O mne – cyklocestovateľ

Gruzinsko Paravani

Ahojte, volám sa Laco Branický. Som obyčajný zvedavý človek s túlavými topánkami. Po tých rokoch, by som sa už snáď mohol nazvať aj cyklocestovateľom 🙂 Pracujem v sklenenej budove za počítačom, ako veľa ľudí dnes. Ale najšťastnejší som, keď sadnem na bike a idem rovno za nosom do neznáma.

Prvá koliesková vec na vlastný pohon bola oranžová tatrovka. Potom som prešiel na žltú plastovú motorku, zelený bicyklík s pomocnými kolieskami, až som sa po rokoch dopracoval k siedmim bicyklom:) Cyklo návyky vo mne vypestoval starký, ktorý ma brával na detskej sedačke na svojom starodávnom bicykli a neskôr som za ním šliapal už na vlastnom po okolitých dedinách. A raz, keď som zaostal, zistil som, že je strašne fajn pocit byť sám uprostred neznámej krajiny. Hoci som bol len za mestom. Takže tam sú prvopočiatky mojich túlavých topánok. Neskôr som prebicykloval celý okres a okolité kopce na železnom horáku Admiral. Ale serióznejšie tréningy prišli až v roku 2015, keď mi nejaký dobrák ukradol starý horák a ja som mal konečne dôvod a motiváciu kúpiť si prvý cesťák. A dnes jazdím prakticky denne na ceste a cez dovolenku plánujem cykloturistiku.

Moja prvá cesta – ako sa zo mňa stal cyklocestovateľ

S viacdňovými tripmi som začal pred dvomi rokmi. November je mŕtvy mesiac. Tma, zima a totálne nič sa nedeje. Tak som si povedal, že to zmením. Zbalil som si veci a vybral som sa na výlet do Ľubľany. Do Ľubľany, pretože som tam ešte nebol a vypočítal som, že to otočím za 4 dni. Bol to prvý test diaľkového výletu, spania vonku, čo na ceste potrebujem, čo nie a pod. Podarilo sa a dodnes je to pre mňa tá top prvá naivná cesta. Prišli ďalšie cyklocesty na Mt. Ventoux do Francúzska, Gdansk, Ľvov, Salzburg, Istanbul, Albánsko, Gruzínsko, či Ukrajina. A zistil som, že dokážem dlhodobo fungovať na ceste a prežiť. Zápisky z týchto mojich ciest nájdete na tomto webe v sekcii Cestopisy.

cyklocestovatel doma so psikom

Na prvú jazdu do Ľubľany som bral pol domácnosti. Všetko naložené v cyklovoziku, ktorý som si požičal od chalanov z Pro Cyclingu. Neskôr som zistil, že 80% vecí nepotrebujem. Základ je mať spoľahlivý spacák, bivakovací vak proti dažďu a na čo nedám dopustiť je nafukovacia karimatka. Investoval som do takej skladnej, litrový objem a pol kila váha. Teplo v noci odspodu je základ dobrého spánku. Ďalšia skvelá pomôcka je vodácka ľadvinka. Nepremokne a mám cennosti vždy pri sebe. A objavil som aj solárny panel. Som energeticky sebestačný. Plus univerzálny nožík s vývrtkou a lyžičkou, nech môžem tlačiť fazule z konzervy a otvoriť si fľašu vína:)

Odessa a cyklocestovatel

Postupne predlžujem a ťahám sa do východných krajín. Východ ma láka a rád chodím do tepla. Stále ma baví Ukrajina, chcel by som preskúmať Balkán. A raz možno aj strednú Áziu, Kazachstan a okolité štáty. Pozrieť sa, čo zostalo z Aralského mora. A rád by som dal aj Škandináviu, ale cena piva a zima ma odrádza:) Ako povedal jeden Turek na výlete do Istanbulu, tá pevnina končí až v Singapure, takže uvidíme. Byť cyklocestovateľom ma baví 🙂

Viac o mne sa dozviete aj v rozhovore na Dobrodruh.sk.

Print Friendly, PDF & Email
Daj páčik, karma sa ti odmení :)
  •   
  •