Ako vyriešiť spanie počas cyklocestovania – výber miesta na nocľah

Spať na cyklovýlete pod hviezdami znie ako idylická romantika. No potom prídu komáre, odniekiaľ vám po zotmení na hlavu zasvieti halogén o sile stredne veľkej hviezdy, príde o štvrtej ráno oblak s dažďom a to ste ešte stále vďační, že neprišiel medveď. Ale pokiaľ idete na budget, chcete výlet poňať dobrodružne a nakoniec sa dočkať aj tej hviezdnej idylky na oblohe, tak je spanie pod širákom najlepšia voľba. Ako vyriešiť spanie počas cyklocestovania? Tu je niekoľko tipov, ako prežiť noc relatívne bezpečne a pohodlne.

Hotel, stan alebo pod širák?

Na úvod si treba povedať, či chcete vôbec spať vonku. Vždy môžete ísť na to kartovým cestovaním a využívať lokálne hotely a ubytovacie zariadenia. Prípadne skúsite zdieľané platformy ako couchsurfing alebo warmshowers. Ja osobne ale dávam prednosť spaniu nadivoko, kde príde. Nie som tak obmedzený hľadaním ubytka, nie som viazaný cieľovým bodom v ten daný deň a dáva mi to slobodu. A sloboda je to hlavné, čo mám na cyklocestovaní rád.

Výbava na spanie

Základná výbava je karimatka a spacák. Či brať stan, to je na každého zvážení. Mne osobne to príde ako 3 kilá mŕtvej váhy, ktorá mi okrem fiktívneho pocitu bezpečia nedá nič. Ak to raz zmokne, už nikdy to človek na ceste nevysuší, medveďa to nezastaví a akurát vám ľahšie ukradnú bicykel, odparkovaný mimo stanu. Stan je navyše nápadný a už je to plnohodnotné kempovanie, ktoré býva na niektorých miestach zakázané.

Pri spacáku si dajte hlavne pozor na to, aby bol dostatočne teplý, ale nie zas príliš, inak skončíte ráno ako nakladaný hermelín. Aj tak budete voňať.

Pod spacák môžete dať klasickú penovú karimatku, ale mne sa najviac osvedčila nafukovacia. Je oveľa skladnejšia v zbalenom stave a tá vzduchová izolácia urobí v chladnom počasí, slovami hranatého klasika, kus dobrej roboty.

Okrem týchto dvoch vecí v poslednom čase nosím stanovú plachtu. Dá sa multifunkčne použiť ako podklad pod karimatku, ak je drsný povrch a nechcete karimatku prepichnúť. Alebo si z nej vymajstrujete nepremokavý prístrešok, ak príde rosa alebo nečakaný dážď. Nosím k nej aj stanové kolíky a nejakú tú šnúru.

Veci na spanie držte v suchu

Cez deň môže pršať. Preto je dobrá prax spacák a veci, v ktorých plánujete spať, držať v nepremokavej brašni. Mne sa aj v najväčšom lejaku osvedčili Ortlieby. Ale rovnako dobre túto úlohu zastúpilo aj igelitové vrece na odpad 🙂 Udržať veci na spanie suché je úplný základ.

Čo by malo spĺňať vhodné miesto na spanie

Poďme teda k hlavnej časti tohto článku. Ako si nájsť na cyklovýlete miesto na spanie pod hviezdami? Niekto si povie, veď niekde ľahnem. Iný si zas nevie predstaviť, kde by sa to vôbec dalo bez toho, aby do rána naplnil čiernu kroniku lokálnych novín. Upokojím vás, ide to a je to oveľa bezpečnejšie a pohodlnejšie, ako by sa nám, civilizáciou zhýčkaným ľuďom, mohlo zdať. Len treba dodržať pár základných pravidiel.

Nenápadnosť – skrytý, ale v civilizácii

Osvedčilo sa mi spať na miestach, kde je človek relatívne blízko civilizácie, ale súčasne nie je videný. Napríklad kúsok za dedinou, na neosvetlenom futbalovom ihrisku, za supermarketom, kam nikto v noci nechodí, na lúke nad dedinou, na okraji poľa blízko cesty, no za pásom hustých kríkov. Hľadám miesta, kde je tma a kde je minimálna šanca, že sa tam počas noci niekto objaví, ale súčasne som blízko obývanej oblasti. Hoci uznávam, že MTB bikepackeri to majú asi presne opačne a vyhľadávajú zašité miesta v horách.

Verejný a nie súkromný pozemok

Hľadám vždy verejný priestor. Vyhýbam sa tabuliam s označením súkromného pozemku, aby som nedal nikomu dôvod ma riešiť. Tiež si treba dať pozor, aby ste niekomu nešliapali po úrode, prípadne niekomu neblokovali cestu. Jednoducho, treba si položiť otázku, budem tu niekomu vadiť? Teraz v noci alebo aj ráno? Aby ste ráno nemuseli zdrhať pred kombajnom.

No aj na tom verejnom pozemku sa to nemusí niekedy podariť. Na Ukrajine som sa zložil na vlakovú zastávku. O tretej ráno prišli prví cestujúci, ktorí s baterkou svietili na divného týpka, ktorý spí v zime v spacáku vonku. Veľa som toho nenaspal.

Krytý chrbát

Vždy myslím aj na bezpečnosť. Veľa napovie intuícia, ako veľmi bezpečné a príjemné sa vám dané miesto zdá. Z pár dobrých miest som odišiel len pre vnútorný blbý pocit. A hoci ste aj v bezpečnej krajine, vždy je dobre, ak ste na mieste, kde nie ste v pasci alebo vás len tak niekto neprekvapí. Nemusí vám chcieť hneď zle, ale minimálne si ušetríte zľaknutie sa. Je dobré, ak máte za chrbtom „stenu“ z kríkov, plot, alebo niečo, čo vás kryje a spredu vidíte prehľadne pred seba.

Trochu paranoje nikdy nezaškodí. Na tých samopalníkov, ktorí ma vydurili v noci zo spacáku na Ukrajine, som sa stihol aspoň minútku mentálne pripraviť 🙂 Keby sa mi vynorí chlapík s kvérom nečakane spoza chrbta, tak ma asi jebne 🙂

Podklad

Toto je dosť intuitívne pravidlo. Je užitočné zamyslieť sa nad tým, aby vás do rána nevyplavilo, neodporúčam preto korytá rieky. Bacha na príliv a odliv, aby ste neprepichli karimatku na ostrých kameňoch, aby nebola vysoká tráva, kde na vás nalezie všetok hmyz z okolia, aby ste nemali ráno všade piesok či blato, aby ste nespali dolu hlavou z kopca. Ideálna je nízka tráva. A predovšetkým si neľahnite do mraveniska.

No ani príjemná zelená tráva nemusí byť vždy stopercentná výhra. Raz sa nám v Slovinsku pri potoku stalo, že sme sa prebrali do rannej rosy kompletne oblezení slimákmi. Tými hnusnými bez ulity, ktoré zanechávajú slizovú stopu. Zopár som ich počas spánku aj rozpučil. Našťastie to bola posledná noc vonku a spacák tak mohol smerovať rovno do práčky 🙂

Počasie

Ak hrozí dážď, treba hľadať prístrešok. V blízkosti civilizácie je k dispozícií obvykle celkom dosť rôznych chatrčí, kôlničiek, striešok a podobne. Poslúži aj most, miesto na košíky pred supermarketom, opustená benzínka, … Ak naozaj hrozí dážď, tak iné parametre idú do úzadia a hlavné je byť pod krytom. Vlastne, rokmi ako cestujem, pomaly na sebe vnímam evolúciu z „šľahnem sa tu do zoraného poľa“ k „nájdem si fajnú strechu, nech nemám ráno všetko vlhké od rosy“. Asi starnem a som viac pohodlný.

Nejaká tá strecha sa vždy nájde. Niekedy to trvá dlhšie do tmy, ale netreba sa vzdávať. Tiež to bolo v Slovinsku. Blížil sa dážď, bolo jasné, že bude upršaná noc. Nikde však nebolo nič. Iba samé lúky a oplotené záhrady. Skôr inštinkt alebo nejaké tušenie nás zaviedlo na jednu vyvýšenú lúku za dedinou, za malý lesík. A tam zrazu, z ničoho nič, sa objavila luxusná drevená búda. Len čo sme do nej vliezli, spustila sa riadna búrka s lejakom.

Pohyb ľudí a áut

Vždy sa zamyslite, či je pravdepodobné, že pôjde v noci alebo skoro ráno okolo auto, ľudia, smetiari, pracovníci do firmy, traktor a podobne. Aby vám celú noc pri hlave nevykladali kamión do supermarketu, neprišla k vám v noci chľastať partička mládeže, nezvonili kostolné zvony nad hlavou alebo si vás neobzerali prví ranní cestujúci.

Spánok za supermarketom sa mi vo Francúzsku zdal ako dobrý nápad. Ale len do momentu, kým o štvrtej ráno neprišiel kamión a hlučne vykladal dve hodiny tovar.

Voda

Niekto sa večer rád okúpe. Je tiež bonus mať blízko miesta studničku s pitnou vodou. Ja ale hlavne pozerám na to, či je tá voda stojatá alebo nie. Ak je stojatá, je problém, lebo prídu komáre.

V Chorvátsku som sa musel pratať z pohodlnej trávičky v parku, pretože sa v noci o tretej spustil rozprašovač vody a začal ma polievať.

Komáre

Komáre sú jeden z najdôležitejších bodov. Radšej zmoknúť ako mať komáre. Najlepšia metóda, ako si overiť, či komáre budú, je po západe slnka postáť na danom mieste dve minútky. Ak vás začnú žrať, ani to neskúšajte. Budete trpieť celú noc a nevyspíte sa. Pozerajte, či je niekde stojatá voda, či je miesto podmáčané, prípadne hľadajte vyvýšené a suché miesto na asfalte.

V Moldavsku to vyzeralo celý deň na krásne miesta. Samé lúky. Ale po zotmení sa z tej podmáčanej zeme vyrojili húfy malých zmrdov a jediné miesto v celej krajine, kde sa dalo spať, bola opustená benzínka na jedinom malom kopci v okolí. Komáre tam síce neboli, ale celú noc ma obštekával nejaký lokálny pes 🙂

Iné zvery

Sedel som si o polnoci pri lesíku na francúzskej riviére, pil som víno a okolo sa prehnala rodinka diviakov. V Taliansku si spravil párik myšiek preliezky z našich bicyklov. V Albánsku ma prišlo obhryzkať nejaké bobrovité zvieratko. V Dánsku, kým som jedol salámu, prišla líška, posadila sa 3 metre odo mňa a čumela. V Turecku ma vydurili pastierske psy, na Ukrajine som sa prebral na to, že sa vedľa pasie krava. A v Kosove som sa musel celý zabaliť do spacáku, lebo večer sa zdvihol z trávy hustý roj chrústov. Úplná invázia, boli všade, hlučné vrtuľníky do mňa stále narážali.

Prvú Peťkinu noc pod hviezdami, keď sme išli spolu na prvý výlet do Budapešti, ju k smrti vydesil zúrivo šuštiaci ježko kúsok od spacáku. Skoro pivo rozliala 🙂

Zvieratká sú jednoducho v noci aktívne a môžu sa prísť pozrieť. Úplne sa tomu nevyhnete a netreba sa toho báť. Zviera vás nejde loviť a zväčša sa stačí postaviť a ujde. Ak to nie je zrovna medveď. Pred psami v Turecku som sa ukryl na starom vojenskom bunkri. Je dobré sa zamyslieť aspoň nad tým, či nie ste na nejakej vyšliapanej cestičke k vode, prípadne, či nie sú okolo bobky po niečom štvornohom a mäsožravom. A samozrejme, nenechávajte si vedľa voľne odparkovanú slaninu.

Nečakané osvetlenie

Viackrát sa mi stalo, že som našiel perfektné miesto, rozložil sa, jedol a pomaly sa chystal do spacáku, a v tom sa z nejakého areálu firmy alebo nad športoviskom zažal halogén a bol som celú noc vysvietený ako malomestský bordel. Nie je to príjemné, keď vám to röntgenuje očné viečka celú noc. Ani už nie ste nenápadní a neviditeľní. Vždy pozerajte, či sú okolo lampy.

V Taliansku i Slovinsku sa nám už stalo, že sa v noci z ničoho nič spustila lampa, ktorá sa v určitých pár sekundových intervaloch neustále rozsvecovala a zase zhasínala. Horšie ako psychiatria.

Hluk

Na hlučnom mieste nikto nechce spať. Niekde je hlučná cesta, inde hučí dáky stroj z blízkej firmy, niekde nonstop šteká pes či škvŕkajú žaby. Niekde do rána hučí hudba. Niekde plechovky naznačujú, že je to pravidelné chľastacie miesto. Zamyslieť sa nad tým, či bude ticho, určite neuškodí.

Stalo sa mi to už viackrát. Našiel som si skvelé miesto kúsok od mesta či dedinky. O jednej v noci prišla partia mládeže popíjať. Hlasná hudba z auta a rehot. V takej situácii nepomôže nič iné, než sa otravne zbaliť a presunúť na iné miesto.

Podobné to bolo v lete na Balatone. Kým sme unikli z dosahu hluku jednej dedinskej diskotéky, už sa blížila druhá s lokálnym spievajúcim Lajcsi bácsim a tancujúcimi maďarskými dôchodcami.

Ranné slnko

Je fajn, ak ráno svieti do spacáku. Rýchlo sa vysuší prípadná rosa, ľahšie sa lezie do ranného chladu a celkovo je to taký milý bonus. Otvorený priestor na východ beriem vždy ako skvelú vec.

Ranná „šmakuláda“ a prezliekanie sa

Ráno býva čas rituálu. Niekedy sa ten rituál hlási na svet veľmi rýchlo a je nešťastie, ak dané miesto neposkytuje dostatok príležitostí. Ja na to myslím už večer, preventívne. Rovnako je praktické mať nejaký ten krík poruke, ak sa chcete prezliecť.

Za dňa iné ako v noci

V Taliansku sme prišli už potme pod most. Fajn kryté miesto. Kým sa odniekiaľ nezačal ozývať detský plač. Bolo to trochu crazy. Najbližšia dedina alebo dom boli totiž asi kilometer ďaleko. Potme to pôsobilo oveľa strašidelnejšie. Ráno to bolo absolútne neškodné a príjemné miesto.

Rovnako som viackrát spal v rozostavaných domoch. Vojsť potme do neznámeho opusteného domu nie je nič príjemné. Ale ak som tam ešte za svetla, obzriem si priestor aj pivnicu, a v noci mi to už strašidelné nepríde.

Mnoho miest v noci vyzerá oveľa desivejšie ako za dňa. Preto odporúčam, nájdite si miesto ešte počas svetla. Obzrite si ho, zoznámte sa s ním. Keď sa zotmie, už nebude pôsobiť tak strašidelne.

Bicykel

Na noc bicykel zamykám. Ak máte dobré miesto a ste nenápadní, stačí obyčajný zámok. Ak ste na mieste, ktoré je tiché a nenápadné, je veľmi malá šanca, že pôjde okolo týpek s kliešťami a cvakne vám zámok. A ak máte obavu, vždy viete natiahnuť nejaké nenápadné lanko medzi špicami, ktoré akonáhle niekto pohne s bajkom, zaštrkoce a prebudíte sa. Môže na to poslúžiť dokonca aj obyčajná cykloprilba a jej pripnutie o koleso.

Osobné veci

Mám pravidlo, že nech je dané miesto akokoľvek bezpečné, osobné veci si vždy beriem do ľadvinky a do spacáku. Stratu peňazí, mobilu s fotkami a dokladov sa neoplatí riskovať.

Čo ak bude pršať, čo ak ma zavraždia alebo príde vlkodlak?

Odpovede sú jednoduché. 1. Zmoknete. 2. Ráno vám to bude jedno. 3. Nepríde. Zo skúsenosti môžem povedať, že spať pod širákom nie je nijako extra nebezpečné. Ak si nájdete vhodné miesto, vyspíte sa bezpečne a pohodlne. Zväčša mám po dlhších výletoch skôr traumu spať opäť v uzavretej miestnosti a v posteli. Masoví vrahovia a maniaci sa štandardne netúlajú bezcieľne nocou na miestach, kde nečakajú obeť. Zlodeji bajkov prídu až ráno pred kancelárske budovy a obchody a zvieratá sú radi, že vás nevidia. Netreba sa spania pod širákom báť.

Zvládla to aj moja Peťka. Predtým v živote nespala vonku, ani len v stane. Vydesilo ju každé zašušťanie v tráve. Po pár výletoch sa tak oťukala, že si len spokojne natáča myši, ktoré sa v noci naháňajú po našich veciach a diviak je už len milé prasiatko 🙂

Hint na záver: skvelé miesto na spanie predstavujú dedinské futbalové ihriská. Ak teda nie sú osvetlené. Pohodlná trávička, bezpečný priestor a často tam je aj nejaká strieška na lavičke, pre prípad dažďa.

Ďalšie články o cyklocestovaní nájdete tu.