Z Bratislavy do Budapešti za jednu noc a jeden deň

Spontánne nápady podporené pivom sú najlepšie. A tak sa stalo, že keď sa s niekým dáte dokopy len deň pred výletom pri pive, tak hneď na ďalší deň sadnete na bajk a prvé spoločné noci strávite pod hviezdami na výlete bicyklom z Bratislavy do Budapešti.

Vyrazili sme piatok večer okolo siedmej podporený jedným pivkom. Letné večery sú dlhé a tak nebol problém za svetla doraziť po dunajskej hrádzi až do Vojky. 30 kilometrov za nami slušnou rýchlosťou. Ja som šiel na mojom krosovom ďiaľkoplazovi, na ktorom som mal naloženú celú výbavu. Dva spacáky, dve karimatky, teplé veci na noc a náradie. Priateľka šla na svojom horáku.

Vo Vojke v Csárde sme dali pivko, preventívne iba desiatku a vyrazili sme ďalej. Bolo už asi 10 hodín, keď sme zosadli na občerstovaciu kofolu v krčme v Gabčíkove. Po 50tich kilometroch sa žiadal cukor. Vietor nefúkal a bola teplá letná noc.

Potiahli sme preto až do polnoci. Svetlá na bikoch svietili a na opustených dedinských cestách sme prakticky nestretli auto. Zakempili sme v dedine Kľúčovec. Za akousi plechovou búdou na kraji dediny a pri potoku. Za nami zhruba 70 kilometrov a 3 hodiny čistej jazdy.

Večera bola skromná, margotka a koláčik z Lidla. Roztiahli sme karimatky, ľahli do spacákov, otvorili prvé pivko Kasteel, na tento účel trepané z domu, vychutnávali si prvú spoločnú noc pod hviezdami. Pre priateľku to bola vôbec prvá prekempená noc vonku. Pivo nám skoro vylial ježko, ktorý sa vyrútil šuchotajúc z tmy:)

Na druhý deň sme sadli na bajky okolo desiatej a pokračovali v našom výlete z Bratislavy do Budapešti. Cesta bola vymeraná na 230 kilometrov, z toho 70 bolo za nami. Dnes nás čakalo 160 km. To sa dá. Aj keď nás zdrží chmelový prívarok.

Ten nás zdržal už v ďalšej dedine Číčov. Teta takto v sobotu ráno ešte nemala otvorený obchod, ale kvôli nám ho otvorila (bývala oproti v dome a videla, že sa obšmietame okolo) a dokonca nám dala vychladiť na pár minút pivko. Posilnení sme putovali ďalej smer Komárno.

Toto bol najotravnejší úsek cesty. Napojili sme sa na frekventovaný hlavný ťah. Fúkal protivietor. Všade okolo nekonečná rovina a stále väčšina cesty pred nami.

Okolo obeda sme sa domrvili konečne do Komárna. Hneď za vstupnou tabuľou sme zadelili melón, ktorý teta predávala zo záhradky a dali si pauzu. Cesta nás doviedla cez centrum mesta a most cez Dunaj do Maďarska. 100 km z 230 za nami.

V Maďarsku to už šlo lepšie. Vietor nebol problém, cesty boli prázdnejšie a tabule síce ukazovali do Ostrihomu zdĺhavých 60 kilometrov, ale ubehlo to. Stačila na to jedna pauza, jedna margotka a keďže sme si prozreteľne nezamenili hufnágely, tak sme spapali 0, slovom nula, pív.

Krajina ubiehala popri Dunaji a neskôr pred Ostrihomom sa objavili aj kopčeky. Ale iba v diaľke. Cesta bola stále rovinatá, ako sa pri rieke patrí. Kraj je to na cykloturistiku prívetivý. Málo áut, pekné scenérie neďalekých kopcov a široký Dunaj k tomu.

V Ostrihome sme boli asi o piatej večer. Do cieľa chýbalo stále 70 kilometrov. Síl už ale tiež ubúdalo a keďže sme celý deň nič nejedli, bola potrebná pauza. Vyriešili sme to kebabom a hranolkami. Vykrútili sme to aj hore na baziliku a spravili si povinné foto. Je odtiaľ krásny výhľad na Dunaj, Štúrovo a Kováčovské kopce. A ja, hoci pochádzam z neďalekých Levíc, som sa sem dostal prvý krát v živote. Za obzretie stojí aj samotná bazilika. V našich končinách asi beznádejne najväčsí kostol.

Z Ostrihomu sme sa vymotali až okolo siedmej večer. Slnko sa skláňalo k západu a nám bolo jasné, že do tmy to nedáme. Cesta bola z pravej strany lemovaná kopcami, z ľavej Dunajom. Síce neboli kopce, ale sem tam nejaké to mierne stúpanie sa vyskytlo.

• 

• 

• 

Pod hradom Vyšehrad sme prechádzali už keď sa stmievalo. Je to hrad vypínajúci sa na kopci nad Dunajom. Je z neho perfektný výhľad na Dunaj kľukatiaci sa medzi dvoma pohoriami. Určite odporúčam navštíviť. Vyšehrad je vlastne také malé turistické stredisko. Prístav s loďkami na Dunaji, veľa turistov a samé reštaurácie popri ceste.

Budapešť začala nenápadne. Postupne dedinky zhustli, až sa spojili za mestečkom Szentedre do jednej súvislej. Kilometre už ubiehali rýchlo. Síce už bola tma, ale blížili sme sa.

Dojazd nám pokazil jeden defekt. Problém bol, že začala syčať aj náhradná duša. A tak som tam dal druhú, poslednú. Trocha stresu. Ak pustí aj tá, došli sme doslova 10 kilometrov pred cieľom. Našťastie však vydržala.

Prišla ešte jedna nepríjemná výpadovka na vstupe do Budapešti a potom už sme boli v cieli. Povinná fotka pri tabuli a jedno ušetrené plechovkové pivko na oslavu.

Po cyklochodníku sme sa už potom dokotúľali až na nábrežie do centra. Privítala nás krásne vysvietená budova parlamentu. To nám vyšlo. V noci, vysvietený, je maďarský parlament krásny, ale svieti iba do jednej v noci. Potom svetlá zhasnú. My sme stihli posledných 10 minút, kým sa tak stalo. Boli sme v cieli.

• 

• 

• 

Prespali sme v parku neďaleko Zoo. Noc bola kľudná. Až neskôr sme sa dozvedeli, že v tom parku často chodia policajti a dávajú za takéto prespávanie vysoké pokuty:) V nedeľu sme sa pomotkali mestom a spiatočná cesta už bola vlakom. Hlavné mesto Maďarska zdolané a priateľka Peťka dala aj osobák. 170 kilometrov za jeden deň.

Celková bilancia – 240 kilometrov, čas jazdy si nepamätám, ale priemerka bola niekde okolo 25km/h.

Ak máte chuť na opačný smer, skúste aj trasu proti prúdu Dunaja do Passau.

Trasa z Bratislavy do Budapešti je súčasťou cyklotrasy Eurovelo 6.

Download file: BA - Budapest.gpx