Minulý rok v auguste sa naskytol týždeň čas a rozhodli sme sa prejsť si bicyklom známu Labskú cyklocestu, konkrétne úsek z Prahy do Drážďan. Ako už napovedá názov, je to cyklotrasa vedená prevažne v okolí riek Vltava a Labe, takže to bola príjemná rovinka. Teplo, slnko, časté pivné zastávky, dobré české krčmičky a pohoda. Tentokrát žiadne naháňanie kilometrov, ale ľahký cyklovýlet z Prahy do Drážďan. A pridali sme aj niečo navyše. Cyklocestu popri rieke Ohře z Chebu do Karlových Varov. Celkovo 517 km za 7 dní.
Popri Vltave z Prahy do Mělníka
Vlakom sme sa dostali v stredu do Prahy a krátko po obede sme už sadali na bicykle. Preštrikovali sme sa na Karlov most, kde sme si spravili úvodnú fotku a potom sme sa snažili vymotať z Prahy. Išlo to pomerne dobre. Síce sme trafili nejaký extrémne strmý chodníček od Vltavy do parku Letná, ale potom sme sa znova napojili na Vltavu niekde oproti ZOO. Tu nás hneď pohltila prvá krčma. Malý stánok so záhradkou, kde chlapík čapoval pivo.
Z Prahy nás definitívne vyviedol cyklochodník popri Vltave cez mesto Roztoky. Dali sme si neskorý obed v dedine Úholičky a pokračovali sme ďalej. Cesta viedla občas samostatnou cyklocestou, občas po klasickej ceste. V tomto úseku sa naskytlo aj niekoľko brďkov, tak typických pre Česko. Také to dlhé hore, ale vlastne nikam, len potom rýchlo dolu a celé si to zopakovať. A potom ešte trikrát, lebo na tú kukuricu sa lepšie pozerá zhora.
Našťastie sme sa opäť čoskoro napojili na cyklotrasu popri Vltave a vrátili sme sa do rovinatého kraja. Do večera sme sa cez pár dediniek po necelých 70 km prepracovali do mestečka Mělník, kde sa vlieva Vltava do Labe. Mělník zaujal už z diaľky svojím zámkom na kopci. Tiež sa tam konali akési trhy alebo jarmok. Podnikli sme rýchly nákup na večeru a našli si fajn miesto na spanie na opustenom trávnatom parkovisku pri Labe. Okrem nás tu boli ešte dva nemecké karavany. Počas teplej noci sa takto pri rieke spalo veľmi dobre.
Popri Labe z Mělníka do Ústí nad Labem
Napojili sme sa na Labskú cyklocestu a táto rieka nás mala sprevádzať až do Drážďan. Ráno sme pri balení vecí pokecali s domácim ujkom rybárom. Na brehu rieky vládla taká pohoda. Vyslúžilý vysokoškolský profesor, dobre cez 80, ale vitálny, sa tu zišiel s kamarátom a spolu chytali ryby. My sme popri tom popíjali pivo a sledovali pomalý tok rieky. Proste česká idylka.
Prvý úsek labskej cyklocesty veľmi pripomínal dunajskú hrádzu. Na pravej strane široká rieka, cyklochodník a sem tam dedinka. Cesta kopírovala tok rieky, odklonila sa iba na chvíľu v dedinke Račice. Zaujali ma cestou stĺpy, ktoré označovali, v ktorom roku bola aká veľká voda. Rok 2002 celkom vynikal.
V meste Roudnice nad Labem sme si spravili obedovú pauzu. Tradičná strava, tuniak a pivo 🙂 Pri jedle sme odháňali osy a sledovali tlupu miestnych tmavých magnetov na kovy, ktorí sa húfovali na námestí. Ale inak pekné mestečko. České mestečká pôsobia úplne inak ako slovenské. Sú akoby viac historickejšie a upravenejšie. Proste nie je to len socík kulturák, socík dom služieb a bývalý Prior ako u nás v malých mestách.
Prešli sme na druhú stranu rieky a po pravom brehu sme pokračovali na Litoměřice. Čas nás nikam netlačil, takže sme využili pivnú pauzu aj v Litoměřicích, a tiež sme sa zdržali v akomsi riečnom bufete už v smere na Ústí. Keď ťa české riečne bufety chytia, len tak ťa nepustia 🙂
Aj sme trochu poblúdili v okolí Píšťan, kde sme sa nejako zamotali medzi záhradky na polostrov pri Žernoseckom jazere. Večer sme prešli popod hrad Střekov a po moste sme sa domrvili až do centra Ústí nad Labem. Toto mesto zaujalo najmä fajn kebabom, ktorý sme do seba natlačili. Inak nie je nijako špeciálne pekné. Na malebné české mestečká pri Labe sa vôbec nechytá.
Kempovali sme v altánku na športovisku v obci Valtířov. Altánok chránil pred rosou a panoval tu kľud. Oproti cez rieku sa dvíhal akýsi kopec. Tma pomaly padala na krajinu. Dnes to bolo lenivých, ale predsa solídnych 90 km. Do Drážďan ostávalo asi 100 km.
