Aké je to dať 500 kilometrov na bicykli za jednu jazdu? V skratke – je to úplne na … namáhavé. Skúsil som to približne pred troma týždňami z Bratislavy do Chorvátska. A potom zase naspäť. Ešte stále som z toho rozbitý ako nádejná pornoherečka po prvom kastingu, takže budem v tomto článku stručný.
Na úvod napíšem pár faktov, ako a kam som sa vybral a koľko mi to trvalo. Potom napíšem, aké som počas tejto šialenosti mal pocity a ako som to vnímal, a na záver vám napíšem pár rád, ak by ste nad niečím takým vôbec rozmýšľali, aby ste to prežili.
Disclaimer: Nepovažujem sa za odborníka na vytrvalostnú cyklistiku. Sám poznám týpkov, ktorí 500 km trasy hltajú pravidelne, s prehľadom a úplne inými rýchlosťami ako som sa šuchtal ja. Takže, berte ma s rezervou. Ale či už pôjdete na svoju prvú stovku, dvestovku, tristovku, pár rád v tomto článku snáď nájdete.
Odkiaľ, kam, za koľko a prečo?
Začnem tým prečo. Vytrvalostná cyklistika ma baví. Rád celé hodiny sedím v sedle a ešte radšej mám, ak smerujem niekam neznámou krajinou do diaľky. Ako som písal vyššie, poznám pár vytrvalcov, ktorí už 500-vku zhltli, tak som si povedal, že patrilo by sa mi tiež už niečo dlhšie buchnúť.
Kam som sa vybral? Tradične do Chorvátska. To sa už stáva začiatkom leta mojou obvyklou destináciou. Priateľka Peťka tam ide autom, ja za ňou bajkom. Pred dvoma rokmi som takto podnikol cestu za 3 dni na Makarskú, počas ktorej som prvýkrát v živote pokoril métu 300 km na jednu jazdu. Skoro mi vtedy riť odpadla. Minulý rok som šiel do Tribunju za 2 dni. Tentokrát bol destináciu ostrov Krk a mestečko Baška. Aby som mohol dlhšie ležať na pláži na Krku a chľastať pivo, dám to za jeden deň. Motivácia by bola, obavy tiež.
Trasu som si zvolil čo najpriamejšiu a v rámci možností aj čo najrovnejšiu. Hoci, ak vám stojí v ceste Slovinsko a Chorvátsko, o rovine sa hovoriť nedá. Plán bol prejsť 572 km na jeden šup, bez spánku a za jeden deň. Pre istotu som si však vzal spacák a karimatku.