Ahojte. Prax mi ukázala, že najlepšie popisy denných udalostí, a niekedy skôr nekorektný emočný výflus, než zmysluplný popis, postujem každý večer na Strave, ktorá zaznamenáva gps mojich denných cykloaktivít. Postujem tam v podstate také necenzurované africké denníky, ako ma z prvého fleku napadne, ked spotený zleziem z bicykla.
Kedže však Strava je appka, ktorú mimo zanietených športovcov ľudia až tak nepoužívajú, rozhodol som sa, že to paralelne skopčím aj sem na web. Nech máte info z prvej ruky.
Každý deň pridám do článku nový odstavec za uplynulý deň, takže ten istý článok sa aktualizuje, až kým neopustím krajinu. Potom založím nový článok, aby si zas nemusel rolovať dole 400 metrov jak bežné slovenské dieťa 🙂
Den 227 – 71 km a Victoria Falls
Rano cestou slonov (isiel som tadialto 3x a 2x videl slony) na hranicu a prechod hranice do Zimbabwe. Bajk som nechal v restauracii (kde mi medzicasom paviany zozrali chlieb) a isiel som na vodopady.
Vodopady z tejto strany su rozlahlejsie a vies sa dostat blizsie k nim, aj vidiet dolu do kanonu. Asi polovica bola pekne vidiet, co je uspech. Druha bola beznadejne v hmle.
Chyba mi cast asi 8km z mesta Victoria Falls, lebo som zabudol zapnut tracker. Furt hore, protivietor, otrava. Vecer som stretol miestneho farmara, ktory ma pozval k sebe domov. Chlapik velmi lubil pivo, takze z toho bol prijemny vecer 🙂
Den 228 – 145 km od Daniela k Dionovi
Zimbabwe je dost protivne co sa tyka podmienok na cyklistiku. Tiahle brdky so stupajucou tendenciou a okolo len nudna bush. Rozbita uzka cesta, vela kamionov.
Zachranuju to dve veci. Levy, ktore vraj vsade su a vsetci mi o nich hovoria (takze nie je cas sa nudit) a miestni farmari. Dnes som opat skoncil na farme. Chlapik tentokrat lubil whiskey. Spat som siel o 3 v noci.
Den 229 – 0 km a relax na farme
Po vcerajsje noci som vstal neskoro a usudil, ze dnes ostavam. Jednak nie je energia a jednak je toro take magicke a kludne miesto s vyhladom na nekonecnu bush.
Vecer jazda s Dionom, mojim hostitelom, po bushi. A najlepsi burger aky som kedy jedol. Z byvola. A este si tu skvele zapady slnka.
Den 230 – 0 km a dalsi relax na farme
Povodne som chcel dnes vyrazit. Ale Dion navrhol rannu vypravu do bushi. Mozno uvidime levy. Nevideli sme.
Ale zato celkom dost inych zvierat. Potom Bura Voosi (netusim ako sa to pise, tradicne juhoafricke jedlo. A zrazu bola 1 hodina poobede a vyrazat o jednej nema cenu. Takze radsej drichmat po jedle 🙂
Den 231 – 150 km proti vetru
Zimbabwe ma vratilo do Afriky na aku som nadaval na severe. Neuzitocne brdky, nudna bush, nic na videnie, rozjazdena cesta s protivetrom a v obchodoch hovno na jedenie. Dejavu na cely ten hnily usek od Guiney po Kamerun.
Nastastie behom dvoch dni odtialto vypadnem snad a zacne zase ako tak normalny svet.
Den 232 – 164 km a kone ne za Bulawayom
Noc v bushi kludna. Nic hladne sa neobjavilo. Do Bulawaya to bolo 90 km veterneho utrpenia furt jemne hore po rozjazdenej ceste.
V Bulawayo som si spravil chut riadnou davkou pelsi a salatom. Salat ta nenakrmi ale je to daco velmi vzacne na ceste. Za Bulawayom to slo samo. Dobra cesta a vietor v chrbte.
Daľšie denníky z Afriky nájdeš tu.
Ak ma chceš na mojej ceste západnou Afrikou podporiť, môžeš tak urobiť tu
