Ahojte. Prax mi ukázala, že najlepšie popisy denných udalostí, a niekedy skôr nekorektný emočný výflus, než zmysluplný popis, postujem každý večer na Strave, ktorá zaznamenáva gps mojich denných cykloaktivít. Postujem tam v podstate také necenzurované africké denníky, ako ma z prvého fleku napadne, ked spotený zleziem z bicykla.
Kedže však Strava je appka, ktorú mimo zanietených športovcov ľudia až tak nepoužívajú, rozhodol som sa, že to paralelne skopčím aj sem na web. Nech máte info z prvej ruky.
Každý deň pridám do článku nový odstavec za uplynulý deň, takže ten istý článok sa aktualizuje, až kým neopustím krajinu. Potom založím nový článok, aby si zas nemusel rolovať dole 400 metrov.
Den 131 – 123 km a prve konzske kilometre
Dnes to islo. Profil sa torchu zrovnal, konecne to nie je plazenie sa 10km/h do kopca. Navyse 5ie stromy vsade okolo su epicke. Niektore maju snad 50 metrov.
Hranica do Konga easy. Akurat signal je tulen mestach, tj raz za den na nejaky narazim. Ale nevadi. Konzania menej hukaju. Len zdvihnu ruku a zamavajua to robi uplne iny pocit 🙂 Doprava minimalna a objavilo sa maslo. V kombinacii s bagetou je to nebicko v papuly.
Den 132 – 106 km a krasna dzungla
Bagety s maslom robia den. Zrazu je co jest, ine ako sardinky. Cez den hore dolu, ale ta frekvencia sa menila, takze to nebolo take unavne. Na vecer som sa votrel do starej budy lebo tu byva tak vlhko, ze byt bez strechy je detto ako zmoknut.
Den 133 – 121 km do Ouessa
Epickost dzungle sa dnes vytratila. Neviem definovat cim to je. Niektory den epicka dzungla, niektory den len obycajny zeleny les.
Cielom bolo len prist do Ouessa, kde dam den refresh. Verim, ze sa v tejto krajine hecnu a daju mi aspon par hodin elektriky, nech dobijem vyflusane powerbanky. Lebo som nabil 3% a elektrika finish. Niet nad to sediet na izbe potme jak kokot o 8 vecer. Este ani spat, ani nic, a baterky su down. To som si mohol lahnut do rakvy jak Nosferatu do pice. Vecera skvela napravila vecer 🙂
Den 134 – 16 km po Ouesse
Volny den a len nenasilna motanica po meste Ouésso.
Den 135 – 12 km a opravujeme stary bajk
Povodne som chcel dnes uz vyrazit. Ale potom som sa spontanne pustil do opravovania staruckeho horskeho Olpranu. A tak som este den ostan. Z Olpranu je singlespeed ale na vozenie po dedine staci. Vacsinu dna som venoval futrovaniu sa.
Den 136 – 107 km a vyrazam k rovniku
Opustam Ouesso a mojho skveleho hostitela Kevina. Pocitovo dnes cely cas +1% a protivetrom. Ale aj tak sa islo dobre. Ziadny traffic, kopec motylov, blizim sa k rovniku. Takze parada.
Vecer luxusne ubytko. Opytal som sa v dedine, dostak som svoj dom 🤣
Den 137 – 133 km zatial najmagickejsou dzunglou
Asi najpamatnejsi den v poslednom case. Vlastne sa nic nestalo. Na 33. km praskla spica na prednom kolese. Fixol som.
Potom nasledoval usek narodnym parkom Odzala – Kokoua. Vraj je tu mozne vidiet slony, chodia az k ceste. Vravel Kevin z Ouessa.
Takze som siel ticho prazdnou cestou pralesom. Za cely den len asi 5 aut alebo kamionov. Meditacia. Videl som opice, male, velke, piskajuce ako vtaky, vrieskajuce, miliony motyklov, ale slony ne. Atmosferu tajomna umocnovala zatiahnuta obloha, ked to vyzeralo, ze bude kazdu chvilu prsat. Slony neprisli. Ale ta atmosfera, klud a meditacia stali za to.
Okolo stovky, ked dzungla skoncila a otvorila sa ciastocna step, som nasiel budu. Pivo, bagety achlapik bedla tlaci daco ako kura. Idem preskumat ku kotliku dozadu, reku hladny som, dal by som si. Tam mrtva opica a nacaty krokodyl. Ostal som na bagete.
