Ahojte. Prax mi ukázala, že najlepšie popisy denných udalostí, a niekedy skôr nekorektný emočný výflus, než zmysluplný popis, postujem každý večer na Strave, ktorá zaznamenáva gps mojich denných cykloaktivít. Postujem tam v podstate také necenzurované africké denníky, ako ma z prvého fleku napadne, ked spotený zleziem z bicykla.
Kedže však Strava je appka, ktorú mimo zanietených športovcov ľudia až tak nepoužívajú, rozhodol som sa, že to paralelne skopčím aj sem na web. Nech máte info z prvej ruky.
Každý deň pridám do článku nový odstavec za uplynulý deň, takže ten istý článok sa aktualizuje, až kým neopustím krajinu. Potom založím nový článok, aby si zas nemusel rolovať dole 400 metrov jak bežné slovenské dieťa 🙂
Dni 184 – 186 – 0 km a autobusom do Windhoeku
184. den som siel rano do mesta, vybavit si SIM kartu a kupit listok na nocny bus do Windhoeku. Plan je navstivit tam Juhoafricku ambasadu a vybavit si viza.
185. den rano som vo Windhoeku. Tazka noc v autobuse. Na ambasade ma odbiju, ak nie spm rezident Namibie, neobsluzoa ma. Odkazu ma na Vieden, resp. online formular.
186. den po navrate a dalsej noci v autobuse len relax a dospavam.
Den 187 – 135 km a vyrazam spoznavat Namibiu
Vyrazam na dalsiu cestu do utrob Namibie. Varovali ma, ze Namibia je samota a nikde nic. Dnes to bolo este v norme. Sice kazdych 70 km, ale predsa mestecko/dedina. Medzitym travnate polopustne plane a savana, casto zaliata vodou, kedze je obdobie dazdov.
Najlepsi moment dna bola noc uprosteed savany. Nikde nikto. Ani cloveka. Konecne som sa vydrichmal, lebo ziadny domaci dedincan nemal potrebu o 5.52 buntosit.
Den 188 – 118 km a zacina prava samota
Objavuju sa znacky pozor slony. Ale zatial nic. Cely den mierne hore. Nevidno to, ale citit to. Dnes ovela vacsia prazdnota. Za mestom Opuwo konci asfalt a zacina gravel.
V Opuwe sa pohybuju stare obezne zeny s velkymi obnazenymi vytahanymi ceckami. Niekedy ich je ze 10 na korbe jedneho pickupu.
Straznici na pumpe, ze kam idem. Ked som povedal ze na juh do Walvis Bay, tak reku ci sa nebojim lionov a cheetahov. Dal som to s kamennym xichtom, ze ne. Ale zatial tu pasu domaci na ovpno kravy, kone, hoci dediny moc nie su. Tak je to asi ok.
Dalsia fajn noc osamote v savane. Burky obchadzali, ale obisli.
Dnes sa inak prvykrat od Mauretanie objavil v obchode dzem. A v Opuwe na pumpe perliva mineralka. Mineralku s bublinkami som od Europy nevidel. Velke veci sa tu deju.
PS – viem, ze vsetci cakate fotku tucnej zeny s velkymi kozami, ale nefotil som. Bal som sa, se by mi kozami mobil z ruky vyrazila na 20 metrov.
Den 189 – 111 km, zebry, paviany a prava africka divocina
Dnes 100 % gravel. Ale pomerne dobre zjazdny, az na to, ze kazdych 200 metrov prekracujes „koryto potoka“, tj. miesto, kde za dazda voda tecie cez cestu. Takze to slo pomaly. K tomu brdky. Lebo mapy.cz ukazuju kontinualne priamo hore, ale v realite ides 3x 10% hore a dole.
Krajina epicka. Osamela. Nikde nic. Na vecer sa objavili antilopy, paviany, zebry a jeden velky kudu. A v noci boli zvuky aj kadecoho ineho 🙂
Den 190 – 102 km a dalsie zebry
Dnes sa ten gravel dost skurvil. Dazde poslednych tyzdnov tu cestu velmi vymleli a po tych sutroch sa neda rychlejsie ako 12. To ubija, moj cestny mindset nie je nauceny „2 dni“ putovat z dediny do dediny.
K tomu mapy.cz aj strava vyhladzuju profil. V praxi su to regulerne brdky lebo kazdy jarok po dazdi vymle 10 metrovu jamu. Aspon som videl vela zebier 🙂
Den 191 – 95 km a stracam karimatku
Tie „gravele“ ma tyraju. Mam pocit, ze mi rozoberu bajk na srot. Bud hlboky strk, alebo sutre, alebo strmy brdok a ked nic z toho tak aspon kokotska roleta.
