Ahojte. Prax mi ukázala, že najlepšie popisy denných udalostí, a niekedy skôr nekorektný emočný výflus, než zmysluplný popis, postujem každý večer na Strave, ktorá zaznamenáva gps mojich denných cykloaktivít. Postujem tam v podstate také necenzurované africké denníky, ako ma z prvého fleku napadne, ked spotený zleziem z bicykla.
Kedže však Strava je appka, ktorú mimo zanietených športovcov ľudia až tak nepoužívajú, rozhodol som sa, že to paralelne skopčím aj sem na web. Nech máte info z prvej ruky.
Každý deň pridám do článku nový odstavec za uplynulý deň, takže ten istý článok sa aktualizuje, až kým neopustím krajinu. Potom založím nový článok, aby si zas nemusel rolovať dole 400 metrov jak bežné slovenské dieťa 🙂
Den 237 – 129 km a vyslo to, som v Juznej Afrike
Posledna stovka v Botswane a konecne na hranicu a JAR. Vietor pomahal, hoci nekonecne mierne hore.
Hranica s Juznou Afrikou ospala. Po mordore s vizami som cakal pomaly, ze mi pozru do kakaca, ci nepresuvam nelegalne kilo pomarancov.
Tomu jednemu colnikovi som dal pas. V ruke papier s vizami. Pozrel na mna, co je na tom papiery. Hovorim viza. Viza? Take asi pocul prvykrat. Skusil to naskenovat, ale QR kod na A4 bol kis vacai ako jeho citacka. Papier mi vratil, opytal sa, ci do 19 dno vypadnem, som mu prikyvol a buchol mi peciatku do pasu. Na 90% som presvedceny, ze by som presiel aj bez viz.
Potom uz len do najblizisieho mesta Mahikeng zasit sa niekam na noc.
Den 238 – 0 km a relax v Mahikengu
Dnes bol den OFF, len sa zzit s Juznou Afrikou a zohnat SIM kartu. Relax na izbe.
Den 239 – 132 km a zacinam Juznu Afriku naostro
Kruty vietor z boku. Nastastie vdaka par stupnov stale teoreticky do chrbta, hoci pri takomto bocaku to aj tak viac otravuje ako pomaha. Inak nic, kravy, pastviny, kravy, plpty a za nimi kravy a uzka cesta bez krajnice a vedla nej su kravy.
Den 240 – 86 km a prvy zimny den
Dnes sa vetrik presunul tak, aby mi fukal do xichtu. K tomu prisiel prvy zimny den. V noci menej ako 5, cez den v peaku mozno 12. Slnko, ale zima. Rukavice a ciapka a dlhe gate.
Mimo toho klasicka juhoafricka rozkos s naprostymi kokotmi na cestach, uzkou cestou, plotmi a kravami. Ked ta vytlaci z cesty ucitelka autoskoly, tak je toho uz raz moc. Ale argumentovat s tymito ludmi je ako hrat sach s holubom. Kukaju, nechapu, povedia sorry, rozhadzu figurky, urazia sa a odletia. K motivacii pridala prasknuta spica na prednom. Fixnute.
Toto je take, ze len prejst dakam, kde sa aspon na krajnicu zmozu v tejto akoze top civilizacii Afriky, ale skrz vietor sa moc nedari.
Den 241 – 95 km a meta 20 000 km
2 defekty. Prvy na 2. kilometri a dalsi 20 minut pred sunsetom prave v case, ked je kazda minuta vzacna na hladanie miesta na spanie.
Je tu neuveritelne pichlavo. Oproes bajk meter od cesty o znacku a mas defekt. Ani maratony to nedaju. Do Juznej Afriky som mal jeden defekt. Tu uz 3. Inak pekny jesenny den, dokonca som siel chvilu po niecom co by sa dalo nazvat cyklochodnikom. Padla meta 20 000 km.
