Rumunsko som v čase písania tohto článku navštívil ako cyklista dvakrát. Prvýkrát v roku 2018 som asi 5 dní putoval po Delte Dunaja a po pobreží Čierneho mora. Druhýkrát v roku 2021 som si urobil pekný okruh v dĺžke asi 3 000 km počas 18tich dní, kedy som prešiel hory vrátane epických Transfagarasan a Transapliny, ako aj mestá Transylvánie. Aká teda je cyklistika v Rumunsku? V závere článku nájdete aj top miesta, ktoré sa mi v tejto krajine páčili.
Charakter krajiny
Rumunsko je ako krajina veľmi podobná Slovensku. Úrovňou rozvoja aj charakterom krajiny. Západ krajiny od hranice s Maďarskom je rovinatý. Sú tu nekonečné pláne, len občas mierne zvlnené. Stredu krajiny dominuje Karpatský oblúk, kde nájdete tie najkrajšie zákutia, hrady a prírodní scenérie. Husté lesy, horské dedinky a divokú prírodu. Východ krajiny, smerom k Moldavsku je opät nížina, ale nie rovina. Je to z pohľadu cyklistu veľmi otravná zvlnená pahorkatina. Kopanice, kde sa ide 10 minút hore, minútu dole a toto sa opakuje stále dookola. Pobrežie Čierneho mora je opäť rovinaté a sú tu krásne a nekonečné pieskové pláže. Často prázdne. Delta Dunaja je svet sám o sebe. Sem sa dá dostať iba ľoďou a prakticky tam neexistujú autá. Ak chcete meditovať na konci sveta, je to ideálne miesto.
Bezpečnosť
Rumunsko bola z môjho pohľadu bezpečná krajina. Opäť by som to prirovnal k Slovensku. Nikdy som sa necítil ohrozený. Na Slovensku síce kolujú predsudky o rumunských cigáňoch, ale v praxi som ich ja poriadne ani nestretol. A ak áno, nedosahovalo to ani level niektorých dedín na východnom Slovensku. Celkovo sa tu nie je čoho obávať.
Ludia
Naopak, ľudia sú tu extrémne milí a pohostinní. Ešte aj chlapík, ktorý vyzeral ako dedinský ožran a otrava, mi doniesol pivo a kúpil jesť. Pohostinnosťou sa Rumuni vyrovnajú aj povestným Gruzíncom a v Európe sú v tomto smere asi jednotka. A neplatí to len v horských oblastiach, ale aj na rovinách okolo Temešváru. Naozaj tu každý pomôže a Slovákov vnímajú veľmi pozitívne. Jedna z mála krajín, kde aspoň vedia, čo a kde je Slovensko 🙂
Jazyk
Rumunčinu nedáš. Sem tam to znie ako Taliančina, sem tam sa šmykne ruské slovo alebo maďarské. Fakt to nedáš, ani keď ku každému slovu pridáš „lui“, prípadne „ale“. Jediná šanca je, že budú vedieť anglicky. A to zväčša nevedeli. Ako tak sa dá pochodiť s Nemčinou, aspoň pri turistických atrakciách. Na juhu v okolí Dunaja sa dorozumieš všeslovanštinou, keďže tu mnohí hovoria Srbsky.
Cestná sieť a kvalita ciest
Cestná sieť v Rumunsku sa v posledných rokoch rapídne zlepšuje. Neraz som šiel po čerstvom chrumkavom asfalte. Hlavné ťahy a väčšie cesty, tj. na mapy.cz tie oranžové, budú na tom kvalitne. Čokoľvek menšie však môže skončiť na kamenistom utrpení. Tu je to dosť o intuícii. Ak je to na rovine a pri väčšom meste, aj malá cesta bude ok. Ak je to ďalej od relatívnej civilizácie, môžeš skončiť na blate. Nevýhoda tohto systému je, že celá doprava a tlačí na tom hlavnom ťahu, ktorý často nemá krajnicu.
Šoféri
Ak sú Rumuni skvelí a pohostinní ľudia, tak akonáhle sadnú do auta, stávajú sa z nich epickí kokoti. Nič horšie som nezažil. Rumunskému kamiónu je lepšie sa vyhnúť tak, že radšej sa uhni z cesty a nechaj ho prejsť. Nemá to cenu lebo on neuhne. Aj osobné autá sú celé zle. Oni tam cyklistov nepoznajú, nemajú, nerešpektujú a je to krajina, kde som sa aj ja, ako bratislavským chaosom vychovaný hulvát, naučil lízať okraj cesty so zovretou riťkou.
Cyklotrasy
Neexistujú.
Zvieratá a iné hrozby
Na vrchole potravinového reťazca v Rumunsku sú dva druhy tyranosuarov. Psy a medvede. Psy sú všade, je ich veľa, sú malé aj veľké. No žiadny vážny konflikt som s nimi nemal. Občas vybehli, ale stačilo zastať a ušli. Niekedy sú v celej svorke, ale rovnako, viac sa boja ako by útočili. Na hrebeňoch hôr pri mtb to môže s pastierskymi psami vyzerať inak. Na asfalte, kde som sa pohyboval ja, sa netreba obávať.
Medvede sú vraj všade, je ich veľa a varovali pred nimi aj plagátiky nalepené na stĺpoch pri ceste v horách. Každý, koho poznám, že bol v Rumunsku, medveďa videl. Ja nie. Asi som príliš smrdel aj jemu. Ale sú tam, treba sa mať na pozore.
Jedlo a voda
Rumunsko je jedna z tých príjemných krajín, kde nájdete otvorený obchod aj v nedeľu večer. Malé ochodíky po dedinách sú všade a sú otvorené vždy. Takže so zásobovaním nie je problém. Studničky na vodu som veľmi nevidel, ani v horách, ale vďak týmto všadeprítomným obchodíkom mi ani nechýbali.
Peniaze a ceny
V Rumunsku používajú Lei. Majú take fun plastové bankovky. Štandardne, v malých obchodoch a dedinkách je lepšie mať cash, v mestách nie je problém platiť kartou. Ceny boli porovnateľné so slovenskými. Lacnotu určite nečakajte.
Pripojenie na internet
Rumunsko je v EÚ, takže som dáta ani lokálneho operátora neriešil. Signál bol všade. Možno v najhlbších horách bol občas slabší. Opät rovnaký level ako Slovensko.
Kempovanie
V Rumunsko sa dá spať pod širákom alebo stanovať kdekoľvek. Je to jedna z tých krajín, kde ešte neprežívajú žiadnu reguláciu a nebuzerujú ľudí zákazmi, súkromnými pozemkami a podobne. Kde sa zvalíš, tam budeš spať. Netreba sa ani nejako ukrývať. Domáci ti skôr ešte prinesú jedlo, alebo ti odporučia blízke ohnisko. Určite ťa nikto nebude vyháňať.
Mne sa osvedčili rozostavané domy, ktorých je v Rumunsku kopec a za každou dedinou je pár neohradených novostavieb, kde sa to evidentne nehýbe už pár mesiacov. Kľudne si vyber izbu a si safe.
Verejná doprava
Nevyužil som. Ale z pozorovania sa na vlaky veľmi spoliehať nedá. Skôr vypestuješ 10 metrovú čerešňu, než by prišiel nejaký vlak. Ak si aj nejaký spoj nájdeš, či vezmú bicykel, je vraj na dohode so sprievodcom. Autobusy som tiež moc nevidel. V prípade krízy tu skôr funguje východný maršrutkový systém, malých náhodných autobusíkov.
Najkrajšie miesta, ktoré som navštívil
