Tento príspevok bol pôvodne iba statusom na FB, ale myslím, že má potenciál byť aj ako samostatný článok na webe. Najmä v situácii, keď ja nemám čas a potenciál tvoriť žiadne obsiahlejšie články 🙂
Stanovanie. Znie to tak romanticky a dobrodružne, však? Väčšina z vás, pokiaľ zrovna nie ste cestami oplieskaní bikepackeri, batôžkári, alebo ste v rokoch nultých neskúšali šťastie ako lacná pracovná sila v Anglicku, si pod stanovaním v prírode predstaví peknú lúku niekde pri vode na splave. V noci romantika, ráno krásny výhľad na východ slnka. Mega vec.
No takže si to prejdime v praxi. Dobajkuješ po celom dni, zväčša už po tme a teraz treba rozložiť stan. Pracne si našiel miesto, kde nie si nápadný, kde nikomu neležíš na kapuste a máš šancu, že ťa do rána neobklopí výsadkové komando miestnej polície, prípadne dav sedliakov s fakľami a s dychtivým výrazom lynčovať neznámy živel. Takže v skratke si unavený.
A je ti zima. Pretože, ak by ti nebola zima, môžeš sa na celý stan vykakať a ľahneš len tak na karimatku do spacáku. Takže ti je zima. Zbytkové teplo z práve skončeného bicyklovania vyprchá rýchlejšie ako fľaša pálenky na kare v Hriňovej. Nastupuje krok jedna – prezliecť sa.
To, ak je vonku teplota blížiaca sa k nule, musíš urobiť ako prvé. Inak ťa začne po chvíľke drglovať ako Braňa Mojseja na opustenom ostrove v Karibiku, kde je len jeden prameň sladkej vody. Lenže prezliecť sa neni také easy. Je to presný postup krokov, definovaný empiricky 180-timi dňami kempovania vonku Nie je to, že šup tričko dole a šup mikina hore. Máš na sebe 6 vrstiev. A nových 6 vrstiev, určených na spanie pod nulou, čaká v určitom poradí v brašni na svoju príležitosť.
Aby si minimalizoval čas, keď si nahý a bude ti po zima ako v ruskom filme, musíš si najprv z brašne všetko nachystať po ruku. A potom môžeš ísť na to. Fukerka dole. Cyklovesta dole, aj ďalšia ľahká bunda dole. To termo, čo ťa celý deň príjemne hrialo, ide posledné. Je kus spotené a lepí sa na teba ako úradníčka v banke, keď prídeš vložiť na účet 10 litrov v cashi. Trháš to cez hlavu ako kačica, ktorá sa snaží urvať kus chleba a keď to dáš, cítiš sa ako by si práve unikol z väznice Shawshank. Bradavky stoja, mrázik štípe. Rýchlo na seba suché termo na spanie. Ide to jak tesné rifle na tlstú babu. Ale dáš to po chvíľke rozhadzovania rukami. U len doraziš dalšie vrstvy.
A teraz spodok. Zvliecť tie gate, to môžeš rovno tancovat indiánsky tanec dažďa. Nie, nesadneš si k tomu na trávu, lebo by ti bambuliak odmrzol a ešte by si just trafil aj bodliak. Takže balansuješ na jednej nohe, na jednej šlapke. Ak šliapneš vedľa, si v maléri. Vlhká noha nalepí slamu a tú si zavlečieš do suchého terma na spanie. Bude ťa to krásne omýnať zvyšok noci. Dáš to na baletku a prezlečieš sa. 10 minútová drina spojená s jogou je za tebou. Môžeš začať stavať ten prašivý stan.
Lenže to nie je ako na splave. Že máš 3×3 metre peknej lúky. Tu krtko zrobil krtinec, tu koreň trčí. Tu bodliak alebo popínavá tŕnistá kurva sa plazí po zemi. Šuter tam je tiež, ale ešte o ňom nevieš. Čaká na tvoje koleno, keď si kľakneš. Takže najprv rýľuješ, motykuješ, píliš, plieš, orieš, kosíš (vreckovým nožíkom) a likviduješ všetky nerovnosti. Aj dva áre zemiakov by si už nasadil. Konečne je tu ten moment, že môžeš stavať.
Práve si zistil, že je to aj tak celé mierne z kopca a do strany. Takže sa budete gúľať celú noc nabok. Ale ojekakal to pes, lebo už sa ti viac rýľovať nechce. Natiahneš plachtu. Používali sme takú ľahkú celtu ako podklad, pre ochranu stanu a karimatiek pred kadejakými zabudnutými pichliačmi zo zeme. Kľakneš si, že to ešte raz prebehneš. Na kameň. Zapičuješ si ako semafór v Dúbravke. Za tie dve minúty príroda preukázala neochvejnú schopnosť regenerácie. Všetko, čo si predtým vyrýlovaľ a vyhádzal, zabil, udupal, rozsekal a preklial, znova dorástlo a zas je tam kopec tŕňov, drievok a koreňov. Aj šutrov. Ale tie čakajú skryté, až bude celý stan hotovo a ľahneš si na karimatku, aby ti zmasírovali kríže.
