Cyklistika na ostrove Hvar, ktorý som mal možnosť navštíviť v júni tohto roku, bola krásnym zážitkom. Celým ostrovom vedie jedna hlavná asfaltová cesta, ktorá spája mesto Hvar na západe ostrova s mestom Sućuraj na jeho východnom konci. Táto cesta je však dosť frekventovaná, a preto som cestný bicykel nechal odpočívať a požičal som si horský bajk.
Na tretí pokus sa mi to aj podarilo. Prvý ponúkaný bajk bol malý, druhému sa mykalo koleso v náboji, a keď mi domáci prevádzkar požičovne doniesol tretí so slovami „nema problema“, zistil som, že mu „iba“ nefungujú brzdy. Aspoň nie tak, ako by som potreboval s pohľadom na okolité kopce. Ale „nema problema“ 🙂
Koleno z cesty zo Slovenska do Chorvátska a ďalej na Hvar stále bolelo, napriek pár dňom odpočinku. Preto som nejazdil na ostrove tak výdatne, ako by som chcel. Navyše mi týpek v požičovni nebol schopný dať náhradnú dušu na horský bajk, takže to bolo aj trochu so stresom z defektu. Vraj mám zavolať, keby niečo, a on príde. Už ho vidím o šiestej ráno, ako by „nema problema“ po mňa prišiel niekam na hrebeň hôr.

Sedlo Pitve – Zavala
Hneď prvá cesta z požičovne, ktorá sa nachádzala v mestečku Jelsa, viedla cez hory na južnú stranu ostrova do dedinky Ivan Dolac, kde sme mali apartmán.
Po príchode na ostrov z trajektu som to vtedy sekol tunelom popod hory. Na hulváta, do zákazu a bez svetla som sa šupol medzi dve autá, ktoré mi takto posvietili. No čo, po tej kamenistej lesnej ceste to na cesťáku bolo bez šance a iná cesta na túto stranu ostrova neviedla 🙂

Tentokrát som to skúsil cez hory, vyzbrojený horským bicyklom a s žabkami na nohách. Cesta začala hneď z Jelsy stúpať do dedinky Pitve k tunelu. Zatiaľ pekne asfaltová, aj keď úzka. Už teraz sa naskytali pekné výhľady na more za mnou a ostrov Brač.

Za dedinkou Pitve už začína spomínaný, asi kilometer dlhý, úzky a neosvetlený tunel pre autá. A pred ním je nenápadná odbočka na cyklocestu. V praxi to znamená kamenistú horskú cestu vedúcu serpentínami strmo nahor. Ale bol to oveľa krajší zážitok ako cez tunel. Výhľady boli dokonalé a vynahradili tú drinu. Odrazu sa na turistami plnom ostrove človek ocitne v horách a úplne sám.


Len som dúfal, že tu niekde nemajú psy, lebo by som im na tejto ceste ťažko ušiel. Nastal aj prvý problém, uvoľnilo sa mi sedlo, takže som nemohol sedieť. „Nema problema“ kvalita bicyklov na chorvátsky spôsob 🙂
Takže celá táto štreka bola síce iba 16 km, ale vzhľadom na terén, obuv, nepoužiteľné sedlo, málo vody a teplo som sa narobil viac ako na dlhom tréningovom výjazde.

Cesta ma dostala do výšky asi 400 m n.m. a v jednom momente som videl na obe strany ostrova. Zjazd s týmito „kvalitnými“ brzdami stál tiež za to. Išiel som veľmi opatrne a pomaly, a radšej som fotil výhľady, pretože niekedy cesta mizla za obzorom a vyzeralo to, že za zákrutou to padá kolmo do mora. Bál som sa to pustiť.



Po čase som sa napojil opäť na asfaltku vedúcu z tunela a peknými serpentínami som sa spustil dole k dedinke Zavala. Aj tu ešte pokračovali pekné výhľady až do dedinky Ivan Dolac.

Panoramatická cesta Sveta Nedjelja – Zaraće
Asfaltka na južnej strane ostrova vedie od tunela ponad Zavalu, cez Ivan Dolac až do Svetej Nedjelje. Tu začína ďalší skvost Hvaru. Krásna panoramatická cesta zo Svetej Nedjelje do dedinky Zaraće.