Den 242 – 102 km a uz mi dochadza para
Islo to prijemne. V Kimberley zastavka kupit novy plast – marathony su tu bez sance, tak aspon daky trapny do rezervy. A nazrat sa v osvedcenom Barcelos. Potom este asi 40 km. Cestou som stretol panka na bicykli. Ukazalo sa, ze je celkom boss v malom mestecku, kam sme ochvilu dosli. Takze mi vybavil hotel, cize dnes na pana spat na izbe.
Den 243 – 147 km a Orania
Dnes to slo. Dobry vietor. Dobra cesta. Jediny zadrhel bola prasknuta zadna spica (resp. rovno dve) ale to sa fixlo. Tentokrat to drzalo asi 4000km.
Prejazd mesteckom Orania, o ktorom vsetci bieli Juhoafricania s laskou hovoria, ze vyzera tak, ako kedysi vyzerala cela Juzna Afrika. V praxi to znamena, ze su tam len bieli. Ciste, upratane, bezpecne, bez povalujucich sa individui, cakajucich na prilezitost a myfriendujucich z okraja cesty ako byva tradicne v mestach. Z mojho pohladu klasicky europsky vidiek kdesi vo Francuzsku. Z pohladu Afriky naozaj rarita.
Den 244 – 147 km a stretavam Tadu
Na stretnutie s legendou. Mozno ste si vsimli, ze som nelogicky odbocil na vychod. Z jedneho dovodu – stretko s Tadou Simou, legendou co presla Afriku este v roku 2018 a aktualne ide z Cape Townu vychodne pobrezie.
Na vecer to bola taka hecovacka, ci stihnem prist do tmy na guest house. Jediny cierny bod dna bol, ze v nedelu vecer v tychto koncinach pivo nezozenies.
Den 245 – 0 km a zerieme maso
Dnes som bolo v rezime pokecu a relaxu. S Tadou sme si mali vela co povedat. A tiez vypit pivo. Vecer domaci na ubytku ugrilovalfantasticke rezne.
Cez den sme vyliezli nad mesteckom na pyramidu – pamatnik cohosi, tusim zalozenia mesta. Za co nas lokalny ujko solidne zdrbal. Ale aspon bola sranda.
Den 246 – 0 km a opat zerieme maso
Dnes sme nesli ani len na tu pyramidu. Len pivo a fantasticka vecera.
Den 247 – 128 km a vetrisko jak slak
Od rana kruty vietor. Fukal presne z boku. 2x ma sfuklo z cesty do travy. Ked siel kamion oproti tak vy to vylepilo, ked za mnou tak tobogan. Prisernost. Otvorene plane. Morda cely den.
Den 248 – 142 km a bojujem s vetrom v Karoo
Vietor a vietor. Sem tam aj do chrbta, ale zvacsa z boku. Taky silny vetrisko z boku vie byt aj horsi ako priamo do tvare. Utrpenie v Karoo pokracuje. Somarik ma jubileum -30 000 km 🙂
Den 249 – 131 km a konecne nachvilu bezvetrie vecer
Doklepat Karoo. 100 km polopustou so silnym vetrom, ktory fukal z pol svrtej. Makal som, kym si to nerozmysli a neotoci sa o par stupnov. Aj tak to bolo studene a neprijemne.
Hory v dialke sa blizili. 2000-cky. Z osady Klarstroom, kde som mal v plane po stovke sa nazrat, sa vyklul iba slum. Takze este 25 do De Rustu.
Masivom hor ma previedol bez stupania jeden dokonaly kanon. Stovky metrov vysoke skalne steny a cesta jemne klesajuca popri potoku. Krasa.
Zklesal som o par stoviek vyskovych a na druhej strane krajsi svet. Teplejsie, prasivy Karoo vietor zmizol, zelene stromy a zranica z tepleho pultu v obchodiku. K tomu jedna klobasa gratis od grilujuceho ujka pred liguor housom.
Po troch dnoch v tom veternom maraze otvorenych plani to bol balzam na dusu.
