Pár tipov, čo robiť, ak ťa na bicykli naháňa pes

Hovorí sa, že pes je najlepší priateľ človeka. To je možné. Isté však je, že pes je zároveň najväčším nepriateľom cyklistu. Možno mu dokáže konkurovať medveď, ale medveďov nie je za každou dedinou osem, ak teda nie ste zrovna na Poľane. Na Slovensku a v okolitých krajinách to tak človek nevníma, ale cyklocestovatelia, ktorí brázdili východné krajiny, vedia, o čom hovorím.

Psy veľké, malé, osamelý agresor alebo svorka mrzutých čoklov, pastierske, strážne, ktoré strážia otvorenú bránku, túlavé, ktoré sa len tak pofľakujú svetom, kým ich z letargie nevytrhneš ty. Je ich veľa druhov a typov. Ako s nimi nažívať tak, aby si aj ty ostal celý aj pes nenajedený? Pár tipov, čo robiť, ak ťa na bicykli naháňa pes, som zhrnul v tomto článku.

Typy psov a ako na ne

Na tento článok som sa chystal už dlho, pretože na mojich cestách je naháňajúci pes každodenným chlebíkom. Vlastne ma psy naháňali už ako decko za dedinou pri Leviciach, ale až cyklocestovanie na Balkáne, v Turecku, Jordánsku alebo Gruzínsku doviedlo tento zážitok do svojho naplnenia. Dalo by sa povedať, že priam až do úchylky, keď sa mi Balkán ani neráta, ak ma nenaháňal aspoň jeden dobre stavaný tyranosaurus.

Disclaimer: Všetky druhy psov zodpovedajú skutočnosti. Ako sa s nimi vysporiadať, zodpovedá iba mojej skúsenosti, ktorá práve vám nemusí vôbec fungovať. Doma to neskúšajte, a ak vás aj tak pokúše, plakať mi sem nechoďte. Choďte k doktorovi alebo to vyriešte vodkou a „bgomhexinom“ 🙂

Dedinský povaľač

Pouličný pes samotár je najmenej problémový pes, ktorého môžeš stretnúť. Vyskytuje sa v dedinách a mestách, je zvyknutý na ľudí, dokonca celkom úspešne ignoruje aj cyklistov. Môže byť rôznych veľkostí a plemien. Na veľkosti však nezáleží. Zväčša si ide svoje, niečo ňuchá, príležitostne, keď vycíti šancu, nenápadne príde žobrať o jedlo.

Ako sa k nemu správať-> Tento pes je na 99% neškodný, zväčša dokonca veľmi bojazlivý. Skôr ťa pohryzie susedova premotivovaná čivava vo výťahu ako tento psík. Ak máš jedlo, práve si si ho adoptoval a pôjde za tebou kilometer, až ti to príde ľúto.

Svorka dedinských povaľačov

Pouliční samotári sa občas spoja do svorky. Môže ísť o veľmi nesúrodú svorku veľkých a malých psov rôznych nálad. Viac psov znamená viac charakterov a väčšia šanca, že sa tam vyskytuje nejaký ten hajzlík. Navyše, v skupine je každý väčší hrdina.

Ako sa k nim správať-> Tu už existuje celkom slušná šanca, že keď pôjdeš okolo, vzbudíš pozornosť a začnú ťa naháňať. Stačí, že jeden aktivista začne, ostatní sa pridajú, aby nevyzerali, že sa nezapájajú. Ich motivácia je však slabá a hrdinstvo ešte menšie. Stačí zosadnúť z bicykla, urobiť krok proti nim a fujazdia sa ukryť do najbližšieho kríka. Síce akonáhle nasadneš, sú ti znovu so štekotom v pätách. Treba ich proste ignorovať, nehryzú, alebo zosadnúť a krokom prejsť kritický úsek.