Vsade expedicne monstertrucky zazobanych belochov, ktory mavaju zo svojich pojazdnych pevnosti.
Rano jedna pekna zirafa 🙂 Len nahodou som zdvihol hlavu od cesty, lebo inak sa moc nie je casu kochat lebo sa divam pod koleso, aby som sa nevyjebal, a tam Melman.
Potom som dosiel do dediny s pivom. Totiz tu su dediny tak raz za 100 km a je to len zhluk plechovych chatrci. Nechcelo sa mi dalej. Vecer epicke scenerie hor. Prijemny vecer by bol…
Prijemny vecer by bol, keby som niekde nevytratil karimatku. Pici. Zas budem spat tyzden na tvrdej zemi kym najdem (snad vo Walvis bay) daco.
Nechal som stan skryty v tme a samote a isiel jak kokot po tme slonim uzemim (nastastie slon nebol) 12 km nazad po poslednu fotku, kde som karimatku este mal. Ale nikde nic.
Afrika vie vzdy cloveka dojebat, aj ked nemusi. Zato noc opat dokonala. Ticho. Samota. Druhykrat v zivote som zazil uplne ticho. Ale ze uplne. Ziadny zvuk z dialky. Zvuky motorov a zvuky dediny. Nic. Ani vtak, ani vietor. Ani zvuk muchy. Uplne ticho. Prvykrat som toto zazil na pusti v Jordansku. Na par sekund. Teraz to trvalo celu noc takmer.
Den 192 – 94 km a priserny gravel
10 km krasny gravel s epickymi sceneriami. Potom z nicoho nic asfalt asi 25km. Uprostred nicoho. Scenerie pecka.
Potom zas gravel, 40km cisteho marazu. Hlboky strkopiesok a cestu krizovalo snad 1000 vyschnutych potokov s este hlbsim pieskom.
Tlacil som polovicu casu. Neskor som zistil, ze lepsie je jazdit po trave 20 m od cesty ako po ceste. Len to kurvili tie vyschnute „riecky“. Snad 1000x dole z bajku a tlacit.
Cestou ziadne obchody. Motivovalo ma len dojst vecer k prvemu obchodu, co sa podarilo, a dat si pivo.
Den 193 – 75 km a celkom utrpna plan dp Uisu
Dnes to bolo pomerne nezazivne. Vyrazal som neskoro lebo po vcerajsich „pretlacenych“ pieskovych 90 km som bol mrtvy este rano.
Do dalsieho mesta 70 km. Not bad. Vela turistov na autach cestou. Prva polka zbehla. Druha sa spustil kruty protivietor, otvorena plan a 1% nonstop hore. Na pozadi masiv Brandbergu.
K tomu useky na tlacenie a vymena zadneho spicu. Tentokrat vydrzal napriek offroadom 1100 km.
Do mestecka Uis som dorazil 18.39. 9 minut po zaverecnej obchodu. Ked mi povedali, ze nepredaju pivo lebo maju zavrete, chvilu som realne zvazoval, ze vezmem papek a vyvrazdim nasilnym sposobom vsetkych miestnych obyvatelov.
Kempil som kusok za dedinou. Povodne som chcel kempit v miestnej zavretej restike. Straznik nemal problem, ale manazer mal. Tak som kempil na trave 30 metrov odtial.
Namibia je pekna v tom, ze sa mozes rozlozit aj v strede mesta a za prve nikto tadial v noci nepojde a za druhe nikoho to neserie.
Den 194 – 127 km planou proti vetru
Mohla to byt krasna etapa. 80 km novy asfalt, mierne klesajuci profil. Ale Afrika. Muselo, muselo, ale naozaj si to nemohlo odpustit skurveny headwind. Priemerka hovori o vsetkom, 1% dolu a 16km/h.
Cestou navyse nebolo nic. Doslova. Kamenista plan, plnokrvna pust, 120 km bez jedinej dediny, chyze, krcmy, stromu. Ani nebol dovod zastavovat a lutovat sa. Dalo sa len drtit vpred.
Vecer pridem do Henties Bay, mestecka pri mori. Slnko zmizlo a z 30-tok je 15 stupnov a „Holandsko“. Pivo nepredaju lebo je sobota po 13.00.