Vecer na 130tom zase prasjla predna spica. Fixol som a presunul som sa uz len 2km do prvej dediny, kde som sa votrel tradicne do prvej volnej budy.
Ten prales stal za to.
Den 138 – 68 km a Rovnik
Rovnik. Po 11 929 km som ho dosiahol. V meste Makoua. Photoshooting a potom na pivo. 4 hodiny som pil pivo (ne jedno), futroval sa vsetkym moznym, co prislo pod ruku a az o pol 3 som zase vyrazil.
Otvorena savanova krajina, mierne kopceky, este nejakych 50 km smerom na Owando a zakempit pri miestnej skole. Dnes trocha oddychovy den.
Den 139 – 128 km na juznej pologuli
Dnes rovinata savana. Velmi prijemna zmena. Inak viac menej teraz je to o presune do Brazzaville, takze cim viac denne sa podari, tym lepsie. Samozrejme nie na ukor piva 🙂
V jednej dedine mali akusi slavnost, kde bojovnik nahanal matohu a matoha deti.
Na vecer sa objavili siroke pastviny s kravami. A dokonca borovice. Zrazu som mal pocit, ze som v Holandsku 🙂
Den 140 – 109 km a stale 1% mierne hore
Dnesny profil bol jak jebacka s thajskym shemalom. Mohla to byt pohoda, ale to +1%, co sa tycilo pred ocami vacsinu casu, to cele dokurvilo.
K tomu protivietor, ale co je najhorsie, zacali hulakat. Ako som presiel rieku Alima v Oyo, tak kludna konzska mentalita ustupila tradicnej Afrike. Vrieskam z chladku stary, mlady, decko, kazdy.
Den 141 – 119 km cez velmi zaujimavu zvlnenu savanu
+2% cely den, protivietor. Ale ta krajina ma chytila za srdce. Siroka travnata step, obcas posiata malymi stromami. Zvlnene kopce, uplne zmena oproti nepreniknutelnej dzungli poslednych dni. Takze som si to uzival aj napriek vetru. Ten k otvorenej krajine proste patri.
Akurat je pekne horuco. 38 ukazuje wahoocko, ktore je v chladku kryte mnou. Takze ked pridem do mesta po 70km tak som pumpoval do seba vodu jak hasicska cisterna.
Vecer dlhy overtime. Nebolo kde zakempit. Zvazoval som, ze sa hodim len tak do stepy, napriek rannej vlhkosti. Ale dobre som urobil, ze som bol pohodlny a chcel som strechu. V noci burky, krupy a leje este teraz. Uz by som sa plavil na matraci dole Kongom.
Den 142 – 4 km len po pivo
V noci prudka burka a krupy. Nastastie strecha mojho domu drzala. Chcalo do desiatej. A kedze som bol rozlozeny, varil si a vyrazil by som najskor o 12, s vyhliadkou dalsich dazdov, vypustil som dnesny den a dal prednost bezpeciu novej strechy.
Max presun kilak do mestecka do obchodu dat pivo a dobit powerbanky.
Den 143 – 117 km a udolie Lefini
Rano uplna nadhera. Zjazd do udolia Lefini. Konecne scenerie, ake mali byt uz 5000 km. Kopce, udolia, vyhlady a dolu mociarny svet.
Nasledny vyslap tiez poskytoval pekne scenerie. Potom po 30 km to uz bola nuda, viac menej konstantne cez dediny, sice rovina, ale taka 1% 10 km a 1% dole 10 km s protivetrom.
Chcel som zajst este o 20km dalej, ale matematika priemerka x pocet hodin svetla nepusti. Stmieva sa o 6, v noci vlhko, hladat strechu treba od piatej.
Den 144 – 129 km a rieka Kongo
Zasiel som si do Brazzaville, pretoze je to jedine miesto, kde sa da vidiet rieka Kongo, ak neratam deltu alebo sa nechcem brodit dakam do tramtarie do dzungle.
Vstup do meste sa podaril nad ocakavanie hladko. Poobedna Nitra je horsia. Promenada pri rieke parada, rovnako ako samotna rieka. Najvacsia, aku som doteraz videl. Na druhej strane Kinhasa, hlavne mesto DRC, prekvapila mnozstvom mrakodrapov.
