Ahojte. Prax mi ukázala, že najlepšie popisy denných udalostí, a niekedy skôr nekorektný emočný výflus, než zmysluplný popis, postujem každý večer na Strave, ktorá zaznamenáva gps mojich denných cykloaktivít. Postujem tam v podstate také necenzurované africké denníky, ako ma z prvého fleku napadne, ked spotený zleziem z bicykla.

Kedže však Strava je appka, ktorú mimo zanietených športovcov ľudia až tak nepoužívajú, rozhodol som sa, že to paralelne skopčím aj sem na web. Nech máte info z prvej ruky.

Každý deň pridám do článku nový odstavec za uplynulý deň, takže ten istý článok sa aktualizuje, až kým neopustím krajinu. Potom založím nový článok, aby si zas nemusel rolovať dole 400 metrov jak bežné slovenské dieťa 🙂

Den 70 – 116 km do Monrovie

Rano som moc nenaspal. Zvyk miestnych vstavat skoro a mat ma furt pod kontrolou. Nenapadne a decentne. Este za tmy dosiel fararov pomocnik, ze good morning. Daco som zamrmlal a spal dalej. To mu stacilo. O 6.30 dosiel zas. Uz sa briezdilo. Tak co. Zbalil som sa a islo sa na zdvorilostnu navstevu za pastorom.

Nevadilo mi skor vstavanie. Dnes treba aj tak prejst Monroviu o 100km dalej plus cele mesto k tomu.

Rano som mal este prijemny pokec, dalsi med a ryzu na ranajky. Pre nas je zvlastne ranajkovat ryzu s casavo leaves, ale tu sa fakt na 90% je ryza, vzdy a kedykolvek a vsade.

Cesta do Monrovie bola cim blizsie k mestu, tym horsia. Guinea style. Ale nejako uchylne ma to bavilo. Monotonnost 4 dni v SL bola prec.

Len teda, je to tu rovnako ako SL , krajina hladu. V tych dedinach fakt nic. V obchode sardinky, sunar, par nezmyselnych prkotin. A chleba nenajdes, cize aj tie 1000x omlete sardinky su ti na hovno. Cokolada? Za tu by som vrazdil. Ale oni ani nechapu co po nich chcem. Ale dnes este fajn. Monrovia. Cize relativna hojnost. Len sa dost bojim tych zvysnych 800km touto krajinou.

Ma vstupe do mesta tradicny chaos, ale aj prijemne pivo, kde vyhraval miestny trubkar stamgast. Keby nestalo pivo 2.50 Eur, sedim tam doteraz s nimi.

Potom do mesta. Bankomat, lebo na tyzden treba daky cash. Ten mi dal US dolace namiesto dolacov miestnych. Takze nasledne zmenaren. Inak tu je v tom chaos. Miestny uvazuju v USD a niekedy v lokalnych dolacoch. A ty netusis, v akej relacii sa nachadzas. Niekedy das USD niekedy lokalny dolar.

Ambasada Ghany. Vraj tu uz viza nedavaju, ale skusil som na brane vratnika a vyzeral, ze no problem. Len uz bolo po ordinacnych hodinach. A kedze mastit na vecer 50 km za aglomeraciu sa mi nechcelo, vzal som lacne ubytko. Snad aj elektrika bude v noci.

Tu je to tak. Caucescove Rumunsko 80-te roky. Elektrika je sem tam. Zvacsa v noci. Vodu teplu som naposledy videl v Dakare. Ale ok. Mam dve pivka, kde spat a zajtra skusim stastie na ambasade Ghany.

Den 71 – 74 km von z Monrovie

Rano som skusil stastie na ambasade Ghany. Ale podla ocakavania nevyslo. Totiz v Monrovii po novom davaju viza len rezidentom Liberie. Nevadi, to bol len taky vystrel naslepo a naostro pojdem na to v Abidjane. Aspon som sa presiel po plazi pri oceane, po dlhom case.

Potom sa vymotat z mesta. Trvalo to asi 30km. Klasicky zmatok. Zvysok poobedia prijemne brdky, dnes to celkom odsypalo. Akurat sa zbehli oblaky a hrozila burka. Tak som to zabalil uz o pol 6, ked som nasiel pekne kryte trhovisko.

Bolo mi povedane, ze majitel pride vecer. Zatial som si spravil ryzu, reku ze najprv sa opytam, kym sa nastahujem. Uz mam skusenost z tychto krajin, ze ak sa neopytas, zle to znasaju. A nenapadny nedokazes byt. Tu sa ludia mocu nocou kade tade, ne jak u nas v Europe, ze po deviatej uz v dedine cloveka nestretnes.

Panko prisiel a zavolal ma k sebe domov. Takze kempim vo velkej garazi na jeho dvore. A rozprsalo sa. Cize parada dnes.
Chlapik je tu autorita. Dosiel po 30 tich rokoch z US a snazi sa rozvijat komunitu a trocha to tu rozbehnut. Viac menej na vlastne naklady.

Den 72 – 125 km rozmanitou Liberiou

Dnes to islo nadherne. Po asi 10-tich dnoch, ked som bol bezenergicky a vobec ma to nebavilo a horkotazko som vzdy vydrel tu 100vku, dnes to slo samo. Ci to sposobil fakt, ze mam zasobu cokolady z Monrovie, alebo nieco ine, neviem.

Brdky dnes cely den, ale kratke, dalo sa najst cez to flow. Aj ludia boli dnes akosi fajn. Nejako menej hulakali, soferi menej trubili, alebo len mam cokoladu 🙂

Cez den fajn obrazy. Miestni chlapci s jednoduchymi rybarskymi prutmi, najprv som si myslel, ze s lukmi. Kamion odvaleny na krajnici a zarasteny zelenou, celkovo prijemna farebna a roznoroda krajina. Aj mestecka s jedlom. Neda sa porovnat s monotonnym Siera Leone.

Vecer som riesil uz sa stmievania defekt. Teda, mozno to nebol defekt, to preverim zajtra. Len guma bola maksia, nez by som prirodzenym ubytkom ocakaval. Tak som neskumal a rychlo vymenil. Lepit mozem zajtra za dna.

Vecer som nasiel dedinku primerane neskodnej velkosti a rovno pod BTSkou. Opytal som sa a dali ma do kostola spat. Liberia a jej ludia zatial velmi boduju. Po GB zatial najprijemnejsia africka krajina. Samozrejme okrem Maroka. Maroko je druhy domov 🙂 To neratam do rebricka.

Den 73 – 103 km a dalsie krasne miesto na kempenie

Liberia boduje. Cez den sice nic zaujimave a tie brdky ma uz celkom seru. Len v Afrike dokazu 150 vyskovych natiahnut na 10 kilometrov, cize pocitovo ides hodinu do kopca. Ale ludia top.

Vecer som sa upratal v dalsej dedinke do miestnej skoly. Sice som bol ako v Zoo, zerem ryzu a 50 oci na mne sleduje ako televizor, takze som radsej zaliezol rychlo do stanu, ale pohostinni su 🙂 Prijemna krajina.

Furt sa ma tu pytaju aku mam misiu. Kazdy, s kym sa dam do reci. Nejako im hlava nebere, ze sa len tak bicyklujem a nejdem spasit svet.

Daľšie denníky z Afriky nájdeš tu.

Ak ma chceš na mojej ceste západnou Afrikou podporiť, môžeš tak urobiť tu