Dedinský neurotik

Rozdiel oproti pouličnému samotárovi je v tom, že toto je protivný hajzlík, ktorý ťa chce naháňať zo škodoradosti, lebo si myslí, že môže. Prevažne ide o stredne veľkého psa, neurotika a atléta. Je to asi aj najčastejší pes, akého stretneš. Najlepšie je, keď ťa prekvapí a vybehne so štekotom odniekiaľ spoza smetiaku tak, že ťa raní mŕtvica. Keby bol človek, robil by poisťováka. Keby bol politik, bol by Igor M., zvaný Hetero.

Ako sa k nemu správať-> Keď prekonáš prvotnú zástavu srdca a ovládneš praveký pud utekať alebo zabiť, zistíš, že ide o najzábavnejší druh psa, kde sa vôbec neoplatí zrýchľovať a unikať. Hoci cerí zuby ako velociraptor, úplne mu čítaš v očiach ten mentálny obrat, keď zosadneš a ukážeš mu, že sa nebojíš. Vtedy práši do najbližšieho kríka schovať sa.

1. fáza – som hustý, naháňam ťa, vŕŕŕ
2. fáza – kurva, čo to?
3. fáza – čo odo mňa chceš?
4. fáza – vidí ma v tom kríku? Tvárim sa, že som sýkorka na vetvičke.

Je to obvykle atlét, takže ak nechceš hádzať šprint ako Sagan v cieľovej rovinke, ser na to, zosadni, naozaj je neškodný, a ukáž mu, že evolúcia bola k tebe štedrejšia.

Strážny pes

Strážny pes, prípadne horší variant dva alebo tri strážne psy sú už reálny problém. Zväčša ide o veľké hovädá, ktoré strážia v podstate voľne prístupný priestor – rozumej zásadne otvorenú bránku. Hrozia pri vstupoch do areálov priemyselného typu a podobne. Tiež obvykle vyštartujú nečakane spoza rohu, aby ti prevetrali srdce a gate.

Ako sa k nemu správať-> Tu rozhodne odporúčam počúvať praveký pud a zdrhať. Bojové plemeno nedáš. Navyše, on má motiváciu, ochraňuje si svoj ocikaný priestor. Dobrá správa však je, že ten ocikaný priestor je obvykle pomerne malý, zväčša tak max. 50 metrov od bránky. Druhá dobrá správa je, že tieto 50 kilové hebedá sú pomalé. Takže najúčinnejšia obrana je proste krátky šprint, dostať sa preč z jeho územia.

Nočný ňuchač

Toto je druh psa, ktorého sa mnohí tí, čo kempujú nadivoko, podvedome boja. Zotmie sa a odvšadiaľ sa ozývajú štekoty a zavýjania. A ty sa potom bojíš ľahnúť si len tak do poľa do spacáku. Čo ak sa zobudím v jeho žalúdku?

Ako sa k nemu správať-> Je to trochu o zvyku a istej otrlosti, ale tieto psy sú neškodné. Psy nie sú vlci, nelovia v svorke s cieľom zabiť. V noci ich poháňajú dve veci, zvedavosť a strach. Tí zvedaví sa budú zakrádať okolo a ňuchať. V noci sa zobudíš na to, že ti šmátra okolo bicykla. Ale stačí zahučať a ujde. Dá sa ignorovať a nijako zásadne nebude rušiť spánok.

Ak ho poháňa strach, je to horšie. Stále je neškodný, ale psy celkom nedokážu pochopiť, čo to je za mech, ktorý sa tam povaľuje na zemi. Nemajú to v databáze. Nie je to zviera ani človek. Človek je predsa vzpriamený. Je to mŕtve? A keďže ťa nenájdu v svojej „databáze“, urobia to, čo psy dokážu najlepšie. Postavia sa 20 metrov od teba a začnú štekať. Keď sa nasratý postavíš s karpinami v očiach, spoznajú človeka a zdrhnú.

No ak si znova ľahneš, resetuje sa im RAMka v hlave, zas nevedia, čo je ten mech na zemi zač a opakujú krok jedna – štekať. Tu nepomáha nič. Nechytíš ho, aby si ho umlčal raz a navždy, a ani sa nevyspíš, lebo on spal celý deň a teraz má na robote štekať tebe do hlavy 8 hodín. Pomôže jedine ústup. Ak nechceš drepovať celú noc zo spacáku, zbaľ si svojich 5 slivák a presuň sa o kilometer ďalej.