Den 250 – 127 km a konecne pokoj od vetra
Dnes po dllllhej dobe klud s vetrom a k tomu poriadny kopec. Z oboch veci som mal radost.
Den 251 – 137 km a
Slavna juhoafricka Road 72. Teda podla tabul sudim. Scenerie kazdopadne pekne. Hory, kopce, zelene aj skaly. Opat jeden fotogenicky kanon a za nim uz skoncil svet hor.
Zacal svet poli a takych tych brdkov, ktore sa maskuju akoze nizina, ale v praxi 100 metrove prevysenia.
Ciel dna, stiahnut vzdialenost na Agulhas pod 100 km sa podaril. 21 000 km overall.
Den 252 – 109 km a ciel – Strelkov mys
Hotovo. Teda dosiel som na najjuznejsi bod Afriky. To bol moj ciel. Ani dnes to nebolo lahke. Brdky. Ale take kopaniciarske, ze otvorene polia a vlnky s prevysenim 80 metrov. Sice nemas stromy a suvisly kopec, takze to nie je sedlo, ale v praxi nastupas tolko ako v horach.
Taketo vlnky su ako nevydarena samovrazda nozom. Namoesto toho, aby si sa raz dobre a kvalitne podrezal vo vani a harmonicky s usmevom na tvari vykrvacal, tak sa bodas 8 hodin, a stale to nekonci. Depresia trva, krv strieka a este ta nakoniec aj zachrania, aby si sa mohol vratit domov si to po sebe upratat 🙂
Ale co uz. Jebol som dva burgre v poslednom meste a potom horsa na poslednych 40 veternych km tentokrat uz rovinou.
Najprv Indicky ocean, potom sa ubytovat, nech vecer po pive uz nemusim riesit, na pivo, lebo spm natahoval ten moment finishu jak vystrek a napokon to prislo. Najjuznejsi bod Afriky 🙂
Sedel som na mieste asi 3 hodiny. Pil som pivo a bola mi zima. Ale bol som tam.
Potom po tme nazad a hladat este otvoreny posledny liquor house. Lebo tu dost robia obstrukcie s tym alkoholom.
Den 253 – 13 km a uzivam ciel
Dnes som mal jediny ciel. Uzivat si ciel a posediet na najjuznejsom bode Afriky a vnimat ocean.
Den 254 – 100 km a smerujem ku Cape Townu
Rano este zachadzka na mys. Dopit flasu vina z ranajok a posledny pohlad. Stretol som tam Poliaka. Potom smer Cape Town. Gravelova skratka. Krasna cesta bez aut a s pstrosmi. Defekt a vymena zadneho plasta (uz to s nim nemalo cenu).
Potom po vetre cez vlnky az do Gansbaai. Taka easy ride.
Den 255 – 84 km a marna snaha uvidiet velryby
Dnes to bola taka prijemna kotulacka pobrezim. V Hermanose som sa snazil vycihat velryby, ale neobjavila sa ziadna.
Je sranda, ako sa posuva hranica vnimania. Boli etapy kde 150km bolo nic. A dnes ked som mal prejst 30 km z mesta do mesta, prislo mi to pri tom loudani take nekonecne. Uz sa mi nechce.
Den 256 – 92 km a posledne vzopatie
Ked uz rano o 7 otriasal narazovy vietor stanom, vedel som, ze dnes to bude o kokote. Tak aj bolo. Boj s tornadom cely cas. Ak sa pritrafil kopec isiel som miestami 7 km/h.
Prijazd na predmestie Cape Townu, kde som mal dohodnute ubytko u Slovakov som ledva stihol do tmy. Prisernost dnes.