Postavíš stan. Toto je easy fáza. Výrobca to dobre vymyslel. Je to hotovo za tri minúty. Ideš zabiť kolíky a ejha. Ak si v Španielsku, tú zem nerozrazíš ani dobre miereným asteroidom. Dobre vedel ten asteroid, čo pred časom vyhubil dinosaury, prečo práskol do Mexického zálivu. Ak by práskol do Španielska, odrazil by sa ako pinpongová lopta od tamojšej tvrdej a suchej zeme a teraz by prášil už 65 miliónov rokov niekam smerom na Jupiter. Dinosaury by len nežne nadskočili.
Naopak, ak si si povedal, že srdcom vyvolená bude túto noc pláž, potrebuješ betónovať základy, lebo v piesku to nedrží. Vždy je to na bačov pohlavný úd. Naozaj nikdy to nie je pekná mäkká zem na rovnej lúke ako na splave pri Hrone. Takže ideš zohnať šutre a dovlečieš ich k stanu, aby si uchytil stan o ne. Inak ti to bude v noci vo vetriku plieskať ako psia papuľa vystrčená z auta v 80tke. Po 20-tich minútach intenzívnej driny, po 30-tich od zosadnutia z bicykla, máš hotovo. Môžeš sa sťahovať.
Popadneš dych a ideš fúkať karimatku. 20 plných pľúc a máš to. Potom vankúšik z Dekáču. Ppči vec, lacná, dobrá, ale nafúkať to dá robotu ako pneumatika od traktora. 10 minút beháš okolo stanu ako sfetovaný škrečok a hádžeš dnu veci. Čím zimšie, tým viac prkotín ti treba. Takže asi po 45-tich minutách si definitívne hotový. Aj mentálne aj fyzicky. Môžeš ísť zbierať drievka na varič.
Uvaríš. Ak je suché drevo, tak fajne. Ak vlhké, dúchaš ako profesionálny guliar predtým ako sa 3x otočí a vrhne ten kus kovu dva metre od seba. Ešte som zabudol. Ak varím, nedám si páperku a teplé gate, lebo iskry lietajú a toto fakt nechcem prepáliť. Takže doteraz som len na ľahko a ešte ma čaká dodatočné kolečko prezliekania. No a keď sa zje, a to sa je samozrejme vonku, lebo do stanu si netrúsiš, tak môžeš umreť. Cucneš dva glgy vína a si vybavený ako mačka. Taká tá, čo práve 16 hodín spala, ale aj tak ju láme. Umyješ zuby, pičujúc, že kefku si si nevytiahol a je niekde hlboko na spodu všetkého, už úhladne uprataného do predsienky v stane. Nočné zvieratká, líšky, jazvece a sovy na teba čumia, že už by fakt stačilo. Ic už drichmac. Vytlačíš posledné kvapky moču a ideš do stanu.
Ale to neni tak, že vojdeš do stanu ako nevesta do kostola v americkom filme. No kokot. Predsienka zahataná vecami. Takže v praxi hodíš kotúľ vzad do stanu. Snažiac sa byť rýchlejší ako komár. Lebo áno, on ten mrcha aj v zime lieta. Hlavne keď je takáto hračkárska ako bola tento rok. Síce má energiu a potenciál jehovistov stojacich pred Jednotou vo Vrábloch, ale je tam. A čaká. Kotúľ vzad úspešný. Pristál si na riti, nerozpučil si si mobil. Môžeš sa vyzuť. Urobíš to. Komár zdrhá, čo mu chabé krídielka stačia. Nočné zvieratká , líšky, jazvece a sovy na teba čumia, že kokot, toto ti nezabudneme. Navlečieš si teplé ponožky a ideš do spacáku. Doteraz si teplé ponožky nemal, lebo to, čo sa raz dotkne tenisiek už nesmie nikdy vojsť do spacáku. Došlo by k systémovému erroru a nastala by nepredstaviteľná fúzna reakcia, ktorá by roztrhla zemegulu na polovicu.
Máš spacák a máš vrece do spacáku. To je taká tenká látková sranda, aby si si nešpinil spacák. Takže sa navliekaš ako černošský penis do čínskeho kondómu. Krútiš sa a bojuješ centimeter po centimetri, súkaš sa dnu. Námaha hodná jedného vybicyklovaného horského sedla. Najprv do polky spacáku, potom navliecť vnútorný vak, potom vystrčiť jednu ruku a dozipsovať spacák. Ešte pár trojitých Ritzbergerov, aby si všetko zrovnal a nič ťa neťahalo a neomínalo. Fučíš a bojuješ. Nočné zvieratká , líšky, jazvece a sovy si myslia, že trtkáš.
Si vnútri. Je ti príjemne teplo a trvalo to len dve hodiny driny od kedy si zosadol z bajku. Zrobený si ako japonský upratovač verejných toaliet. Očká sa ti zatvárajú, poprdkávaš si na tajnáša. Myseľ sa zahmlieva, mozog sa prepína do blaženej hladiny alfa a pomaly zaspávaš. Si na krásnej zelenej lúke, slnko hreje, vtáčiky čvirikajú, vodopády šumia, cítiš teplo slnka. Svet je krásny, harmónia zostúpila z nebies, čakry máš vyrovnané, auru čistú ako trestný register a feng so šuejom sú v dokonalej rovnováhe. Vonku fičí vietor, je tam zima a stan obchádzajú prízraky a nočné beštie. Ale ty si v bezpečí, v teple a zaspávaš. A v tom. Cikááááááááááááááááááááááááť.
Vidím, teda čítam, že máš veľmi rad prirovnania… 😁😁😁