Táboroví strážcovia

Táboroví strážcovia je špeciálna kategória, no dosť nebezpečná. V niektorých situáciách veľmi nepríjemná. Je to niečo medzi strážnymi psami a pastierskymi psami. Sú to psy, nanešťastie zväčša veľké, ktoré sa vyskytujú pri rôznych stanových táboroch kočovníkov, pastierov, ale kľudne aj v cigánskych osadách. Na potvoru sú dosť často aj celkom atletické.

Cez deň chodia s pastiermi po kopcoch. Vtedy je šanca, že ich pri stanovom tábore, okolo ktorého musíš prejsť, nestretneš. Večer a ráno sú však zaručene tam. Už nestrážia stádo, sú mimo službu, takže sú trochu menej pozorné. Ale keď sa vyskytneš blízko stanového tábora, sú v strehu.

Ako sa k nim správať-> Ideálne je byť nepozorovaný. Niekedy to ide. Vidíš tábor z diaľky. Ideálne je potichu sa priblížiť čo najbližšie a potom rýchlo presvišťať okolo. Kým sa preberú z letargie, si preč a stihnú už len šteknúť „hav“. Ešte lepšie, ak sa dá, obíď tábor z bezpečnej vzdialenosti.

Ak už si vzbudil všeobecný poplach, závisí od situácie. Ak je to tábor pri hlavnej ceste, kde sa často vyskytujú autá a chodci, prípadne blízko mesta, stačí zosadnúť. Už nie si nepoznané rýchlo sa pohybujúce zviera, ktoré chce zničiť ich tábor, ale si človek. Obštekajú, ale nechajú tak. Si známy „šuflík“ v ich mozgu.

Ak je to však tábor ďaleko od civilizácie, niekde na hrebeňoch hôr, kde nepoznajú iného človeka ako svojho pastiera, si v prdeli. Úprimne a bez prikrášľovania si to treba priznať. Tu sú pánmi oni. Je ich viac, evolúcia im dala zuby a rýchlosť a zväčša si v teréne, kde sa nedá rúbať 50, aby si ušiel. Tu naozaj hrozí kontakt. Mne jeden v Gruzínsku hneď na privítanie zahryzol do brašny.

Nenechaj sa obkľúčiť. Tomuto psovi za chrbtom nemôžeš veriť. Je to svorka, ktorá zaháňa medveďa. V ich hrdinskom ponímaní. Použi bicykel ako bariéru. Pomáha snáď jediné. Musíš byť agresívnejší, väčší a hlučnejší. Zábrany idú bokom, je to boj kto z koho, musíš im ukázať, že si silnejší a vydržať, kým vyjde flegmatický týpek zo stanu, alebo ženská doperie prádlo v potoku a príde sa pozrieť, čo je to tu za rozruch.

Pastierske psy

Pastiersky pes je kráľ medzi psami. Veľkosťou, motiváciou, inteligenciou aj sofistikovanosťou prístupu k nemu. Vo východných krajinách sú častejšie, než by si si prial. Navyše sa veľmi radi vyskytujú v miestach, kde sa nedá zdrhnúť lebo ideš do kopca. Jedna dobrá správa je aspoň to, že sa neobjavujú nečakane. Už z diaľky šípiš, že tam pri tom stáde oviec ťa čaká problém.

Ako sa k nim správať-> Nechce ti ublížiť, chce len, aby si nechal jeho ovce na pokoji. V žiadnom prípade nebojovať, nebyť hlučný, ani agresívny. Ani neutekať. Ak si nezdrhol skôr, kým bola ešte šanca, teraz už nezdrhaj. Sú dve možnosti.

Prvá je pomaly ustupovať od stáda, ak ti to dovolia. Žiadny očný kontakt. Viem, že sa bojíš, ale nepozeraj sa na toho psa. Pozeraj sa inde, preč od psa, od oviec. Daj mu najavo, že nie si hrozba, nemáš záujem o jeho ovce. Kľudne sa mu otoč chrbtom. On ťa nechce uloviť, nenapadne ťa zákerne. Ak by ti chcel ublížiť, už to máš za sebou, jedno z ktorej strany. Pôjde ticho za tebou, kým neusúdi, že už nie si hrozba a potom sa otočí a nechá ťa tak.

Niekedy ich je však spolu viac a pracujú celkom organizovane. Obkľúčia ťa tak, že nemáš kam ustúpiť. V podstate ťa znehybnia. Znie to šialene, ale najlepšie, čo môžeš urobiť, je uvoľniť sa, otočiť sa im chrbtom, aby si dal najavo, že nie si hrozba a kľudne stáť. Opri sa o bajk a daj si pauzu. Nenapadnú ťa. Na 90 % sa objaví časom pastier, ktorý ťa vyslobodí, prípadne stádo sa odsunie samospádom preč a psy pôjdu za ním. Naozaj najdôležitejšia rada v tomto prípade je absolútny pokoj.

Iba sa chce prebehnúť

Toto je verzia pastierskych alebo táborových psov blízko civilizácie, ktoré ťa až tak veľmi neberú ako hrozbu, skôr ťa berú ako rozptýlenie v práci. Si od oviec pomerne ďaleko, ale aj tak si dajú tú námahu k tebe šprintovať 200 metrov a potom ťa akože naháňajú aj kilometer. No nie len pastierske sú takéto. Robia to aj dedinskí povaľači a vlastne akýkoľvek pes, keď sa mu chce.

Ako sa k nemu správať-> Nie je hrozba. Si mimo jeho teritória. S veľkou pravdepodobnosťou, ak by si zosadol, stratí o teba záujem. No obvykle je to veľké hovädo a nechce sa ti to úplne testovať. Že ti nechce zle poznáš z toho, že nebeží svoje maximum, často dokonca beží len tak vedľa teba, s vyplazeným jazykom a vyslovene má radosť. Dopraj mu ju, neublíži. Drž si odstup, trochu pridaj a počkaj, kým to otočí.

Hrdinský samovrah

Je otázne, či tohto psa vôbec spomínať v článku pre cyklistov. Ide totiž zväčša o malé psy veľkosti veveričky, ktoré stretneš prevažne v meste, na vôdzke a s paničkou. Sú neškodné. Ibaže by ti skočili pod koleso a vydrbeš sa na vodítku a na jeho nežných kostiach pichneš dušu. No on aj tak zúri. Kamikadze Japonec by závidel tú odvahu.

Ako sa k nemu správať-> Neprejsť ho predným kolesom.

Nikdy nevieš

Aj psy, tak ako ľudia, sú totiž svojské charaktery. Čo platí na deväť psov, na desiateho nezaberie a zistíš to, až keď ti bude visieť z lýtka. Aj medzi psami dokážeš naraziť na úplného zmrda, no úplne nečakane aj na prítulného strážneho psa. Niekedy sú dokonca vedľa seba ako dobrý a zlý policajt.

Treba sledovať ich reč tela a vycítiť to. Nedá sa to úplne opísať, lebo nie som študovaný kynológ, ktorý by ti vedel vysvetliť reč tela psov. Za tie roky však dokážem celkom spoľahlivo intuitívne vycítiť, kedy mám navrch, kedy navrch nemám, ale nič mi nehrozí, kedy treba zdrhnúť alebo siahať po kameňoch a paliciach. Psy mám rád a baví ma testovať a skúmať ich povahy a reakcie. Aj tých mrzutých psov 🙂

Myslím, že každý má niekde v sebe tú intuíciu danú prírodou dávno v minulosti. No predsa, ak si si nie istý, dodržuj nasledovný postup:

1. Ak môžeš, vyhni sa mu
2. Ak sa nemôžeš vyhnúť, ujdi mu
3. Ak nemôžeš ujsť, zosadni a buď kľudný
4. Ak si ty kľudný a on je stále zlý, daj mu najesť 🙂

Ak poznáš ešte nejaký iný druh psa, hoď do komentárov tvoju skúsenosť. Urobíme národný informačný think-thank na psov 🙂