Preco nevezmem palicu a tentokrat fakt nevyvrazdim mestecko? Je mi taka kosa, ze pivo ani nechcem. Na noc leziem do smradlavej chyze kusok za mestom. Ale je to strecha a kryt pred tornadom.
Den 195 – 18 km a problemy s nohou v Henties Bay
Po vcerajsku som daky pokrceny. Nechce sa mi rano vyrazit. Vonku hnusny opar a chladno. Zacina ma boliet noha, ktoru som si oskrel 3 dni dozadu na pusti o pilu.
Staci mi byt v Swakopmunde zajtra, v pondelok, aby som obehal cykloshopy po novy plast.
Dnes vypustam. Idem do krcmy, kde natrafim na oslavu Juhoafricanov. Cele poobedie pijem pivo a vyzieram ich jedlo, kedze ma celkom pozyvaju 🙂 Capak, druhy v Afrike, je inak skvely. Znacka Hansa.
Den 196 – 74 km a k doktorovi
Presun z Henties Bay do Swakopmundu. Headwind, opar, skaredo a chladno. Nekonecne. Noha boli a je opuchnuta.
V Swakopmunde kaslem na povodny plan navstivit cykloshopy a idem do lekarne a nasledne hladam doktora.
Infekcia, antibiotika a tak koncim na hostely.
Dni 197 – 204 – 72 km a liecim nohu v Swakopmunde
Noha ma infekciu a nie je sanca s tym bajkovat. Nakma noe v Namibii, kde dalsie mesro a doktor bude o 400 km.
Takzze sedim na hostely. Moje denne aktivity predstavuju ranajky, veget, navstevu Sparu po jedlo, fitrovanie sa jedlom, sedim v kresle a citam knihu a vecer pozorujem zapad slnka nad Atlantikom. Jeden sa vydaril fakt epicky.
Posupne, ako sa noha zlepsuje, skusam male vylety po po okoli. 30 km pozorovat plameniaky.
Tento zabity cas ma svoje bonusy. Dojedol som sa a oddychol. Viza do JAR stale bez sance, hoci robim este par pokusov .
Den 205 – 0 km a backakerske dobrodruzstvo do puste
Chcel som vidiet Namib a najma ikonicke Sossusvlei. Nasiel som mikrobus, ktory ma tam odvezie. Do Sesriemu pekna vyhliadkova jazda cez zelenu pust. Vela prsalo minuke tyzdne.
V Sesriem to bolo organizovanejsie akp som cakal. Ziadny stop, alebo spanie v dunach. Musel som vziat kemp a zajednat exkurziu na dalsi den do 60 km vzdielaleneho Sossusvlei.
Den 206 – 0 km a Sossusvlei + Deadvlei
Rano o 5.30 startujeme na duny. O 6.30 sa uz stveram na najvyssiu dunu Big Daddy. Bol osm tam medzi prvymi, takze chvilu to malo svoju atmosferu aj s vychodom slnka.
Potom som zbehol do Deadvlei. Sopnej plane s ikonickymi mrtvymi stromami. Su tam zakonzervovane uz 900 rokov. Suchom a solou.
Exkurzia sa zmestila do pol dna. Takze este ten den aj nazad k bajku do Swakopmundu.
Den 207 – 102 km a opat na ceste
Konecne opat v pohybe.Smer na Windhoek. Nie je co k tomu moc pisat. Rovna uzka cesta s 1% hore cez plane. Soferi Namibijski su uplni kokoti, lizu to na 20 cm s kamionmi a trubenim.
Na 90% sa mi to podarilo eliminovat s fintou s plaveckou pomockou. Dvaja traja to aj tak hitli, ale aj tak som mal min 70cm.
Kus ich to drazdi, kus to drazdi aj policajtov, ale africki policajti rovnako ako vacsina populacie nie su moc kreativni. 2 argumenty a odmavaju ti, ze chod, lebo sef nepovedal co v takomto pripade robit 🙂 Prijemna noc v pusti/savane.
Den 208 – 145 km protivnou cestou
Opat nuda. 1% a headwind. Toto treba len prezit tento uchvatny kraj. Aspon pribudla krajnica, takze uz sa ide bezpecnejsie. Pust sa definitivne zmenila na savanu.
Za zmienku stoji tlupa pavianov kusok od cesty a jeden obchodik/restauracia s papagajmi. Inak len drtenie kilometrov, nech je cim skor z krku tento usek.
Daľšie denníky z Afriky nájdeš tu.
Ak ma chceš na mojej ceste západnou Afrikou podporiť, môžeš tak urobiť tu
