Kamerun

Africké denníky – Kamerun

Ahojte. Prax mi ukázala, že najlepšie popisy denných udalostí, a niekedy skôr nekorektný emočný výflus, než zmysluplný popis, postujem každý večer na Strave, ktorá zaznamenáva gps mojich denných cykloaktivít. Postujem tam v podstate také necenzurované africké denníky, ako ma z prvého fleku napadne, ked spotený zleziem z bicykla.

Kedže však Strava je appka, ktorú mimo zanietených športovcov ľudia až tak nepoužívajú, rozhodol som sa, že to paralelne skopčím aj sem na web. Nech máte info z prvej ruky.

Každý deň pridám do článku nový odstavec za uplynulý deň, takže ten istý článok sa aktualizuje, až kým neopustím krajinu. Potom založím nový článok, aby si zas nemusel rolovať dole 400 metrov jak bežné slovenské dieťa 🙂

Den 122 – 103 km do Doualy

Rano okolo Limbe bola krasa. Kopce vsade naokolo na jednej strane. Z druhej ocean. Dokonca bolo aj jedno seriozne stupanie asi 200 vyskovych.

Skoda len ze Mont Kamerun som nevidel. Je tu vsade taky vlhky opar, viditelnost slaba. Cokolvek dalej ako 3 km mizne v nicote ako ked ti gta nenacitava vzdialeny svet.

Za Limbe sa to opat zvrhlo do klasickej Afriky. Nic cez palmove plantaze a vecne hore dolu.

Okolo druhej finishujem etapu na konzskom konzulate. Reku viza. Najprv ma tera otocila, ze dlhe gate. Tak som sa vonku za sluzobnym aitom prezliekol a isiel na druhy pokus, nech sa drzi protokol pice. Prvykrat sa dalo s chlapikom v tejto veci jednat. Zjednal som z 230 ecok na 180. Hned sa citim financne za vodou. Ale bude to zajtra.

Najlepsia cast dna prisla poobede na hoteli. Resp. je to zase daka katolicka misia. Maju bazen, cisto, pekne. A co je najlepsie, za rohom je pekaren. Naozajstna.

Ziadne anglicke srackove toastove chleby. To je najvacsi trest co mohli Anglicania do sveta exportovat. Mali tam rozne chrumkave bagety a zakusky. Toto ma presvedcilo ostat este den navyse. Nech to tam stihnem vsetko zozrat zajtra

Kamerun

Den 123 -11 km po viza do Konga

Po viza na konzulat do Konga a inak relaxovanie a jedenie.

Douala

Den 124 – 142 km v smere na Yaounde

Von z Doaualy to bolo nekonecne. Kamerun zacal pred par dnami nadejne, ale dnes sa to zas zvrhlo do brdkov a dzungle. K tomu uzka a hnusne vyjazdena cesta plna kamionov. Takze zase Afrika, ako poslednych 5000 km.

Vecer som nevedel najst dobry flek, v noci zvykne prsat, chcel som nejaku chyzu. Tak som isiel po tme este 40 km kym som daco objavil.

Kamerun

Den 125 – 80 km a cajovy som dnes

Velmi tazka etapa. Tie brdky so stupajucou tendenciou by neboli az take zle. Zla bola cesta. Rozpukany, zroletovany, vyjazdeny, zaplatany a skolajnicovany asfalt. Nebol meter rovnej cesty a rit mam za dnes zodratejsiu jak po celych 10 000 km dokopy. Veduci kamerunskej spravy ciest je isto Madar. K tomu hyfy kamionov na ceste sirokej ako cesta tretej triedy niekde po dedinach.

Zavrhol som dnes dalsich 70 km cez aglomeraciu Yaounde. To uz by som nedal do tmy.

Kamerun

Den 126 – 114 km cez Yaounde

Dnes to islo krasne. 20 km na predmestie Yaounde, ale paradoxne, v pondelok rano, skoro ziadne kamiony. Neda sa porovnat s nedelou. A kedze uz zacinalo mesto, aj cesta sa spravila.

Okolo mesta ma previedol obchvat/dialnica, ktory bol prazdny.
Po zjazde z dialnice vybalujem stan a vystriekavam biolitom , resp. miestnou verziou. Uz druhu noc, co spim v stane, ma nieco zerie. Trocha sa obavam, ze som niekde do stanu v tych nigerijskych plresnivych dierach chytil plostice. Hoci na samotnych hoteloch ma nikdy nic nezralo.

Brdky stale trvali, ale cesta bola dobra, kamiony zmizli a islo sa pokojne. Dostal som sa do takeho village kraja, kde nie su moc mesta, len velmi zaprdene dedinky. Kazdopadne ten Kamerun dnes opat zacal posobit dobre. Je to sice dzungla a hore dolu a hulakajuci ludia, ale akosi je to niecim, co este neviem identifikovat, ine. Mozno len klimou, ze cele toto hore dolu dzunglou robim v 700 m n.m.

