Chorvátsko ponúka pre cyklistiku dokonalé príležitosti. Takou je aj okolie Splitu a Omišu v údolí rieky Cetina. Jednou nohou ste ešte v mori a druhou už na vysokých kopcoch a v horách s dokonalými výhľadmi na okolitú krajinu a more pod vami. Dobrý asfalt, málo áut, krásne stúpania aj zjazdy, a divoká rieka ako bonus.
Stalo sa to tak, že som sa ocitol v Splite okolo obeda. Vlak mi išiel až večer. Využil som preto poobedie na peknú 120 km okružnú jazdu po okolí. Nastúpal som solídnych 1 700 výškových metrov a užil som si niekoľko dokonalých pohľadov na more z výšky.
Začal som v Splite, kde som si z rýchlika prezrel centrum mesta a Diokleciánov palác zo sedla bicykla. Vymotať sa z mesta nebolo zložité na orientáciu, len ma trocha potrápila doprava, keďže išlo o hlavný ťah smerom na Makarsku.
Následne som odbočil na bočnú cestu do dediny Žrnovnica a poza horský masív, ktorý ma oddeľoval od mora som prešiel až nad Omiš.
Bočné cesty v týchto dedinkách, mimo hlavných ťahov, boli príjemné. Minimum áut, dobrý asfalt a veľmi zjazdný profil. Kopce boli, ale žiadne zabijaky, ktoré by upiekli nohy. Skôr také dlhé, pozvoľné stúpanie.
Nad Omišom sa stretáva viacero ciest, ktoré vedú po oboch stranách hlbokého údolia rieky Cetina. Je tu krásny kraj. Rieka tu vytvára hlboké údolie, kaňon a po jeho stranách vedú zabudnuté dedinské cesty.
Nespustil som sa ešte do Omišu, ale vybral som sa ponad údolie Cetiny zo severnej strany cez dediny Gata a Čišla. Cestu mi spríjemňovali výhľady na okolité hory.
V dedine Podgrade som sa spustil do údolia Cetiny a následne som vyšliapal na náprotivný hrebeň, ktorý sa už týčil priamo nad morom. Cesta sa tu serpentínami napája na hlavnú cestu po pobreží, vedúcu na Makarsku. Výhľad z tohto miesta je absolútne dokonalý. Z výšky asi 300 metrov sa dívate dolu na more. Krása.
Spravil som si ešte slučku cez dediny Gornja Brela a Zadvarje, kde som si dal pauzu na pivo a občerstvenie pred miestnym obchodom.
Potom som už pokračoval späť k Omišu južnou stranou údolia Cetiny. Opäť tu bol veľmi živý profil. Sem tam pár zákrut stúpania, sem tam zase zjazd. Ale žiadny kopec nebol tak dlhý, aby vyčerpal. Bola to vyslovene radosť jazdiť.
Potom som sa rovinkou popri rieke dokotúľal do Omišu. Celý tento úsek popri rieke je úplná paráda. Rieka si tu razí cestu medzi skalami a ústi do mora.
V Omiši som prešiel cez most ponad ústie rieky a po opačnom brehu som sa vracal späť do kopcov. Prišlo jediné väčšie stúpanie – asi 500 výškových metrov. Z úrovne mora, od rieky, to išlo serpentínami hore na križovatku ciest, kde som už predtým bol. Potom cesta pokračovala miernejšie, ale stále vytrvalo hore. Tie stúpania tu však neboli nijako kritické. Väčšinou to bolo príjemných 6%.
Vyštveral som sa postupne až do výšky asi 500 m n. m. do dediny Dubrava a Gornje Sitno. Dal som si večeru v miestnej reštaurácii… ako inak, pleskavicu 🙂
Potom už nasledoval celkom svižný zjazd cez Donje Sitno do Žrnovnice, späť na hlavnú cestu na úrovni mora a viac menej rovinka do Splitu.
Táto trasa je taký malý cyklistický raj. Máte tam more, výhľady, hory, kopce (ale nie zabijácke), zjazdy, dobrý asfalt, prírodu, divokú rieku a minimum áut (okrem samotného Splitu). Ak sa raz ocitnete v tomto kraji, určite odporúčam.
Celý môj výjazd nájdete tu.
Ďalšie tipy na cyklistiku v Chorvátsku, napríklad na ostrove Hvar, nájdete tu.
