Ahojte. Prax mi ukázala, že najlepšie popisy denných udalostí, a niekedy skôr nekorektný emočný výflus, než zmysluplný popis, postujem každý večer na Strave, ktorá zaznamenáva gps mojich denných cykloaktivít. Postujem tam v podstate také necenzurované africké denníky, ako ma z prvého fleku napadne, ked spotený zleziem z bicykla.
Kedže však Strava je appka, ktorú mimo zanietených športovcov ľudia až tak nepoužívajú, rozhodol som sa, že to paralelne skopčím aj sem na web. Nech máte info z prvej ruky.
Každý deň pridám do článku nový odstavec za uplynulý deň, takže ten istý článok sa aktualizuje, až kým neopustím krajinu. Potom založím nový článok, aby si zas nemusel rolovať dole 400 metrov jak bežné slovenské dieťa 🙂
Den 154 – 104 km do Angoly
Ola Angola! Trochu neuveritelne, ze nastala aj tato krajina. Prechod hranic na pohodu, tradicna hodinka byrokracie z budky do budky, pomedzi to SIM a peniaze. Toto mam uz zmaknute.
Potom prazdnou cestou smerom na Cabindu. Krajina nic specialne. Uzivam si, ze mam zase normalny objem dat na mesiac a nie jednodnove picoviny ako v Kongu. Trochu nestastim su 3 decove flasticky na pivo, ale su lacne, 50 centov, tak beriem rovno 2. Zatial som viac z Angoly nepochytil.
Den 155 – 45 km a lodou cez deltu Konga
Rano doklepat Cabindu a rovno do pristavu skusit stastie s lodou. Podarilo sa zohnat listok este na ten isty den.
Plavba, 50 km po vode. Ale obstrukcie okolo toho ako s letom do Australie.
Checkin, vazenie batoziny, odovzdanie batoziny, pasova kontrola, dvojhodinove nalodovane a vylodovanie. V sumare som dosiel do prostavi v Cabinde o 9tej, o 13tej mal byt odchod. V Soyo na drihej steane rieky Kongo v hlavnej casti Angoly som opustil pristav o 19tej. Takze cely proces 10 hodin. Este ze su efektivni.
Samotna plavba sranda. Katamaran, ktory celkom slusne hadzalo na vlnach a po 3 hodinovej plavbe som bol hodne rad, ze moj zaludok sa vracia na pevnu zem. Vecer po tme uz nebola energia na nic ine, len sa domrvit do najlacnejsieho hotela.
Den 156 – 90 km a malaria vol. 3
Headwind cely den. Dediny velmi chabe az ziadne, obchod presne jeden, na 77. km. Asi musim prepnut do pustneho rezimu.
Aspon pekna, siroka a prazdna cesta ocean velku cast dna po pravej ruke.
Slo by to este 20km do tmy, ale lenivost na mna prisla. A vecer aj malaria.
Den 157 – 91 km a bojujem s malariou
Rano prisiel chlapik, co ma vcera prichylil na terase domu buntosit uz o pol 7. Oni miluju robit, strasne robit, o 6 rano. Aby mohli zvysok dna sediet a divat sa ako maniok rastie.
S malariou proti vetru, 50km ani kokot obchod na vodu ci jedlo, az do mestecka Nzeto.
Tam poriesit krvny test. Nakupit jedlo na dalsich 200km nicoho a nazrat sa do restiky. Vela masa.
Zasobeny a nazraty. Hotel drahy v Nzeto, tak som vyrazil niekde zakempit. Na podiv to islo krasne. Aj horucka odisla. Na malariu som uz Likvidator master 4000 zjavne. Mohli by z mojej krvi robit ockovaciu protilatku. Takze spokojnych 40 km takmer dakam do tmy zakempit pri kostole.