Labské pískovce
Dnes nás čakal najkrajší úsek, na ktorý som sa tešil, odkedy som išiel vlakom do Hamburgu na mojej výprave Okolo Dánska. Rieka tu tečie úzkym údolím popod strmé skalné steny s názvom „Labské pískovce“, chránenej krajinnej oblasti. Je to zároveň aj brána do Českého Švýcarska, čo je národný park.
Zaujalo už mesto Děčín, a to svojimi domčekmi nad riekou a zámkom na kopci. Ten najzaujímavejší úsek však prišiel až za ním a trval asi 15 km po česko-nemeckú hranicu. Bolo rozhodne na čo pozerať a kilometre išli samé. Nad riekou sa vznášali vrtuľníky s vakmi, ktoré rotovali a hasili požiar v Českom Švýcarsku. Bol to posledný deň, kedy sa hasilo. Požiar už pomaly odznieval. Vrtuľník priletel z hôr, klesol nad vodu, nabral vak a odletel. Za pár minút bol naspäť a takto sa točili tri alebo štyri stroje stále dookola. Kúsok pred hranicou sme ešte využili príležitosť na posledné české pivo za české ceny.
Nemecko
Akonáhle sme prešli nemeckú hranicu, hory začali ustupovať. Ani krčmičky už neboli zaujímavé. Proste Nemecko. Pekné, ale pivo za 4,50 € ťa neláka. Do večera sme sa dostali pokojným tempom do mesta Pirna. Natlačili sme do seba kebab a hľadali sme miesto na zakempovanie. To sa podarilo na pravom brehu rieky na malej pláži. Boli tu len dvaja rybári, otec so synom. V noci sa ešte dotrepal nejaký motácky nemecký párik na veľkom SUV s prívesom a hodinu sa štelovali, kým konečne zaparkovali v správnom uhle, aby im ráno vial vetrík správne do prdele a východ slnka im trafil presne v správnom uhle do prívesu. Keď to konečne dali, hoci to párkrát vyzeralo, že skončia v rieke, zaspali sme aj my.
Drážďany
Ráno prišli opäť rybári, ten istý otec so synom. Bolo vidieť, ako je syn úplne namotaný na rybárčenie, strašne ho to bavilo. Nás bavilo ranné pivko. Do Drážďan to už bola iba 30 km pohoda popri rieke. Ľudí pribúdalo, pribúdali aj parníčky so sklápacími komínmi, aby sa vošli pod mosty, a pomaly sme sa blížili k veľkému mestu.
Tam sa konali akési cyklistické preteky alebo triatlon. Súčasne prepletené aj s blšími trhmi. Takže chaos a zmätok na vstupe. Pohľad na Drážďany od rieky je však krásny. Silueta kostolov a historických budov najkrajšie vyznie z Augustusbrücke. Tu sme posedeli a vychutnali si cieľ.
Drážďany majú pekné centrum, ale nie je nejako veľké. Dalo by sa rozlohou asi porovnať s Bratislavou. Akonáhle vyjdete za centrum, sú tam už len moderné sklenené budovy. My sme využili 9 eurovú letnú akciu na lokálne nemecké vlaky a zviezli sme sa na konečnú stanicu pred hranicou do mestečka Bad Schandau. Nechcelo sa nám ísť tú rovinu opäť nazad.
Prešli sme asi 40 km cez známy úsek Labských pískovcov a Děčín až do Ústí nad Labem. Stihli sme do tmy ešte pivnú zastávku v pivovare Velké Březno a usalašili sme sa na noc v rovnakom altánku ako pred dvoma dňami.
Cyklocesta popri Ohře
Ráno nás čakal skorý vlakový presun do Chebu. Necelé dve hodinky vlakom sme využili na nabitie mobilov a powerbanky. Okolo pol dvanástej sme boli v Chebe. Od mesta som vôbec nič nečakal, no prekvapilo. Má pekné historické centrum. Plán bol prejsť popri Ohře do Karlových Varov. Tento tip sme dostali od riečneho bufetára pri Litoměřicích. Mali sme ešte 3 dni, tak prečo to neskúsiť.
Z Chebu viedla cyklocesta popri rieke. Riečka tu bola malá, porovnateľná s Malým Dunajom alebo Nitrou. Docikáš na druhý breh. Ale vŕby a topole skláňajúce sa nad rieku vytvárali pekné zákutia a išlo sa príjemne. Vyskúmal som, že cestou do Karlových Varov sú asi tri remeselné pivovary. To vyzeralo na pekné poobedie.
Pivná púť a mestečko Loket
Vlastne ani neviem, ako sme to stihli. Dať 75 km, vymiesť ponuku troch remeselných pivovarov, pričom v jednom sme aj jedli, a to sme začínali až na obed. Ale podarilo sa. Každopádne, pivovary Kynšperský, Permon aj Pivovar Svatý Florian boli zaujímavé. Vyhral to Pivovar Permon v Sokolove, ktorý mal veľmi chutné špeciály.
Inak cyklocesta viedla krásnym krajom. Miestami odkrytou krajinou, miestami lesom tesne popri rieke. Najkrajšie miesto bolo jednoznačne mestečko Loket s hradom na kopci. Ohře tu vytvára 180 stupňovú zákrutu a Loket leží na kopci na akomsi polostrove. Krásne malé stredoveké mestečko. Tiež sme tu vychytali akési stredoveké slávnosti. Miestny pivovar síce moc nezaujal, ale na plnej čiare to vyhrala polievka a pivo od stánkarov pod hradom. Loket fakt odporúčam. Nenápadné, ale úplne krásne mestečko.
Karlovy Vary
Do večera sme stihli prejsť do Karlových Varov. Tie boli presne také, ako som o nich počul. Predražená Ruslandia, odkiaľ chceš ísť strašne rýchlo preč, lebo ešte aj v kebabe ťa naserie arogantný Rus, a ty vlastne nechápeš, čo tam tá háveď v roku 2022 vlastne ešte stále robí. Takže fakt len kebab, rýchly prejazd hlavnou ulicou, aby sa nepovedalo, a rýchlo het, nájsť niečo na spanie.
Nenašli sme nič lepšie, tak sme sa zložili na zoranom poli za nejakou dedinou. Ráno prišiel ujko a lamentoval, že čo mu robíme na zasiatej repke. Navyše čerstvo postriekanej. No nevydalo. Ale aspoň je vidno, aký sajrajt tí naši poľnohospodári na tie polia púšťajú. S vidinou rýchleho úmrtia sme sa pri najbližšej možnej príležitosti vykúpali v rieke a vykúpali sme aj karimatky a všetko, čo sa dalo.
Pokračujeme popri Ohře
Krajina sa dnes zvlnila. Cesta, teraz už prevažne klasická a málo frekventovaná, sa dvíhala nad rieku, zase klesala a miestami boli celkom svieže hupy. Zastávku sme si spravili v pivovare Chalupník v Perštejne. Začali sa zbiehať búrkové mraky. Kým sme sa presunuli do mestečka Kadaň, vyzeralo to na serióznu búrku. Zastavili sme sa tu na neskorý obed. Počas neho sme zvažovali, ako sa najlepšie dostaneme do Prahy.
Plán bol ísť do Žatca, lebo tam mal byť ďalší pivovar. Nakoniec sme však pod hrozbou zlého počasia zvolili alternatívu do bližšieho Chomutova, odkiaľ ide priamy vlak do Prahy. V reštike v Kadani nám dokonca jeden chlapík pri vedľajšom stole ponúkal ubytko. Poďakovali sme, ale dnes to nebolo potrebné.
Chomutov a mordor okolo
Za Kadaňou krajina prestala byť pekná. Najprv sme smerovali akýmsi cyklochodníkom okolo elektrárne Prunéřov, ktorá kazila scenériu svojimi chladiarenskými vežami. Potom sme išli podivnou krajinou ponad Lom Nástup – Tušimice. Aspoň myslím, že sa tak volala táto mesačná krajina, ktorá pripomínala skôr tundru okolo Noriľska. Niežeby tu bola taká zima, ale je tu rovnako pusto, zdevastovane a hnusne. Všade zákaz vstupu, len stredom vedie cyklochodník a ty nevieš, či neskončíš niekde na toxickej skládke, proti ktorej je aj čerstvo zasiata a postriekaná repka slabá medicína.
A keď to skončí, začne Chomutov. Proste krásny český kraj, kde je určite radosť žiť 🙂 Aspoň že sme v tom Chomutove objavili ešte jeden nenápadný pivovarík, kde sme si dali záverečné pivko, hoci sme obsluhu celkom prekvapili, že tam chceme piť pivo. A potom už šup na vlak.
Praha
Do večera sme boli v Prahe na akomsi bočnom nádraží pri Vltave. To nám padlo vhod, lebo sme sa odtiaľ len odkotúľali kúsok do mesta Roztoky zakempovať. Touto dedinou sme už išli na začiatku výletu pred šiestimi dňami, a tak som mal vyčíhané vhodné miesto na lúke pri rieke. Prespali sme poslednú noc, ráno sme sa už len tak pre radosť previezli kompou na druhú stranu rieky, nech nejdeme tretíkrát rovnaký úsek, a popri ZOO sme sa dostali do mesta a na Hlavní nádraží. Už len kúpiť pivo do vlaku, ktoré sme aj tak nevypili, lebo sme pospali. Výlet však stál rozhodne za to. Takto pomaly sme sa ešte asi nikdy nešuchtali, ale tu v Čechách to malo svoje čaro 🙂 Odporúčam.
Z Prahy do Drážďan:
Z Chebu do Chomutova:
