Ahojte. Prax mi ukázala, že najlepšie popisy denných udalostí, a niekedy skôr nekorektný emočný výflus, než zmysluplný popis, postujem každý večer na Strave, ktorá zaznamenáva gps mojich denných cykloaktivít. Postujem tam v podstate také necenzurované africké denníky, ako ma z prvého fleku napadne, ked spotený zleziem z bicykla.
Kedže však Strava je appka, ktorú mimo zanietených športovcov ľudia až tak nepoužívajú, rozhodol som sa, že to paralelne skopčím aj sem na web. Nech máte info z prvej ruky.
Každý deň pridám do článku nový odstavec za uplynulý deň, takže ten istý článok sa aktualizuje, až kým neopustím krajinu. Potom založím nový článok, aby si zas nemusel rolovať dole 400 metrov jak bežné slovenské dieťa 🙂
Den 74
Rano, ako to uz byva, ked chces len prejst poslednych 40 km na hranicu, nekonecnost na 3 hodiny. Jednak brdky, jednak rozkopane kazde udolie kvoli oprave cesty, a tak sa mrvim jak slimak.
Hranica fajn. Liberia nesklamala ani tu. Colnik mily, nechal sa aj odfotit.
Na strane Cote Ivore obrovsky trh, ktory zapratal celu cestu. A potom 30km offroadu. Ono by ten prasny maraz aj bol celkom zjazdny, ale su tu neustale a opakujuce sa 12% stojky.
K tomu nejaky home made checkpoint v akejsi zaprdenej dedinke. Mladici zastavuju a s usmevom drankaju peniaze. Tu je to vzdy tak. Usmevy, zdvorilosti, ale neujdes. Takze nevies, ci su len doterni alebo ta prave prepadli. Hoci v strede dediny za dna?
Potom vysiel daky starsi typek z chyze a dojebal ich, ze turistom dajte pokoj. Vedla celu atmosferu, ktora mala potencial zvrhnut sa do niecoho neprijemneho, doplnala skupinka asi 10tich mladikov, ktory sa po sebe sapali v nejakej poulicnej rvacke.
Tu je to vzdy. Usmevy, zdvorilosti, ale netreba im vela a mlatia sa. Videl som to v Conakry, tu v dzungli a na asi 10tich inych miestach.
Tento offroad ma znicil. Ja tie prasne hovna fakt nemam rad. V najblizsom meste Danane som si pripadal ako vo Viedni. Po Liberii a Siera Leone, kde bola len ryza, dake korene typu maniok, grepy a sardinky, tu boli plne obchody. Ze jedlo. A konecne cokolada. Hoci stale je to oproti Europe level 20%, ale lepsie ako 5% v Liberii a Siera Leone. Sedel som tam asi 2 hodiny len tak.
Potom starosti so zakempenim. Asfalt bol sice uz krasny, ale dediny privelke na to, aby som sa tam votrel. A mimo dedin zas len nepreniknutelna dzungla. A ked som nasiel nejaky plac, kde by to slo, obzeram sa, najdem v jarku vyvaleneho cernocha, ktory na mna sliepna. Utrpenie. Dan za to, ze nemaju elektrinu, televizory, net, porno, pracu a obchodne centra. Vsade su po vonku a v kazdom case a clovek nema kludu. Jak za Covidu u nas v prirode. Takze som tahal aj po tme a az potom sa mi podarilo trafit nejaky opusteny dom, pri ktorom som mal naozaj komfort, ze je opusteny.
Den 75 az 83 – 87 km a malaria
Z tych 87 km bolo 41 km 75. den. Vtedy ma na obed definitivne vyplo a umnava predoslych dni sa pretavila do vysokej horucky. Skusil som sa z toho vyspat za mestom Man v stane. Ale ked to nepreslo ani po 4 hodinovom spanku, vratil som sa do mesta.
Ubytko v katolickej misii. Izbu nemali. Tradicne africke neda sa. Ale dal sa stan. Co mi vlastne v konecnom dosledku usetrilo nemalo penazi. Aj tak by som stan staval v izbe. Skrz komare.
Este 75. den som isiel do nemocnice. 40-tka horucka. Zmohol som sa len na nastupenie do taxika, ze nemocnica. Vzal ma do statnej. Pekna nova, ale doktori nemtavi. Ziadny test. Len predpisali lieky.
76. den horucka este vyssia. Atakuje 41. Trocha stres, ale lieky by to vraj mali zvladnut.
Pocnuc 77. dnom uz horucky neboli. A postupne mizla aj unava. Hoci, zacal kasel.
Den 78. Stretol som Thibauta, francuzskeho Jehovistu, ktori je v Mane uz 3. krat. Dost mi pomohol. Nasmeroval ma do sukromnej nemocnice s talianskym doktorom. Na kemp dosiel Nemec, cykloturista. Kecame. Davam mu dva spice zo stareho vypletu, lebo potrebuje.
79. den – v nemocnici mi povedali, ze test az v piatok. 6-7 dni po zaciatku liecby. Zasli sme s Thibautom za krajcirom. Usije mi novu koselu. Vecer pivko .
80. den – vodopady Cascade du Man a zaroven prvy pokus o fyzicku aktivitu. Dost ma to vyplo. Zaroven vodopady moc neocarili. Vecer po koselu s Thibautom.
81. den – test ukazal este zostatkovu malariu. Nove tabletky. Plus antibiotika na priedusky. Zacinam sa opat po mesiaci od Senegalu ucit arabcinu.
82. a 83. den – iba relax. 83. den rozluckove pivo.
Den 84 – 162 km a konecne opat na ceste
Konecne opat na ceste. Isiel som tak, aby som sa moc nezadychal a neunavil. Hoci tie brdky cez dzunglu boli zas a boli otravne.
Krajsia cast prisla az po 130km. Zisiel som na skratku druhej triedy, co v Afrike znamena riziko offroadu. Asfalt deravy, ale drzi a naskytli sa krajsie vyhlady, sceneria aj usmiatejsi ludia po dedinkach. Poslednych 30km bolo teda radost ist.
Den 85 – 153 km prudko zabavnymi brdkami
Ak vam niekto bude tvrdit, ze Afrika je rozmanity a roznorody kontinent, tak ojebava. Uz 4000 km od Senegalu, ked skoncilo 2000km naprosto rovnakej puste, idem naprosto rovnakymi brdkami, za kazdym brdkom je novy. Okolo je rovnaky les. Obcas navlas rovnaka dedina s ludmi, ktori kricia to iste. Hoci toto sa meni rozmanito podla krajiny. Jedia to iste – ryzu, banany a par druhov absolutne rovnakeho fastfoodu. Pestuju to iste – arasidy, palmy, ryzu. Vozia sa na tom istom (hoci toto sa tiez meni rozmanito podla krajiny). Predtym Peugeot 505, potom Mercedesy 190, teraz uz dva tyzdne Toyota Corola. Motorky su vzdy rovnake uz od Senegalu TCR Star. Kamiony cinsky Sinotruk, ktory fakeuje Mercedes.
Zacinam si vazit Europu. Tam za 4000 km vidis hory, rieky, ladovce, plaze, more, lesy, mesta a prejdes 20timi (naozaj) roznymi krajinami. Tu sa uz dva mesiace meni len mena a lokalny diktator na bilboarde. Aj to nie vzdy.
Inak to islo. Keby neotravovali tie bezpredmetne brdky mohlo to byt o dost viac. Najvacsie vzruso boli tisicove hejna netopierov, zhodou okolnosti vzdy nad cintorinom.
Co je pozitivna zmena Pobrezia Slonoviny, objavuju sa konecne krcmy a najst pivo uz nie je rovnaka nahoda ako najst 15 centimetrovy diamant.
Den 86 – 161 km a opat brdky
Rano po 1km Toyota Corola, Sinotruk a TVR trojkolka. Samozrejme v brdku a okolo dzungla. Pici ta Afrika ma fantaziu jak Silvester na Markize.
Toto sa viac menej opakovalo 160km. S tym jedinym bonusom, ze tu maju litrove pivo za 800 penazi, asi 1,20 Eur.
Inak teraz rano pisem a vlastne si zo vcera nic nepamatam. Zase len banany pri ceste, kopy srotu v mestach (dielna?). Este aj deti nosia rovnake uniformy uz od Senegalu. Take sede, ze by srdce Severokorejca zaplesalo. Take roznorode to tu je :
Zapadna globalizacia, kde mas vsade rovnaku kolu a mekac je suvix proti Afrike. Tu to doviedli do dokonalosti 🙂
Den 87 – 152 km cez Abidjan
Zacal som rano, ked bola dzungla este v hmle. A kym nacelnikovi muzi, ktori dosli obsmrdat vcera v noci, sa nepreberu a nezacnu otravovat zase. Fakt. Tu funguju nacelnici jak Incucuna 🙂
Chcel som sa zbavit Abidjanu. Prisiel som tam okolo obeda a privitala ma jedna epicka zapcha. Auta a kamiony rovno vypli motory. Podla mna tam kvasia doteraz. Bol som tam s par skutristami jediny pohybujuci sa objekt.
Potom mi rupla spica. Tu v CI su take kokotske krajnice, ze je vzdy prechod 5 cm. Nerobi to dobre kolesu sikmo na to nabiehat. Plus vcera som chytil sumnu jamu.
Kazdopadne vydrzalo takmer 7000km od Tiznitu. Nastastie to ruplo asi 2 km od servisu. Tam to vzali zhurta, takym lokalnym hura systemom, ze som len trpol jak moze ten bajk postavit bez kolesa na prehadzovacku, ale urobili.
Verim, ze to vydrzi zase aspon 7000. Pridali mi k tomu gratis aj mazivo, ktore mi uz doslo. Servis inak viedol celkom mily chlapik, ktory posobil snazivo.
Celkovo bol Abidjan zavan Europy. Vynimocne to nebolo mesto garazi. Skor posobilo ako skarede socik mesto vychodnej Europy, ale na Africke pomery to bol balzam na dusu. Chvilu, asi 5km, som isiel dokonca po peknej promenade pri oceane, prvom peknom verejnom priestore od Rabatu. Uzival som si to. A este viac siroku a prazdnu polodialnicu von z mesta.
Hlavne 50 km roviny bez dzungle a plesnivych brdkov. Vecer uz len potiahnut co najdalej, nech zajtra mozem prejst hranicu do Ghany.
Daľšie denníky z Afriky nájdeš tu.
Ak ma chceš na mojej ceste západnou Afrikou podporiť, môžeš tak urobiť tu