Jej povrch je tiež v lepšom prípade šotolinový, v horšom prakticky nezjazdný a plný kameňov. Hoci som mal horský bajk a už aj tenisky a opravené sedlo, v niektorých stupákoch to cez tie hrubé kamene proste nešlo. Iba tlačením. Celý tento panoramatický úsek meria asi 7 km, ale je to na trištvrte hodinu prekonať ho.



Autá tu prakticky nechodia, ste sami a máte dokonalé výhľady na more až k mestu Hvar. S tými horskými stenami a kamenistou cestou som sa miestami cítil ako niekde v Kirgizstane. Proste paráda 🙂 Cesta vedie traverzou hore dolu, ale mierne stúpa. Klesá až v poslednom úseku, keď sa napojíte na hlavnú asfaltovú cestu vedúcu do mesta Hvar.

Najvyšší vrch ostrova – Sveti Nikola
Keď už som prešiel kamenistou cestou zo Svetej Nedjelje, nechcelo sa mi vracať tou istou trasou naspäť. Preto som pokračoval na najvyšší vrch ostrova Sveti Nikola, 626 m n.m. Nezdá sa to veľa, ale na stiesnenom priestore ostrova tie hory stúpajúce priamo od mora vyzerali majestátne.

Asfaltkou som išiel kúsok smerom na mesto Stari Grad. Tesne pred tunelom, ktorým vedie nová cesta, som odbočil na úzku zabudnutú asfaltku pomedzi vinice a kopce. Tu už som stretol dvoch či troch peších turistov. Cestička sa držala asfaltová, hoci na niektorých úsekoch sa zmenila na klasickú poľnú cestu.

Sklon bol miestami veľmi intenzívny a ťažký, ale na horskom bajku sa dalo prejsť a celkovo je na Hvare všetko blízko, takže žiadne dlhočizné maratóny vás nečakajú. Za necelú hodinku som bol hore na Svetom Nikolovi. Najmä ten záverečný úsek bol riadny masaker, čo sa strmosti týka. Nohy sa pekne zapiekli. Na Hvare však nenájdete miesto s krajšími výhľadmi.




Dolu viedla cesta širokým údolím, viac menej šotolinová. Najprv to bol iba mierny zjazd. Okolo sa rozkladali levanduľové polia a krajina pôsobila celkom idylicky vidiecky. Neskôr sa sklon stal strmejším a rýchlo som strácal nadmorskú výšku. Zodraté plášte a zlé brzdy na bajku ma párkrát dostali do šmyku, ale ustál som to 🙂
Do civilizácie som sa vrátil v dedinke Svirče, odkiaľ už pokračovala asfaltka do Pitve a naspäť cez tunel do Ivan Dolac. Hneď na druhý deň sme dali túto trasu opačne aj s priateľkou, ktorá tak zdolala už druhý významný chorvátsky kopec.
Určite som na Hvare neprejazdil všetko. Koleno bolelo, bicykel bol taký neistý a nechcel som sa zničiť, keďže ma ešte čakala spiatočná cesta na Slovensko. Ale tieto tri tipy naozaj stoja za to. Najmä kvôli tým výhľadom a krajine, ktorá je taká odlišná od Slovenska.
Ďalšie tipy na cyklotrasy na ostrove Hvar nájdete aj na tomto odkaze.
Na Hvar mám príjemné spomienky zo služobnej cesty z pred pár rokov. Na lodi z Podpory do Jelsi som mal asi najlepšiu grilovanú rybu v živote.
Aj ja…dva roky dozadu sme boli na takej lodi z Podgory do Jelsi a tiez davali rybu 🙂
Na Hvare sme boli tento rok, tiez sme byvali v Ivan Dolac. Detom sa vsak pacilo okolie Jelsy, tak sme cez ten tunel denne chodili autom za kupanim a vyletmi. Pitve je krasne, len ako vodica ma tie uzke cesty s vacsim autom dost stresovali. O to vacsia vdaka za cestopis, Hvar sme pochodil vcelku dost, ale takto aspon vidim, ako vyzera cesta nad tunelom, rovnako cesta za Sv. Nedeljou. Na tom rozbitom Rockrideri to musela byt makacka.