej kose. Ale potom, keď som spal šiestu noc na Orave v penzióne, bolo mi zrazu dusno, teplo, skrátka nekomfortne. Človek si zvykne a komfortná zóna sa prispôsobí 🙂