Ahojte. Prax mi ukázala, že najlepšie popisy denných udalostí, a niekedy skôr nekorektný emočný výflus, než zmysluplný popis, postujem každý večer na Strave, ktorá zaznamenáva gps mojich denných cykloaktivít. Postujem tam v podstate také necenzurované africké denníky, ako ma z prvého fleku napadne, ked spotený zleziem z bicykla.
Kedže však Strava je appka, ktorú mimo zanietených športovcov ľudia až tak nepoužívajú, rozhodol som sa, že to paralelne skopčím aj sem na web. Nech máte info z prvej ruky.
Každý deň pridám do článku nový odstavec za uplynulý deň, takže ten istý článok sa aktualizuje, až kým neopustím krajinu. Potom založím nový článok, aby si zas nemusel rolovať dole 400 metrov jak bežné slovenské dieťa 🙂
Den 88 – 115 km do Ghany
Rano, ked som videl dalsie brdky, chcelo sa mi z tej nudy uz grcat. 3000km rovnakych brdkov uz fakt stacilo pici.
Ale uslo to. 100km, hranica Ghany. Posledne pivo v CI.
Ghana viza 200 ecok. Slo by to aj za 40, ale s tyzdnovym cakanim v Abidjane. Alebo za 80 za 3 dni. A vyplnit zversky formular na webe s kokotinami ako itinerar, motivacny list a gps suradnice ubytovania. Cena ubytka plus byrokracia = jebem na to, 200 ecok padne tak ci tak. Takto bez roboty a zdrzania. Resp. s hodinovou robotou na hranici, ale islo to. Meno matky za slobodna, povolanie, telefonne cislo, ktore uz 3 mesiace nevidelo mobil. Same uzitocne veci, ktore su zasadne pre spravne fungovanie statu Ghana.
Na hranici problem so SIM. Srandisti predavaju prazdnu SIM bez dat, ktore si neskor dobijes (nejako niekde netusim ako) za 10Eur. Dokonca za 15. Poslal som ich do nohy do pice a naucil sa pouzivat sice drahu, ale stale lacnejsiu, na nudzovy pripad, eSIM. Do Accry vydrzim, bude menej storiek a reelsov 🤣
Dojem napravila krcma asi 10km za hranicou. A velmi fajn plac na kempenie, kde s tym domaci nemaju ziadny problem. Hranica je vzdy ako parlament. Zdruzuje tie najvacsie hovna naroda 🙂
Den 89 – 141 km a krasny hotel na konci dna
Turbuletny den. Konecne ziadne brdky a krasna prazdna cesta. Prvych 100km. Lenze to ma zdrzovali brnkacky s automatom na viza Toga, ktory mi furt zamietal ziadost. Nakoniec som to nejako dal, snad. Dufam, ze to v pondelok niekto chyti a approvne.
Potom na 96. km opat rupla spica. To vesti, ze Ibrahimov vyplet ide do kytek. Paradoxne ma to nejako nevzrusuje. V Agadire som stresoval. Teraz som dako nad vecou.
Od malarie mam mentalny prerod a vobec sa nestresujem. Alebo je to tym, ze som plus minus na polceste, 9000km a neberiem to uz tak vazne ako na zaciatku.
Proste som vymenil spicu, co je v mojom podani nieco ako uspesne pristatie roveru Perseverance na Marse.
Aby sa kvalita mojej prace otestovala, rozkurvila sa okamzite cesta. Nechapem preco. Cely cas bola luxusna. Ghana celkovo posobi o level lepsie ako ine africke krajiny. Dokonca lepsie ako CI. Proste viac muriva a menej rakosia a hliny na domoch. Ale cesta sa zrazu rozkurvila na nieco, co podliezlo este aj Guinea style. Trvalo to 30 km do mesta Sekondi – Takoradi. Co neznie nijako vzrusujuco, ale je to jedna 50 km aglomeracia.
So zdrzanim kvoli vizam do Toga a oprave spicov som tam dosiel prave na tmu.
Jazdit v Afrike po tme, po cestach ktore su o 2 levely horsie ako madarske, to nechces. Hlavne nechces, aby v tej tme a chaose rupla spica. Takze som dal radsej dve piva a zapadol do hotela.
Na konci bocnej ulicky, kam odbocis z bocnej a este raz do bocnej. To znamena, ze asfalt neni. Ides cez dake chatrce, zvaznicou cez rakosie, podvedome siahas po paralyzeri pri kazdom tieni. A tam niekde na konci bocnej ulicky 3tej kategorie hotel.
Krasny ostrov kludu a cistoty a bezpecia. Jedlo a pivo. Vcul dokopy asi za 15 ecok aj s jedlom a pivom.
Drzte palce, nech to spica da do Accry alebo idealne do Lome. Tam je vraj servis. Nechce sa mi vypletat komplet niekde tu pod palmou na krajnici 🙂
Den 90 – 126 km cez prijemny Cape Coast
Vytrasena rozbita cesta s este rozbitejsou krajnicou. Na ceste mindzuju, krajnicu ist plynulo nevies. K tomu retarder 7x za dedinu a tych dedin teda je uz prakticky permanentne. Tak sa dostavam do celkom protivnej situacie. Uz len doklepat tu Accru dako s tym trafficom.
No joy, just workday. K tomu zas vymena spice. Na radu od odbornika som podotahoval s citom aj ostatne. Mozno to pomoze. Ak nie, budem v Accre vypletat jak korbac na Velku Noc.
Potesil vecer. Vidim kostol, od ruky mimo dediny. Idealne miesto. Je to tentokrat daka cirkev Power of God Ministry. Oni tu maju tych cirkvi krestanskych 6 druhov na dedinu. Neviem v com je rozdiel, vsetci dnes po kostoloch vela spievali a tancovali. No, pointa je, ze spim zase v kostole. Fararka je zena. Teta, co tu zije v domceku vedla. Dostal som keksiky, kolu, puder a bol som postriekany vonavkou. K tomu vecerny pokec pri ohniku.
Den 91 – 99 km do Accry
Rano som mal luxus. Pani domu/kostola ma kralovsky nakrmila typickym ghanskym jedlom. Krasne rano. Islo sa skvele a rychlo. Kym niekto na ghanskej sprave ciest nedostal napad rekonstruovat.
To sa tu v Ghane deje tak, ze rozjebes celu cestu na prach na useku asi 30 km a v strede to potom dva zufale bagre davaju dokopy. V praxi tak budu namiesto zleho asfaltu chodit vsetci 10 rokov prasnym marazom. To nema zmysel opisovat. To si pozri vo videu. V pribehu na instagrame.
Ked to skoncilo, zacala Accra, resp. jej predmestia. Klasicke zapchy, zmatky, chaos. 3 km od hostela rupla spica. Tentokrat na prednom kolese. Zacina to byt uz trochu parodia. Ale nevadi, zajtra fixnem a dotiahnem aj predok. Pomaly napravam zanedbane.
Den 92 a 93 – 18 km a Vianoce v Accre
Tieto dva dni som lenosil a servisoval. Predne spice, pranie, dojedanie sa. Jedna prechadzka cez zanedbanu botanicku zahradu a univerzitne mestecko.
Prechadzat sa v africkych mestach je plnohodnotna tura. Skaces po sutroch, prachu, cez jamy, burinou. Chodniky tu neexistuju, z cesty, kde valia auta rovno do vurony alebo jarku. Treba neustale sledovat traffic, chybajuce poklopy od kanalov, nelpgicke diery, odvodnovacie jarky, pohodene skaly atd.
Nabicyklovane km su len do restiky, kde som si dal aj vianocnu veceru. Bonus ubytka bola krcma rovno naproti cez ulicu. Takze aj piva som pil. 3 dni tam boli rovnaki stamgasti 🙂
Den 94 – 118 km popri Atlantiku
Vymotat sa z Accry bolo lahsie ako som cakal. Konecne som po dlhom case bol v realnom kontakte s oceanom. A konecne po dlhom case nebola dzungla a brdky. Ale savana. Mam ovela radsej tieto otvorene plochy, nez nekonecny les/plantaze.
Cesta sa sice obcas zmenila na gravel, ale solidne jazditelny a hlavne s minimalnou dopravou. Tak preco nie.
Nenahlil som. Viza do Toga zacinaju az 28.12., tak mam cas posediet aj na pive.
Den 95 – 100 km k lagune Keta
Dnes bol cas a tak som sa rano suchtal a aj potom pocas dna. Ked bola sanca na pivo, vyuzil som ju. Ghana posobi velmi prijemne. Na rozdiel od predoslych krajin tu ludia az tak nehulakaju, zvacsa sa len usmeju a zmavaju. Nezacinaju z fleku dlhu konverzaciu, cize to mojej povahe ovela viac vyhovuje.
Aj pocitovo sa mi zda, ze su velmi v pohode. Nie ze by boli predosle krajiny nebezpecne, ale predsa, v noci po tme v meste, to som si nebol isty. Tu je to pocitovo ovela bezpecnejsie.
Krajina aj dnes otvorena, step, sice vietor, ale to k tomu patri. Islo sa velmi prijemne. Ten otvoreny priestor na mna posobi ako nova motivacia.
stretol som norskeho cyklistu co ide North Cape – Cape Town vychodom a teraz sa vracia zapadom.
Jo a pije sa tu 🙂
Daľšie denníky z Afriky nájdeš tu.
Ak ma chceš na mojej ceste západnou Afrikou podporiť, môžeš tak urobiť tu