Den 158 – 91 km a blizim sa k Luande
Mierne sa plazim. Malaria ma sice uz netrapi, max velmi latentne, odoznelo to fakt za jeden den. Ale v Luande su nejake cykloshopy, kde by som rad pozhanal jeden kus plasta. Zadny marathon totiz uz je celkom zdraty. Prehodil som zadny za predny a ziskal tak este asi 2000 km, ale vyhladovo do pusti Namibie sa mi s tym nechce. Takze do pondelka casu dost. Aspon dam telu oddych. Krajina zaujimava. Vsade rastu „asi“ baobaby a akesi kaktusy na vysokej stopke 🙂
Den 159 – 78 km pred Luandu
Nebolo sa kam nahanat. Na dostrel k Luande, ale nie moc blizko, aby nezacala suvisla zastavba.
Pust sa blizi. Asi dost predbieham, ale vcera sa objavili akacie a taky pustny ministromcek znamy zo Sahary. Trava uz nema 2 metre ale len meter a zjavili sa prve opuncie. Pust je este daleko, ale tropicky zeleny svet uz tiez nebude.
Headwind, tu stale fuka z juhu. Toho sa asi nezbavim uz nikdy. Ale uzivam si to. Maju tu melony, Portugalcina je tiez prijemna zmena. Sice este viac ani picu nez z Francuzstiny, ale predsa, je to zmena 🙂
Den 160 – 61 km do Luandy
Na hostel do Luandy. Zajtra je plan obzriet cykloshopy a najst vhodny plast. Zisli by sa mi aj okuliare. Mozno ostanem aj dalsiu noc. Uvidi sa.
Co ma zaskocilo je absencia cashu v bankomatoch. 7/8 no cash a pri 8mom je 49 ludi vo fronte. Vyckas dve hodiny, aby si zistil pred koncom, ze dosiel cash. Mam 7 Eur v prepocte, nastastie pivo stoji 50 centov v prepocte. Nejako dozijem rana a zajtra sa uvidi.
Den 161 – 14 km a hladam cash v Luande
Mission ATM with cash. Angola posobi celkom solidne. Zatial asi „najeuropskejsia“ krajina, hoci to je velmi relativne vyznamenanie.
Akurat maju taku kokotsku vlastnost, ze nemaju cash v bankomatoch. Proste obehnes 8 a nikde. Az v poslednom maju. Ale pred nim 40 ludi. 40×3 = 120 minut cakania na slniecku. Takze jebes na to.
Lenze posledne chechtaky tiekli prec s pivom, ktore je sice lacne, ale nie je ho malo. Takze vcera som to este dal, ale dnes uz bolo treba nutne.
Banka na kazdom kroku, ale prachy su len v asi kazdom svrtom. Poznas to tak, ze je tam fronta odtaaalto az po kokot. Takze som obehol asi 10 front a hladal tu, kde to vychadzalo do hodiny a cakalo sa na chladku.
A aby to nebolo jednoduche, na jeden vyber vies vybrat max 60 Eur v prepocte. Co je fajn pre miestnych na banany, ale ak mam cvaknut hostel, novy plast, zasobu antimalarik a este s tym vyzit zase 500 km niekam, kde bude dalsi bankomat (mozno aj plny), tak som to tam strcil 3x. Ten pohlad ludi, ked davas 3×60 a oni ti spriadaju kliatby, ze kokot uz chod prec, lebo ochvilu vypise, ze dosiel cash. Poznas to. Ala posta, ked ides po zlty listok a chytis tu recepcnu, co ide po praci podat 50 obalok.
Ale podarilo sa.
A kym pisem tento status v krcme na pive, uz stihla odomna nejaka obezna Angolanka vypytat dve piva. Teda naznacila, ze by rada. Ja som jej naznacil, ze NIE. Potom prisiel miestny ozrala, natlacil sa na mna na sedacku a slinka mu tecia do mobilu. Mojho. Lebo oni tak maju vo zvyku. Cumiet ti poza plece co pises. Picu rozumie, ale je to farebne a su tam obrazky a to staci domorodcom. Ked sa nemal prec poslal som ho nevyberane do pice. Este ze PIČA znie tak Portugalsky.
BTW 1 – Luanda celkom city. Som milo prekvapeny.
BTW 2 – Obezna Angolanka v poslednom videu v poslednej sekunde.
Den 162 – 0 km a vypita bednicka piva
Dnes bez bicykla, zato s pivom. Na hostely som stretol Holandana, s ktorym sa dobre pije pivo. Vecer padla cela bednicka v lokalnom bare. Nastastie su tie piva len 0.3 a stoja len 30 centov 🙂
Den 163 – 0 km a pijem s Catalancom
Dnes na hostel prisiel typek z Barcelony. Povodne som planoval odist a vyrazit na dalsiu cestu. Ale su tu Kalandula Falls. 400 km vo vnutrozemi. Tak som sa spojil s Catalancom a zajtra tam pojdeme busom. Dnes len kupit listok na bus, co bola vyprava 10 km mestom cez rozne krcmy 🙂
Den 164 – 7 km a bus do Kalanduly
Cez den iba kratka vyprava do cykloshopu zohnat plast. Potrebujem jeden nahradny. Predrazeny drot, ale ok, posluzi.
Vecer na nocny bus a smer Calandula. Spat sa moc nedalo. Cesta rozhrkana a kazdu chvilu to niekde stalo a zobudila nas to zapnutymi svetlami.
O pol 4 rano sme v Malanje, vacsom meste. Odtial berieme taxik do 80 km vzdialeneho mestecka Calandula. O 5 rano sme na hotely. Tazka noc.
Den 165 – 0 km a vodopady Calandula
Po 2 hodinach spanku rano o 9 vyrazame pesi 5 km k vodopadom. Nad nimi sa uz z dialky dviha vodna triest. Okolo otravunu typci, ktori ti chcu robit sprievodcu, ale celkom sa nam ich dari odbit.
Vodopady pecka. Nakvacsie ake som zatial videl. Druhe najvacsie v Afrike. Je zamracene a dazdivo. Ideme od prvej vyhliadky dolu k rieke pod vodopady.
Dolu sa smyka, je blato a sme mokri od neustavajucej vodnej trieste. Ale je to pecka.
Preplavime sa cez rieku. Miestny rybar nas za maly peniaz prevezie, skryje lodku a ode s nami na kopec na druhu vyhliadku. Odtialto je este lepsi vyhlad na celu majestatnost vodopadov. A je tu aj miesto, kde sa da kupat.
Po navrate na prvu vyhliadku vyslo slnko a tam to mame tentokrat aj luxusne s duhou a modrou oblohou. Vecer zakoncujeme pivom, ako inak.
Den 166 – 0 km a sardinkujem sa nazad do Luandy
Catalanec ostal este jeden den. Ja idem vo vlastnej rezii nazad. Najprv z Kalanduly 30 rocnou Toyotou do Malanje. Cestou menime koleso, lebo zacalo klepat. Srot.
Z Malanje idem mikrobusom/dodavkou. Samozrejme na africky styl. Nasackovany 2x viac, nez by sa patrilo. 5 hodin velmi nepohodlnej jazdy. Ale do tmy som v Luande.
Caka ma Holandan a niekolko piv plus burger v miestnej burgrarni. Je to ako navrat domov. Tych piv bolo kus viac lebo nas burka zasekla v krcme 🙂
Den 167 – 80 km a Miradouro da Lua
Rano som sa smatlal, ako vzdy na ubytku. Odchadzat z hostela bolo ako znovu vyrazat na cestu. Bol to fajn tyzden.
Vyrazil som o 12 tej. Z mesta to islo. Ciel dna bolo Miradouro da Lua. Vyhliadka na „mesacnu“ krajinu. Bolo to pekne. Nie uplne wau efekt, ale pekne. Podivne utesy nad oceanom.
Na vyhliadke Cinanka, ze ci si moze pozicat bicykel na foto. Ledva nan vyliezla, ale odfotili sme 🙂
Prisli tam aj 3ja motorkari, vratane angolskeho Portugalca. Odporucil mi miesto na kempenie o par km dalej. Islo by toho spravit dnes viac. Ale dobry kemp spot treba vyuzit. Maly bar, pokosena luka s epickym vyhladom na ocean, elektrika a sprcha. Strecha nie je, ale prsat by nemalo.
Dokonca som tu vychytal zadara toast a kolu. Takze uspesny den. Po tyzdni fajn zaciatok.
Den 168 – 104 km a nevladzem
Neviem kedy som naposledy tak trpel za trapnych 100km. Prvych 30 km hladak, akoby som tyzden nejedol. Potom ma zas 40km tahalo na spanok, ze som skoro z bicykla padol. Az na vecer sa to rozbehlo poslednych 20 km na tmu.
Zakempil som v akejsi dedinke, kde mi vyclenili chyzu. Headwind cely den.
Den 169 – 153 km a stretnutie s Felipem
Vcera vecer pisal Felipe, Portugalec, ktoreho som stretol cestou, ze ked pridem do Sumbe, ma pre mna ubytko a veceru. Lebo fandi mojej ceste.
150km na dva by bola moc suchtacka, na jeden den zas trochu moc. Ale co clovek nespravi s vidinou zranice 🙂
Nohy ma bolia jak zaciatocnika. Tie brdky su celkom svieze a ked je rovina furt treba davat watty lebo protivietor. Nie je moznost sa len tak kludne viezt na zotrvacnost.
Rano som este menil zadnu spicu. A stihnut to cele do nejakeho rozumneho casu, nech nepridem v noci.
Ono sa to nezda, ale s tym bajkom v protivetre je to max 20, ak sa podari. Kopce to brzdia na 10 minut jeden brdok. Potom menim spicu. Potom rozjebu cestu kvoli rekonstrukcii na 10 km. V sumare 150km trva tak 8 hodin. K tomu pauzy. Co by doma na cestaku bola sranda na 5 hodin, je tu na 11.
Vecer po skvelom jedle som este zasiel na solo prechadzku mestom. Resp. do najblizsieho obchodiku, kde som supol dve piva v prijemnej spolocnosti Eritrejskeho majitela obchodu a jeho Mauretanskeho kamarata.
Na obzore sa objavili hory. Prve realne hory od Pobrezia Slonoviny od mesta Man.
Den 170 – 88 km smerom na Lobito
Po vcerajsku som nemal motivaciu zacinat skoro. Zhanal som v meste slnecne okuliare. To slnko tu nabera na vykone daleko viac oproti dzunglam hore okolo rovnika. A stare mam doskrabane.
Kupovat v Afrike take daco je boj. Oni ti maju, ako so vsetkym, top luxury brands za 300 eur a potom uplna rit na ulici od cernocha. Ziadna stredna rozumna cesta v normalnej cene a kvalite, kde aspon je UV filter. Ale nasiel som. Fialovucke.
Potom kolecko zrania po meste a vyrazil som asi o pol 1. Vzhladom na cas bola ambicia tak max 90 km.
Vypeka to tu. Nie ze by tych 35 bolo dakych ultra vysokych oproti africkemu standardu, ale nejako to je tu viac citit. Takze som isiel co krcma to pivo rychle. Nastastie kazdych cca 20km daka buda s pivami bola.
Den 171 – 133 km a burger v Benguele
Hory sa blizia. Dnes uz som siel predhorim. Navyse schnu. Miestami yo uz pripomina Atlas v Maroku.
Na vecer som to doklepal do sumestia Lobito – Benguela. Povodny plan ist este 30km za mesto zhasol, ako to obvykle vyva na motivacii. Zvolil som radsej lacny hotel a 2 velke burgre v miestnej restike. Za 3.50 sa mi nechce zrat ryzu za mestom 🙂
Nasledujuci den to uz pojde rovno hore do hor okolo Lubanga. Hory sa blizia.
Den 172 – 95 km a stupam do hor
Nonstop stupanie do hor. Ale s vetrom v chrbte a krasnou krajinou, takze to islo. Bol cas aj na pivo. Prijemna jazda dnes. Tesim sa do este vyssich hor. Zatial to posobi ako Atlas v Maroku. Suche, polopustne, ale take mam rad.
Daľšie denníky z Afriky nájdeš tu
Ak ma chceš na mojej ceste západnou Afrikou podporiť, môžeš tak urobiť tu
