Ahojte. Prax mi ukázala, že najlepšie popisy denných udalostí, a niekedy skôr nekorektný emočný výflus, než zmysluplný popis, postujem každý večer na Strave, ktorá zaznamenáva gps mojich denných cykloaktivít. Postujem tam v podstate také necenzurované africké denníky, ako ma z prvého fleku napadne, ked spotený zleziem z bicykla.
Kedže však Strava je appka, ktorú mimo zanietených športovcov ľudia až tak nepoužívajú, rozhodol som sa, že to paralelne skopčím aj sem na web. Nech máte info z prvej ruky.
Každý deň pridám do článku nový odstavec za uplynulý deň, takže ten istý článok sa aktualizuje, až kým neopustím krajinu. Potom založím nový článok, aby si zas nemusel rolovať dole 400 metrov jak bežné slovenské dieťa 🙂
Den 212 – 143 km a prvy dojem – prispata krajina
Presiel som do Botswany. To je epicky zaspata krajina. Na hranici ziadny fixeri, co je fajn, ale na druhej strane, ked mas vo vrecku 70 Eur v nevyuzitelnych namibskych dolaroch, zisiel by sa taky smejd.
Pri otazke na zmenu penazi sa vsetci tvarili akoze take neexistuje. Napokon som sa spytal o 5 km v mestecku. Ak nie tu, tak nikde. Najprv ujka v stanku. Ten ma poslal do akejsi budy. Odtial do kadernictva. Odtial do vedlajsej krcmy a odtial k Cinanovi.
Cestou k Cinanovi ma oslovil lokalny povalac. Vyuzil som to a opytal sa ho, kde zmenim peniaze. On sa spytal v jednom stanku, potom v druhom a napokon bolo zmenene. Trvalo to len hodinu.
Sim karta sa nedala. Nemal ani Cinan. Najblizsie mesto 200km. Cestou nic.
Krasne kludne miesto na spanie. Kym si nezmyslel daky kokot zacat o 22.00 bagrovat niekde o 500 metrov dalej v bushi. Ked som o polnoci stale pocuval vrrr-piip piip piip vrrr tak som to zabalil a presunul sa o kus dalej.
Den 213 – 131 km a krave, kozy, somare a kone a ploty
Uvidis levy, slony. Botswana je fajn. Zatial vidim uz druhy den len plot z kazdej strany cesty. Za nim savana. Ale naco tam je neviem, lebo kravy a kozy su zasadne pred plotom. Proste farmarska krajina zamerana na kravy.
Nic zaujimave. Aspon som nasiel SIM karu. Zato signal len raz za 100 km v meste. Zacalo klasicke africke, coho som si uz odvykol v Swakopmunde, give me money, bread, my friend a podobne picoviny cim ma seru Africania uz 7 mesiacov. Naspat do tretieho sveta.
Den 214 – 154 km a nuda trva
Ploty sice pozvolna zmizli, ale aj tak vsade kravy. Pevne verim, ze za Maunom to bude veselsie. Lebo zatial je to najnudnejsia krajina ever.
Domaci zacali hulakat, tradicne africky. Jeden konflikt s kamionistom. Asi je nacase ist domov, lebo jak ma miestni nastartuju tym svojim vecnym cumenim, obsmrdanim a give me money stylom, tak potom som jak klbko pusneho prachu a pride niekto do rany, som neprijemny 🙂
Jeden defekt na akacii. Treba si zvyknut, ze uz nemam Marathony.
Den 215 – 89 km do Maunu
Nuda a utrpenie proti vetru do Maunu. Doslova nic na videnie ci fotenie. O zaujimavosti jednotlivych dni najviac vypoveda pocet fotiek spravenych v tieto dni. A v tomto zatial Botswana zalostne zaostava.
Vcera dosla unava a horucka? Pici zas malaria? Vecer, je sobota, idem do jedinej otvorenej privat kliniky. Zrobia rapid test. Negativny. Vysvetlujem im, ze rapid test je uzitocny jak bylinky na infarkt. Ze chcem krvny.
Vraj ok, ale mam dojst zajtra. Preventivne nacinam pospedny balik zaloznych antimalarik.
Den 216 – 0 km a malaria test
Rano idem na kliniku po test. Zase vytahuju rapid test. Opat im vysvetlujem, ze rapid test je picovina. Vraj za krvny sa plati. Kurva nevadi. Vytahuj tu ihlu uz.
Odber na 2 pokusy a 8 pichnuti. Bud nevie trafit zilu alebo som mal moc tuhu krv. Ale kedze ruka ma boli doteraz, tipujem to skor na amatercinu so zilou. Krv netecie a navyse prvu skumavku po 20 minutach procesovania zahodi, ze znova. Pici mohla povedat, odobral by som si to aj sam.
Dopichany jak po utoku srsnov odchadzam, ze vysledky zajtra bo dnes nedela.
V lekarnach si idem spravit zasobu antimalarik. Lenze Botswana. Zem zasnubena. Co v inycj krajinach Afriky stalo eura, tu stoji 40 za krabicku. Im tu musi jebat. Maju drahe pivo, drahe postove sluzby a 10x drahsie antimalarika. Nekupujem. Pockam na test.
Den 217 – 0 km a u doktora
Rano pridem po vysledky. Vraj este niesu. Labal sa nehlasi. Poobede. Idem teda aspon k holicovi. Zapoti mi ze za strihanie 10 eur. Idem do elektra a za 10 si kupim strojcek.
Poobede pridem po vysledky zas. Su negativne. Pytam sa k doktorke, lebo z coho mam pici 2 dni horucku 38? Domotaju ma uplne lebo mi nameraju 36.1. Tak som uplny kpkpt alebo mam fantomovu horucku. Ale bolest svalov a tupu hlavu neoklames, mal som horucku posledne dni. Diagnoza je napokon zapal mocaku. Taky slaby.
Milujem Afriku aj s jej nastrahami. Vecer vypadne elektrika, aby som sa nemohol ponabijat na zajtrajsi odchod. Tma o 6 a ked vypadne elektrika sedis na izbe jak v hrobe a pocuvas komare.
Botswana je tak carovna. Zaspata, predrazena, plan plna krav, prazdna elektriky a s jednym 400 eurovym Safari do Okawanga.
Den 218 – 92 km a ziadne slony
Neskory start, protivietor. Zachadzka do Motopi vo vodu. Domaci mi ponukol prespat na dvore obchodu, ale ked som sa vratil o pol hodku, uz bol areal zamknuty. Asi sme sa zle pochopili.
Tu pol hodku som sa snazil pri vodnej jame dockat slony. Neuspesne. Inak sa zastrajal, ze tam, za dedinou uz fakt vela slonov. Tak uvidim zajtra, ci konecne zbadam aj nieco ine ako kravy a kozy.
Vecer, ked som spraskal ryzu, kempiac pod telco stoziarom zatrubil slon. Tazko mi je odhadnut vzdialenost. Mohlo to byt 50 m alebo 500. Ale nebolo mi uplne vsetko jedno 🤣
Den 219 – 129 km a skupinka turistov
Klasicky prazdna bush. Tie miliony slonov, o ktorych mi domaci vypravaju akosi niesa. Bol len jeden pstros.
Pointa dna bola v inom. Stretol som grupu turistov z roznych krajin, ktory maju nieco ako cyklozajazd, ze sa pobicykluju, odvezu do kempu a pod. A maju kontakty na JAR foreign affairs. Takze je tu ista moznost stale 🙂
Vecer za nimi do kempu, takze bola celkom standa dnes.
Den 220 – 102 km a stale ziadne slony
Existuje teoria o pomalej smrti vesmiru ked za cca 10²⁸ rokov dojde k absolutnej entropii, kazdy bod priestoru bude mat rovnaku takmer nulovu energiu a uz sa vo vesmire neudeje nikdy nic zaujimave. To je Botswana.
Den 221 – 49 km do slonieho kempu
Dnes len 50 km do kempu, kde je velka sanca vidiet slony. Jedneho som zbadal uz hned rano, ale rychlo sa vypratal, takze len asi polminutova radost.
V kempe sa cez den uz ziadny neukazal. Az vecer o 8-mej po tme prisli postupne dva kusky sa napit z jazierka.
Den 222 – 158 km a vela slonov
Dnes sa to konecne pohlo. Kazdu chvilu slon. Mal som asi 6 stretnuti, z toho raz cela skupinka. Paradne zvierata. Vedel by som sa na ne divat stale.
Jeden sa cvachtal v jazere ako maly. Dalsi ramoval stromy a trubil lebo sa bal prejst cez cestu za ostatnymi. S jednym sme stali od seba asi na 20 metrov a obzerali sa.
Den 223 – 122 km a safari na rieke Chobe
Dnes najlepsie investovanych 38 Eur tohto vyletu.
Rano skupinka zebier, par antilop, inak dost ufukana 100-vka do Kasane. Prisiel som vsak skor ako som cakal a kedze mam vdaka jednemu darcovi isty budget na safari, tak som siel na plavbu po rieke Chobe.
Pecka. Sledovat z lode, ako pride na breh 50 slonov, 30 metrov odo mna. Je to uplne ine v skupine, ako vidiet soliterov pri ceste. Vidis tie interakcie, pretlacacky, malych slonov, proste krasa na pozorovanie.
Dalsi klenot boli hrochy. Tieto som tuzil vidiet, ale nedaval som tomu sancu. Tu ich je kopec.
Nejaky ten krokodyl alebo vodny byvol boli uz len take nice to have bonusy.
Den 233 – 160 km a konecne zase Botswana
Na hranicu s Botswanou jazda snov. Dobra cesta a vietor, aky nebol od Sahary. Potom v Botswane sa cesta stocila na juh a vietor uz nebol taky presvedcivy. Ale stale viac pomahal, nez skodil.Padla meta 19 000 km.
Den 234 – 148 km a ficim vpred
Prijemny presun na juh. Nic specialne. Vietor sikmo bocny, ak nezahne cesta zle, tak jemne pomaha.
Paralelne s novou cestou isla stara cesta, takze 80 km defacto po samostatnom cyklochodniku.
Uzivam si, ze su konecne mestecka kazdych 50 km a ziadne planovanie a vlacenie jedla na 2 dni.
Den 235 – 150 km a prekracujem Obratnik Kozorozca
Prvych 50 km rychlovka po vetre. Za mestom Mahalapye zrazu pribudlo dopravy a aj vietor prestal byt taky fajn. Zachranovala to siroka krajnica, inak jazdia jak besni. Klasicky syndrom krajin, kde nemaju moc dobre cesty. Ak nejaku maju, zrazu sa z nej tesia a jebu to na doraz.
Presiel som obratnik kozorozca. Tretia symbolicka ciara na ceste. Jo a videl som prvy kopec od Namibie.
Den 236 – 138 km a konecne prechadzam Gaborone
Nekonecne prist do Gaborone. Uz uz, par km ale furt dopice nova nekonecna rovinka do +1%.
Mesto inak velke ako Kosice, na africke pomery ciste a moderne.
Ale aj tak rychko prec nech uz mam tuto metu konecne zkrku. Tento usek Botswanou nebol zly, neslo sa zle, ale je to proste tyzden Madarskom. Trava a kravy a nekonecne roviny. Nuda. Este 100 km na hranicu s Juznou Afrikou. To bude mentalny boj.
Daľšie denníky z Afriky nájdeš tu.
Ak ma chceš na mojej ceste západnou Afrikou podporiť, môžeš tak urobiť tu