Vecer som doklepal povinnu stovku, kupil jest a dost dlho hladal nejaky flek. Marne som cakal na opustenu skolu. Vzdy niekto niekde a nemal som chut sa socializovat. Napokon som nasiel skolu, tiez pri nej sedel ujko s tetkou. Opytal som sa, co mozem predrichmat na verande. Klasicke africke, skrabanie sa za uchom, neviem, a preco, ukaz obciansky (lebo kokot sa z neho dozvies, aj masovy vrah a terorista ma slusny obciansky), treba ost do dediny opytat sa nacelnika. Kurva, jak v ruskej armade. Bez generala sa ani vojacik nevyserie. Ked som pochopil, ze mentalita, alebo strach, ze im vylezim verandu pred skolou , tak, ze to uz ani styria murari nezachrania a naprosto zruinujem vzdelavaci proces v dedine, som sa radsej porucal.

O dva domy dalej, hla kostol. Skusam zas. Teraz to slo frisko. Proste „ano“. Je to o ludoch. Nakoniec sa ale stalo to najhorsie. Pozvali ma dnu. Ja toto nemam rad. Sice je to strasne mile a som vdacny, ale 1) nemam klud a svoj rezim a 2) fakt nemam rad cudzie postele,  hoci s moskytierou, ale takou akoby presla bitkou o Azovstal a 3) ujo domaci je z tych, co roluju videa na sockach dve hodiny vkuse a so zvukom samozrejme.

No co uz. Nadych, spat a nemysloet na to, co vsetko sa na mna z tmy diva v tejto chyzi.

Kamerun

Den 127 – 105 km a zatial najkokotskejsie brdky

Epicky kokotsky profil. 7% stojky (s nalozenym bajkom je cokolvek >5% stojka), strmo hore a strmo dole a repeat a repeat a repeat. Je to cista radost. Keby kokoti aspon elektriku mali, ze by pivo chladene bolo.

Kamerun

Den 128 – 73 km a riesim paniku z plostic v stane

Riesim pruser cislo 2000 na tomto roztomilom kontinente. Nieco mi naliezlo v tych hoteloch do brasne a nasledne sa to prenieslo do stanu. S najvacsou pravdepodpbnostou plostice.
Vsetko som preskumal po kusku. Stan aj spacak. Ono ten stan spolovice sietkovany toho vela neschova. Neverim ze sa tam zasiva 50 malych zmrdov. Nema proste kde. A nic ine do stanu na noc nedavam. Len spacak a karimatku. Karimatka je hladka, lahko by som objavil, spacak je ako paperka. Svy nemaju prekryv, tie tri slepe uhly som vyvratil a vyskumal. Rano pohoda a o 9-10am sa objavia stipance. Ak su to stipance.

Takze dnes som pol dna preskumala po milimetroch veci a nic som nenasiel. Vecer len do najblizsieho mesta.

Kamerun

Den 129 – 87 km a zacina to byt konecne pekne

Rano z hotela vyrazam neskoro. Cakam na elektriku, ktora vsak uz neprisla.

Boli cely den unavne brdky. Ale dnes ta dzungla bola akasi 2x zelensia, hustejsia, divokejsia, majestatnejsia. Auto raz za 10 minut, len zvuky dzungle, miestami to bolo az strasidelne, ale aj fascinujuce. Konecne wildlife. Videl som opice prehanat sa mrstne v korunach 30 metrovych stromov. Prva, co som zazrel bola celkom macek. Dalsie uz mensie.

Dnes sa mo to pacilo. Napriek tomu, ze je to tu taka pustatina. Dedinky sice prakticky neustale, ale to su len zhluky hlinenych chatrci. Ziadne jedlo. A ked som prisiel po 80 km do mestecka, velkeho ako Tlmace / 4 na africky level, hodinu som skumal a pytal sa, kde zozeniem daco insie na jedenie ako susenu rybu, pripadne kbelikovy fastfood. A najst studene pivo? To skor svaty gral.

Ale dnes sa mi to pacilo, konecne zmysluplna jazda. Na noc len moskyriera, karimatka a spacak. Vylucovacou metodou chcem zistit, kde je zdroj tych plostic.

Kamerun

Den 130 – 108 km na hranice s Kongom

Dalsi prijemny den, az mi je to divne, ze by sa ta Afrika meni? V noci som overil, ze spacak a karimatka su ciste. Nic nestipalo. Aspon daco.

Brdky su stale, ale ta dzungla sa zmenila. Trva ten majestatny les, giganticke stromy, vtaky, co robia tie tradocne dzunglove zvuky a hlucne mavaju kridlami, opice a samota.

Na pauze v mestecku kednom mi nukali nejake antilopie maso z lovu. Radsej ne 🙂

Na vecer sa profil vyrovnal, brdky uz boli len mierne, ale dojem dzungle kazilo vela kamionov s drevom v protismere.

40 km od hranice s Kongom skoncil signal a zacal az na druhy den 40 km za hranicou. Zda sa, ze v tomto kraji budem viac offline ako online 🙂

Kamerun

Daľšie denníky z Afriky nájdeš tu.



Main picture

Ak ma chceš na mojej ceste západnou Afrikou podporiť, môžeš tak urobiť tu




Daj páčik, karma sa ti odmení :)
Be the first to comment

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *