Dunajská cyklocesta – z Passau do Bratislavy

Prejsť naprieč Rakúskom, 461 km za 4 dni, preskúmať krajinu okolo Dunaja a spať pod hviezdami. To bol náš plán na Veľkú noc. V okolí Passau sa rieka Dunaj kľukatí pomedzi kopce a čím viac sa blížite k Viedni, tým viac sa mení krajina v rovinatú. Cestou prechádzate cez útulné mestečká a kopce nad riekou stráži množstvo hradov. Na svoje si prídu aj vinári vo vinárskej oblasti Wachau. Dunajská cyklocesta je unikátny cyklistický zážitok.

Deň 1 – Veľký piatok – 105 km

Passau

Útulné centrum Passau je vtesnané na trojuholníku v sútoku riek Inn a Dunaj. Tvorí ho veľa pekných uličiek a dve upravené promenády, kde sa turista vie túlať aj celý deň. Pivko na brehu Innu malo svoju atmosféru.

Za návštevu stojí hrad, z ktorého je krásny výhľad na celé mesto. My sme to neznalo dali po strmej lesnej ceste, ale stačí prejsť cez tunel a hore vedie aj rovnako strmá cesta:)

Schlögen

Prvý deň nás cesta viedla po pravom brehu Dunaja (chápané v smere toku), po rakúskej strane, pomedzi zalesnené kopce k slučke Schlögen. Dunaj sa tu dvakrát otáča o 180 stupňov.

Ak by ste aj išli po ľavej strane Dunaja, nemusíte sa báť, že miniete vyhliadku. Premáva loďka, ktorá vás za 2 eurá prevezie aj s bicyklami cez rieku. Podobné loďky premávajú pri každej turistickej atrakcii.

Asi hodinku jazdy za Schlögenom kopce postupne skončili a cez dedinu Aschach sme smerovali na Linz. V Linzi sme sa zložili až po západe slnka, v parku, hneď na začiatku mesta.

Deň 2 – sobota – 117 km

Linz

Noc bola chladná a tak sme ráno s radosťou vstrebávali slnečné lúče. Vybrali sme sa obzrieť Linz a potom sme sa už posledným mostom v meste, tesne pred prístavnou štvrťou, prekotúľali na druhý (ľavý) breh Dunaja.

Samotný Linz ma až tak neoslovil. Po takých architektonických skvostoch ako Passau a upravených dedinkách to bolo klasické väčšie mesto. Ale možno som bol len zaujatý, že vysoké budovy vrhali v chladnom ráne všade tieň. Za okuk stojí katedrála a hlavné námestie.

Mauthausen a Wallsee

Za Linzom bola už krajina rovinatá a veľmi pripomínala našu hrádzu v Bratislave. Monotónny úsek narušila až dedina Mauthausen, nad ktorou sa na kopci nachádza bývalý koncentračný tábor. Opäť zachádzka do strmého kopca, ale kto má rád históriu, ten si vyšliape:)

Ďalším pekným miestom tohto dňa bol zámok vo Wallsee. Vidno ho už z ďaleka ako sa týči nad Dunajom. Nanešťastie však ide o súkromný pozemok, takže sme sa dnu nedostali. Ale aj pohľad zospodu bol impozantný.

Grein a Ybbs an der Donau

Celý deň fúkal vytrvalý protivietor, tak sme boli vďační, keď sme večer cez mesto Grein dorazili do Ybbsu. Blížili sa dva dni zavretých obchodov a hlavným cieľom večera bolo stihnúť Lidl a nakúpiť zásoby:)

Večer sme sa zložili v dedinke Pöchlarn, kúsok za Ybbsom. Pri večeri nás miestna pani presviedčala, že noci sú chladné a máme ísť do penziónu. Vytiahli sme z päty všetky zabudnuté znalosti nemčiny, aby sme jej vysvetlili, že naozaj chceme byť vonku:)

Deň 3 – nedeľa – 111 km

Melk a hrad Aggstein

Tretí deň nás čakalo mestečko Melk so svojím kláštorom na kopci. Hoci bola nedeľa ráno, v mestečku aj pri kláštore to žilo turistickým ruchom. Škoda len, že do nádvoria kláštora nás s bajkmi nepustili.

Za Melkom cestička ubiehala popri Dunaji až pod hrad Aggstein. Hrad sa vypínal vysoko na kopci, ale to nás predsa neodradí. Neodradila nás ani značka označujúca stúpanie 20%. Išlo to pomaly, ťažko, z nohy na nohu, ale vyšliapali sme to bez zosadnutia. Ja už som na kopce naučený, ale prekvapila priateľka, že to dala na ex.

Naše úsilie však bolo zbytočné. Z očakávaného výhľadu nebolo nič, pretože hore bol v plnom prúde stredoveký festival a vstupné 12 EUR sa nám platiť nechcelo.

Vinice vo Wachau

Za Aggsteinom prišlo krásne zelené údolie, obklopené kopcami. Wachau. Vinohradnícka oblasť, plná viníc a rozkvitnutých ovocných sadov. Na opačnej, ľavej strane Dunaja sme minuli hrad Hinterhaus. Celkovo, okrem Aggsteinu, boli všetky zaujímavé hrady na ľavej strane Dunaja.

Na ľavej strane sa rozkladalo aj mestečko Dürnstein. Chceli sme sa k nemu previezť kompou, ale počet ľudí čakajúcich na prevoz prevyšoval kapacitu kompy a nechceli sme sa zdržovať. Dürnstein teda ostal iba na fotke so záväzkom, že nabudúce to dáme po opačnej strane.

Do Kremsu to bolo už iba pár kilometrov. Blížil sa večer a my sme mali plán dôjsť dnes až do Tullnu, vzdialeného ešte nejakých 40km. Posilnili sme sa preto pizzou, na vlakovej stanici sme nakúpili zásoby na večer a rýchlo sme vyrazili ďalej.

Tulln

Za Kremsom už definitívne skončili kopce aj hrady, a krajina celkovo prestala byť taká rôznorodá. Dlhých 40 kilometrov ubiehalo monotónne popri Dunaji, akoby sme išli u nás do Gabčíkova. Cyklistov, domácich, bolo veľa, ale čo našincovi chýbalo, boli pravidelné bufety. V Rakúsku táto bufetová kultúra chýba.

Slnko už zapadalo, ale o to bol Tulln fotogenickejší. Cítili sme sa už skoro doma. Viedeň na dostrel a vedeli sme, že posledných 100 kilometrov zajtra do Bratislavy doklepeme aj keby čo bolo.

Deň 4 – Veľkonočný pondelok – 111 km

Klosterneuburg a stúpanie nad Viedeň

Posledný deň. Mali sme dobrý čas a ešte stále aj energiu. Vietor nefúkal a tak sme prebehli 20 km do Klosterneuburgu za chvíľu. A padlo rozhodnutie dať si aj posledný deň do tela – vyliezť na Kahlenberg.

Stúpanie na Kahlenberg začína v Klosterneuburgu. Samotný Klosterneuburg so svojím kláštorom stojí za obhliadku. Podľa mňa to bolo po Passau najkrajšie mestečko na ceste.

Stúpanie na Kahlenberg v porovnaní so strminami predchádzajúcich dní nebolo ťažké. Iba zdĺhavé a takmer celé po kockách. V serpentínach bolo pekne vidieť ako stúpame nad okolitú krajinu. Najkrajšia odmena však prišla na vrchole. Výhľad na celú Viedeň.

Na rad prišlo aj posledné zachránené slovenské pivo zo zásob. Sedeli sme na tráve medzi húfmi rakúskych výletníkov, popíjali sme lacné slovenské pivo a bolo nám fajn. Dali sme to.

Aspoň sme si to mysleli. Za Viedňou sa spustil vetrík. A ten vetrík nám chcel usilovne vytrhnúť bicykle spod zadkov. Aj by sa mu to podarilo, keby neboli také ťažké. Každopádne tých posledných 70 km bolo ako za trest.

Smelé plány, že sme o tretej poobede doma pošli s vetrom a domov sme sa dokotúľali až o siedmej. Na hrádzi v bufete sme stretli troch cyklistov, ktorí akousi náhodou prišli na to, že to my sme tí týpci, čo išli z Passau:) Pivom sme s nimi zapili cestu a to už bol definitívny koniec výletu.

Pár tipov na záver

• odporúčam ísť v smere Passau -> Bratislava, pretože 80% času fúka západný vietor (my sme trafili tých 20%)
• Dunajská cesta sa dá ísť po oboch brehoch, cyklistická infraštruktúra je dobrá
• prievozníci sú často a za drobné vás prevezú na druhý breh aj s bicyklami
• mosty sú na priehrade za Passau pred Engelhartszellom, ďalej Aschach, Linz (tu určite prejdite na ľavú stranu, inak vás to dovedie do prístavu do slepej uličky), Wallsee, Grein, Ybbs, Pöchlarn, Melk, Krems, Tulln, Klosterneuburg (po priehrade na Donauinsel, Viedeň, Hainburg)
• niekoľkokrát som v dedinkách videl dobíjacie stanice pre cyklistov so zásuvkami
• ponuky izieb a gasthausov sú na každom kroku, cena za izbu +/-25 EUR
• kemp som videl asi 5x, ale nejako vždy cez obed a nie večer:)
• kempovanie na divoko je v pohode, stačí trocha trávy a nikde s nami nemali problém
• kto sa špecializuje na objavovanie hradov, choďte po ľavom brehu, tam je hrad doslova každých 5 km
• na železničných staniciach v mestách bývajú expres prevádzky otvorené aj vo sviatky a nedele
• s vodou problém nie je, vo väčšine dedín je studnička s pitnou vodou – https://www.opencyclemap.org/
• spiatočný vlak Bratislava – Passau je len o pár EUR drahší ako jednosmerný – 43 EUR aj s bicyklom

Komu je stále málo, môže pokračovať až do Budapešti 🙂

Download file: Passau - Bratislava.gpx