Rano inak mile pozvanie na ranajky od majitela pozemku, lam som sa vecer votrel na stanovanie. Potom kolonia tucniakov africkych. Epicke scenerie pobrezia. Skvele fish and chips v satelitnom mestecku pred CT a na zaver dna pivo a brandy a pokec v Slovencine. Takze nebyt toho prasiveho tornada, tak zazitkova cyklistika 🙂
Den 257 a 258 – 0 km a oddzch u Ivky
Ubytovala ma Ivka, Slovenka, ktora zije s rodinou v Cape Towne. Stihol som to len tak tak vcera vecer, lebo dva dni prsalo a nechutne fukalo. Takze som tieto dva dni nerobil nic, len som bol zalezeny nutri a cucal som pivo.
Den 259 – 37 km do centra Cape Townu
Do centra Cape Townu. Mesto ziadny zazrak. Bud klasicka Afrika, tj. pofiderne ulice, kde nechces ani zastat, alebo ultramoderny Waterfront. Hoci aktualne z polovice stavenisko. Hlavna atrakcia dna boli tulene. Flasa vina a mozem sa na ne divat cely den 🙂
Den 260 – 149 km na Mys Dobrej nadeje
Epicka jazda. 150 km nonstop bez pauzy a jedla (ziadne nebolo alebo nebol cas lebo kratke dni). Cez tucniaky na Good Hope. Po prijazde tam isiel panoramaticky chodnik. Mal len tu chybu, ze to bolo hore po sutroch nezjazdne. Tak som vzal somarika na plece. Spoteny jak dzezmen o pol noci na STV 2 som videl pstrosy a pekne vyhlady. A potom este par schodov a hotovo hore na majaku.Vyhlady na Atlantik boli presne take, ake som si ako decko predstavoval, ked som cital o Myse dobrej nadeje.
Potom mazanica nazad do Cape Townu. Lebo 70 km niesa moc, ale moc, ak slnko dolu o piatej. Defekt, picung ze aj cernoch ocervenel, skurvene vyjebane plesnive Maxisi nevydrzia ani skurvene sklicko. Continental predtym bol este vacsie zufalstvo. To je pre deti na hradzu. Neviem tu nikde v JAR zohnat Marathony.
Krasny traverz nad oceanom s nazvom Chapman Pass. Taky 200 metrovy brdok, tesia sa z neho, ale objektivne krasne. A potom uz dojazd po tme do Cape Townu. 150 km bez jedla a piva. S makackou na zaver. Nech to stihnem. Velky stres. Ne schovat sa pred tmou a kriminalitou. Ale prasivy Liquor house zatvaraju o 19tej. Dojazd o 18.45 a rovno po pivo 🙂
Den 261 – 0 km a turistika na Stolovu horu
Vystup na kopec. Nebolo to take lahke ako som cakal. Rano este nesiel nik, znacenie slabe, chodjicek uzkz a strmy. Solidna turistika, dost na moje polorozpadnute sandale. Vyhlady zhora vsak boli krasne.
Den 262 – 0 km a tura na Lion’s Head
Lion’s Head. Taky maly pichliac, ale zabavne bolo liezt hore po retaziach a rebrikoch.
Den 263 – 30 km a posielam pohladnice
Na postu s pohladnicami a motacka po promenade. Waterfront, zapad slnka. Veget na slniecku.
Den 264 – 0 km a navsteva miestneho akvaria
Dnes som sa vybral do miestneho akvaria. Mali tam kadeco, bolo to pekne, krmenie tucniakov stalo za to. Ale videl som uz aj vacsie akvaria.
Den 265 – 39 km opat k Ivke
Z hostela v centre Cape Townu som sa vratil na predmestie k Ivke. Posledne km v Afrike a posledna grilovacka.
Den 266 – 0 km a odlietam z Afriky
Co viac dodat. Rano som zbalil bajk do krabice, vypil posledne piva a Ivka ma hodila na letisko. Vsetko preslo ako malo, lietadlo sa zdvihlo a zacala 9 600 km dlha cesta krizom cez Afriku domov. Resp. do Istanbulu.
Daľšie denníky z Afriky nájdeš tu.
