Ahojte. Prax mi ukázala, že najlepšie popisy denných udalostí, a niekedy skôr nekorektný emočný výflus, než zmysluplný popis, postujem každý večer na Strave, ktorá zaznamenáva gps mojich denných cykloaktivít. Postujem tam v podstate také necenzurované africké denníky, ako ma z prvého fleku napadne, ked spotený zleziem z bicykla.
Kedže však Strava je appka, ktorú mimo zanietených športovcov ľudia až tak nepoužívajú, rozhodol som sa, že to paralelne skopčím aj sem na web. Nech máte info z prvej ruky.
Každý deň pridám do článku nový odstavec za uplynulý deň, takže ten istý článok sa aktualizuje, až kým neopustím krajinu. Potom založím nový článok, aby si zas nemusel rolovať dole 400 metrov jak bežné slovenské dieťa 🙂
Den 267 – 177 km v Turecku
Europa. Uplne som si dnes uzival, ze som tu. Klud, ticho, ziadna kolotocarina a hulakanie. Upratane ulice, ziadny bordel, ziadni myfriendovia s blbymi otazkami, ktori prvykrat vidia bicykel. Sedis v klude a za pol hodinu nepride ani jeden zmrd, ze je hladny so slinkou kvapkajucou ti do pohara. Verejne priestory, lavicky, bajk je kde opriet, netreba ho hadzat do prachu. Pri vstupe na travu ta nepenetruje 8 akacii a 30 mensich neviditelnych pichlavych kuriev jak cinska akuounktura. Ked pride komar vecer, neprenasa smrt. Jazdi sa konecne na pravo jak sa patri. Po zotmeni sa svet nemeni na Sin City a nemusis byt Batman, ak chces ostat vonku. Nemusis sa vecne obzerat okolo, aky coorkar z tmaveho davu vylezie. Ak aj fuka protivietor, nema v umysle ti oskrabat farbu z bicykla. Pecu tu chlieb. Nie len toastovy papier. Signal maju aj za dedinou.
Proste klud a pohoda. Vela kebabov, skvele caje prakticky zadarno. Studnicky na vodu.A vonave leto a dlhe dni bonus ako k tomu.
Ten den bol dnes az moc dlhy. Uz som od piatej kukal na slnko, ze pici, mohlo by si uz aj dolu, mne uz sa nechce bicyklovat.
Po viac menej prebdenom nocnom 11 hodinovom lete sa mi chcelo spat. Takze len tak z nohy na nohu s castymi pauzami na caj. Ale ten den bol taky dlhy, ze sa to nazbieralo aj tak na celkom schopny najazd.
Den 268 – 142 km a stale si uzivam Turecko
tale som nedospaty z toho letu a kratke noci tomu nepomahaju. Takze iba take plizenie sa vpred. Na skok do Grecka, len tak pre zapis a potom do Bulharska. Pohodka. Vela posedavania na pive, proste Balkan.
Den 269 – 101 km Bulharskom
Stale to neslape. Kombinacia nedospatosti, 40tok teplot a toho, ze sa mi nechce. Chce sa mi len sediet v klidku pred dakym obchodom a pit pivo 🙂
Po 100vke som sa dokotulal do Plovdivu a zistil som, ze je to velmi pekne mesto. Rozhodol som sa, ze fuck off casovy plan, ostavam tu 1 den. Bude relax a sucasne, ked uz som raz tu, obzriem mesto. Usetrim dni na tom, ze Madarsko skipnem vlakom 🙂 Planovany navrat 28.6.
Den 270 – 0 km a Plovdiv
Dnes som ostal jeden den v Plovdive. Toto mesto som ani neplanoval, ale ked uz sa mi priplietlo do cesty, zistil som, ze je krasne. Po prasnej Afrike, kde vrchol achitektury tvori hlinena chyza podopreta vlnkovym plechom, som si velmi vychutnaval historicke budovy a pekne ulicky.
Den 271 – 9 km a vlakom do Sofie
Motivacia presunut sa 150 km medzi Plovdivom a Sofiou sa rovnala nule. Tak som to vzal vlakom. Bulharske vlaky prekvapili. Su celkom solidne a chodia casto. A nerobia problemy bicyklom. Na obed som bol v Sofii a zvysok dna som mal na prehliadku mesta. Sofia na rozdiel od Plovdivu az tak neocarila.
Den 272 – 149 km do Srbska
Vlakom zo Sofie na hranicu so Srbskom. Obzrel som mesto Niš. Pekne, ale nic specialne. Som v Srbsku. To uz je taka double pohoda. Uplne ako doma. Vecer som na ceste stretol miestneho cyklistu a boli z toho 3 lahvaciky pred obchodom 🙂
Den 273 – 144 km cez Srbsko
2x praskli spice. Aktualne uz v stave, ze bajk stoji oprety o krcmu a zrazu jeb. Zadna spica, na opacnej strane od kazety. Toto by uz chcelo vyjebat cele joleso do smeti. Ale snad to este 500 km da.
K tomu dva defekty. Proste, takto blizko som bol, aby som to polial benzinom a zapalil.
Inak Srbsko tazka pohoda. Prijemne, pivo lacne. Zas ma jeden typek v dedine zavolal na pivo vecer. Nedockam sa ja tu triezveho zaspavania (ale ani nechcem 🤣)
Den 274 – 127 km a „uzivam“ si nekonecne srbske plane
Dnes celkom sviezi protivietor. Roviny, ale vsade vela kamionov. Ale presiel som Dunaj. Po 9 mesiacoch opat vidim Dunaj 🙂
Den 275 – 144 km na trojhranicny bod Srbska, Rumunska a Madarska
Srbsko vie aj potrapit. Juh je super, kopceky, zakruty. Sever je tazky. 20 km rovna ciara do dalsej dediny a k tomu vetrik 🙂 A potom este raz a este raz a este raz. A den hotovo. Isiel som uz viac menej na vypary. Sice najedeny, vyspaty, vsetkp fajn, ale tolerancia na utrpenie a disciplinu slapat na tych rovinach je uz na urovni influencerky co sa ide fotit na hradzu.
A tak som sa dokotulal do Madarska. Teda este uplne nie. Najprv len na hranicu, trojhranicny bod Rumunsko, Madarsko, Srbsko. O siedmej vecer bola uz zavreta. Nikde nikto.
Madarsko lemoval ostnaty plot, ten, o ktorom som cital v spravach este v roku 2015, ked sa vsetci ucitelia a doktori z blizkeho vychodu vybrali hladat stastie do Nemecka. Rumunsko bolo free. Len jedna akoze zavora. Tak som sa tam presiel 100 metrov, len pre pocit.
Najedol som sa, slnko zapadalo, vsade okolo pobehovali polne zajace, ktore si ma vobec nevsimali. Nadherna samota. Az po asi polhodine sa spoza plota primotalo madarske policajne auto. Cez plot, ktory by udrzal aj tyranosaura, sme pokecali. Oni zistili, ze nejdem pracovat do Nemecka, prehodili mi vodu a bola pohoda.
Potom som sa vybral do Rumunska, o 50 meyrov dalej, kde bol krasny placek na rozlozenie stanu. V tom dosli rumunski pohranicnici.
Vraj Rumunsko od januara Schengen, do Rumunska tadialto ilegal. Musom cez Madarsko. Ale rychlo sme si to vykomunikovali a dalsie dve hodiny som maval klobukom okolo seba, odhanal komare a kecal pri pive s rumunskym colnikom o Afrike a tak celkovo zivote. Pivo som pil len ja, bolo iba jedno a on bol v sluzbe 🤣
Este kym prisli, seriozne som zvazoval, ze zajdem 3km do prvej rumunskej dediny na pivo. Ale nemal som Lei, nemalp by to zmysel.
Okolo polnoci som sa presunul par sto metrov dalej, nech nerusim hranicne pasmo (rozumej klud kde mrtveho pocujes rozkladat sa v zemi) a prespal som do rana.
Den 276 – 108 km a po 9 mesiacoch prichadzam na Slovensko
Do Szegedu na vlak. Akekolvek myslienky prejst Madarsko som rychlo zavrhol. No motivation 🙂 Z Budapesti do Szentendre. Toto je najkrajsia cast. Zohnat pivo a kupat sa do Dunaja. Potom do Sturova a prechod na Slovensko.
Den 277 – 15 km a vlakovy presun na Oravu
Co tak stihnut kamaratom organizovanu akciu Okolo Oravy? Isiel som do toho a ukoncim Africku put cez Oravu 🙂 Vlakom som sa presunul do Trnavy, kde ma vyzdvihol kamarat a odviezol na Oravu. Vecer pivo.
Den 278 – 226 km a Okolo Oravy
Po 9 mesiacoch group jazda s kamosmi na kazdorocnej akcii Okolo Oravy. Somarika som odlahcil, prezul cestne plaste, aby stihal na cestne bicykle a islo sa na to.
Den 279 – 7 km a navrat domov
Z Oravy autom, priamo na natacanie s STV prd Muzeum v Bratislave. Potom po hradzi cez pivo domov a s Petkou par piv este na slniecku.
Daľšie denníky z Afriky nájdeš tu.