Rieka bola to jedine, preco som do mesta isiel. Takze potom navrat nazad, kus na sever, pretoze idem po severnejsej ceste, kde mam sancu vidiet slony. Mozno, teoreticky.
Na vecer do predom, este rano, vyhliadnuteho domu. Uspesna misia 🙂
Den 145 – 120 km k chalupke madam Coco
Krajina dnes prekvapila. Pekne zelene kopce. Stale hore dole, ale s vyhladmi do daleka, takze to nemalo charakter brdkov, skor jazdy po hrebenovke. Prazdna siroka cesta a vsade naokolo burky. Epicka atmosfera.
Cielom dna bola chalupka Madam Coco. Tuto pani mi odporucil znamy. Vraj sa v okoli potuluju slony. Tak som siel na blind hladat daku miestnu cernosku, ktorej Anglictina bude asi rovnaka ako moja Francuzstina, s planom odvolat sa na dvoch Cechov a nasackovat sa k nej do chalupky, aby som mohol hladat slony.
Pani ale nebola doma. Takze to islo bez komunikacie a prespal som na terase.
Slony sa neobjavili. Zato sa objavilo asi 7 lovcov s puskami, ktori na vecer prifrcali postupne na motorkach a zmizli dakde v busi. Ked som jedneho vyspovedal, co idu robit, zacali, ze lovit. Na otazku ake zviera, sa po sebe parkrat pozreli s druhym a vymenili si slovo elefant. Ono im uplne do hlavicky neprislo, ze sice neviem francuzsky, ale su iste slova dost univerzalne. A potom mi zdelili odpoved Antilopy, spokojni, ako ma dali dole.
Tito ludia vedia fakt len prvoplanovo banany, taxikarcit a zlikvidovat vsetko zive.
Takze slony neboli. Ale vraj sa objavili o kilak dalej. Tak uvidime dnes. Idem si kupit banany, nech maju miestni odrobene na dnes.
Den 146 – 3 km a slony
Cez mytnu k obchodiku a hladat slony. Potom som v ramci logistiky este asi 3x presiel cez mytnu branu medzi obchodom a mojou chyzou. Dnes dokopy zurive asi 3 km.
Ale o to nejde. Pointa bola hladat slony. Vcera vecer som ziadne nevidel. Dnes rano mi vraveli domaci, ze slony prisli o 700 metrov dalej na druhu stranu mytnej brany, kde ma ista rodinka obchodik. Tak som mal dnes plan, podporeny tym, ze od rana prsalo a nemalo cenu nikam chodit, pockat do vecer na slony na tejto strane.
Potom prisla ponuka, za 10k CFA ma zavedu po len lokalnym znamych chodnickoch k miestam, kde slony obvykle byvaju. Zjednal som na 5k, pockal kym sa vyleje burka a o 11tej sme vyrazili.
Predierali sme sa dvojmetrovou travou a krovinami. Sprevadzal ma asi 15 rocny syn veduceho obchodu. Tito ludia sa pohybuju v tomto prostredi s graciou baletky, napriek tomu, ze idu v slapkach. Ja som klopytal za nim krokom tlsteho Anglicana, ktory omylom zisiel z chodnika v parku. Doslahany od vetiev a trav a trnov.
Chalan ukazoval, hovno, stopa, … Hovno poznas, ale stopu by som nerozoznal. Nie je to ako na snehu, pekny otlacok. Len daka smuha v blate. Ale chodnicky boli zjavne vyslapane slonmi. Resp. chodnicky. Zvalana trava. Miestami lezovisko, kde bola povalana viac?
Takto sme sa motali v kruhu asi pol hodinu. Potom sa pridal starsi chlapik menom Kagali. Zahulakali po sebe 3x a on nas niekde v tej trave nad hlavu objavil.
Kagali bol zjavne skuseny stopar. Alebo len vedel, ze slony budu na 90% dolu pri potoku v pase stromov.
Totiz krajina je tu taka, ze travnate kopce, riedke zakrsle stromy a v udoliach lesiky. Ale ta trava, co z cesty vyzera ako pekny travnik je realne dvojmetrova. Skryje aj slona.
Stopovanie ako z filmu. Ako sme sa blizili k potoku stop pribudalo. Hovna, do ktorych fakt nechces stupit sa oteplovali. Doslova. So susenej slamy sa stavali svieze hnede kopky. Obaja stichli. Rozpravali sa uz len septom alebo posunkami.
A potom prisli prve zvuky. Zafunenie. Su tam. Pri potoku. Snad 30 metrov od nas za travou, krikmi a stromami. Bolo pocut klokotave zvuky ako naberaju vodu. Strnuli sme. Nebolo by umenie k nim prist. Ale to by sme ich prekvapili a oni by to nemuseli vziat uplne stoicky.
Uz len toto stopovanie bolo na zazitok, ktory mi za tych 5k stal. Kagali rozhodol, ze ideme miesto obist. Vystupali sme vyssie na svah a hladali vhodny strom. Totiz v tom poraste nemas sancu vidiet dalej ako na par metrov, pokial nevylezies hore.
Mlady vyliezol na strom ako nic. Keby tu mali ceresne, on je najlepsi oberac. Potom na druhy a treti, aby nasiel ten spravmy uhol, z ktoreho medzi stromami a krikmi zhliadneme dolu pri potoku slona.
Konecne nasiel ten spravny. Vysvihol sa hore, doslova do poslednych vetvi. Este predtym vzal moj mobil, ze bude fotit.
S istotou sa tam postavil bez drzania na najvyssi konar a cvakal. Tak minimalne moj mobil uz slona videl. Potom letel volnym padom do ruk Kagaliho dole, ja som len trpol, aby Kagali bol dobry chytac 🙂
Teraz som sa vypytal na strom ja. Musim vidiet aspon hornu pravu spicku chlpov na hlave, aby som mohol povedat, ze som videl slona. Ppci. Ale ako sa dostanem na strom? Chalan liezol ako po rebriku. Mne tato taktika nefungovala akosi 🙂 Prve dva metre po prve konare ma museli za rit vytlacit. Potom uz sa dalo. Vyliezt asi 10 metrov hore, strom suchy, obcas konare nepekne zapraskali, ale nasiel som si miesto. A videl som slona.
Sice len chrbat, usi, chobot a obcas oko, ked zaklonil hlavu, ale v tom hustom poraste viac nedostanes. Bol tam. Parada.
Naspat sme sa vratili vsetci traja hrdi jak keby sme ulovili mamuta a zachranili dedinu pred hladom na celu zimu. Dali sme pivo, porozpravali historky chlapikom v krcme, ktore som nerozumel, ale asi tam bolo aj nieco o mojej schopnosti liezt na strom. Podla vseobecneho smiechu sudim.
A cakal som na vecer. Pockam si este, ci sa objavia tu pri ceste, kam vecer chodia v plnej krase pozovat. Vcera som sedel v chalupke u Coco, ale prisli na druhu stranu k obchodiku. Dnes som teda sedel v obchodiku.
Okolo 6 prisiel straznik od mytnej. Vsetci uz vedeli, ze je tu beloch co hlada slony. Vraj su tentokrat pri chalupke. Tak som mastil tam.
Nastastie slony su celkom staticke. Ked niekde su, tak tam su pol hodinu. A boli naozaj tam.
Hned v trave pri ceste. V plnej krase pozovali par zvedavcom a mne. Vobec nevadilo, se sme boli 10 metrov od nich. Hoci, ak obcas niekto prisiel este blizsie, dali najavo troma rychlymi krokmi, ze blizsie uz ne. Vidiet ich takto nazivo, zblizka, bola parada. Toto sa dari len v narodnych parkoch na safari za tazke love. Tu to bolo zadarmo.
Zahada vsak je, kde sa tu vzali. Su to dvaja bratia. V strednom veku cca 30 rokov. Su tu dvaja. Ziadna populacia slonov v okruhu 100 km nezije. Len tieto dva samotare, ktore nikto netusi, kde a ako sa sem dostali. Ani nikto nechape preco chodia takto pozovat k ceste. Asi sa naucili na jedlo z policok manioku a papaji. Ale aj tak. Je to akoby sa v strede madarska objavili dva medvede.
Den 147 – 221 km do Dolisie
Pisal znamy, ze sa chysta vyprava na sever od Dolisie. Vraj krasny kraj. Ale odjazd je utorok rano. Tak som potiahol.
Zaujimavy kraj prvych 100 km. Zelene oble kopce, na pozadi burka. Coskoro bola burka uz aj v popredi a zlialo ma jak handru. Prvykrat v Afrike som tomu nezdrhol.
Pochcavalo uz cely zvysok dna a zaverecnych 50 km po tme.
Par hodin spanku a rano doklepem zvysnych 38k km. Akurat moj kontakt s Dolisii sa nehlasi, takze som sa mozno presiel nadarmo.
Den 148 – 70 km a na farmu s tavami
Tak moj kontakt v Dolisie sa neozyva. Zjavne odmastil na sever este skor a bezomna. Co mu nemam za zle lebo sa o mne dozvedel neskoro. Takze krystalova rieka a zelene kopceky sa na teraz nekonaju.
Ale ani plan B nie je zly. Som na farme uprostred sirej travnatej savany, asi 5km od najblizsej dediny, s tavami, somarmi a dvoma velmi otravnymi psikmi, ktori chcu vkuse hadzat papek, pripadne, ak nechcu hadzat papek, tak chcu zrat sardinky. Jo a este tu ja jedna sliepka.
Top miesto 🙂
Den 149 – 0 km a relax na farme
Vcera vecer pri ohniku medzi tavami bol velmi magicky. Rovnako noc. Hoci trochu stres, aby mi nezramovali stan.
Rano okupat sa k potoku. Beni, strazca na farme vravi, ze 1 km. V praxi asi 5 km. Ale voda stala za to.
Zvysok dna len relax na farme v spolocnosti dvoch psov.
Den 150 – 65 km cez kopce
Opustam farmu s tavami. V Dolisie davam dve piva a idem cez kopcek v smere na Pointe Noire.
Ale dako ma vypina. Spankovy deficit. Tak sa hodim do budy na lavicku a hodinu drichmem.
Dnes bolo jedno naozajstne sedlo. V style ze 300 vyskovych hore a 300 dole. Takyto plnokrvny kopec sa nestal od Guiney.
Na vecer zakempim v opustenom bare uprosted lesov. Ziadny signal, ale perfektne zvuky dzungle.
Den 151 – 121 km do Pointe Noire
Dorazit to do Pointe Noire. Utrpne. Vratili sa brdky, protivietor a nudna krajina. Motivovalo ma len to, ze som mal v PN stretnut Slovaka Juraja. Prvy Slovak v Afrike.
Samotne PN bola tiez prisernost. Uz som zabudol, ake vedia byt tieto africke mesta zle. Krasny asfalt, ktory trval cele Kongo, skoncil s tabulou PN. Nasledoval vyjazdeny pieskoprach s roletou a permanentne upchaty modrymi Toyota Corolla taxikmi. Do toho blokacie ulic, takze som musel obchadzat kadetade uz po tme. Trhy, slumy.
Den urobil Juraj, salat master, ktory vytvoril original tresku ala Ryba Zilina. Takze den zakonceny treskou s rozkami a pivom ❤️
Den 152 – 0 km a kupujem karimatku
Dnes veget u Juraja. Zjanam karimatku, lebo moja nafukovacia mi je uz len na to dobra, aby som sa neutopil, ak sa potopi lod cez deltu Konga. Vydula sa a je z nej valec plny vzduchu.
Zohnat karimatku v Afrike je umenie. Obchodnici ano netusia co to je a nosia rozne objemne a tazke matrace uplne mimo misu. Napokon som zohnal obycajnu yougamatku. Objemna krava, ale prijemne sa na tom spi a nic lepsie tu nenajdem. Nafukovacia nie je sanca.
Vecer miesame tresku n°2 lebo tresku este par mesiacov znovu neuvidim, tak som si vypytal 🙂
Den 153 – 0 km a bazen plus kupanie v oceane
Duri chcel pracovat. Ja som mal nanho zly vplyv a skoncili sme u particky Cechov na dome s bazenom a pivami. Hned sa plotom ocean, takze doslo aj na hadzanie sa do vln.
Opat padlo par piv a dojedame tresku 🙂
Daľšie denníky z Afriky nájdeš tu.
Ak ma chceš na mojej ceste západnou Afrikou podporiť, môžeš tak urobiť tu
