Salzburg, Hallstatt a alpské jazerá

Krajina v okolí mesta Salzburg, nazývaná aj Salzkammergut, je jedna z najkrajších, aké som na svojich cestách zatiaľ videl. Scenérie alpských štítov, zelených lúk posiatych žltými kvetmi, horské alpské jazerá, pri ktorých máte pocit, že ste v Chorvátsku pri mori a nakoniec jedinečný Hallstatt. Mestečko obklopené horami na brehu Hallstattského jazera pôsobí ako z fantasy filmu. Ideálne miesto na víkendový cyklovýlet.

Plán bol jednoduchý. Využiť pekný víkend na dvojdňový výlet do Klagenfurtu a k Wörthersee. Keďže sme ale nezohnali lístok na bicykle do vlaku, operatívne sme zmenili destináciu na Salzburg. Ten som už síce preskúmal pred rokom na mojej alpskej tour zo Salzburgu do Viedne, no krásne na tejto destinácií je, že nikdy nesklame. Uchváti vás vždy a znova, bez ohľadu na to, koľkokrát ste tam boli.

Piatok – vlakom do Salzburgu

Tentokrát sme šli traja. Ja, moja priateľka a kolega Jano. Ten sa bol tohto roku v rámci prípravy už dvakrát bicyklovať, aby získal kondičku, a tak nás nemohlo nič zastaviť 🙂 Zbalení na dva dni v spacákoch sme sa piatok večer vybrali vlakom do Salzburgu, odkiaľ sme mali v pláne bicyklami prejsť popri Mondsee do Hallstattu.

Vlaky v Rakúsku ma neprestanú udivovať. Na prvý pohľad nevyzerajú nijako špeciálne, ale už kúsok za Viedňou bola na informačnom displeji rýchlosť 250 km/h a vlak šiel hladko a nenatriasal ako tie naše zadarmo.

Chcelo to trocha driny napasovať naložené bajky na úzke háky vo vlaku, ale potom už sme sa mohli venovať krajine za oknom.

Tip #1: Pri ceste vlakom zo Slovenska do Rakúska sa oplatí kupovať lístok spiatočný. Je rovnako drahý, ak nie dokonca lacnejší ako jednosmerný. Platilo to do Passau, platí to aj do Salzburgu. Spiatočný z Bratislavy do Salzburgu aj s rezerváciou pre bicykel stál 53 eur na osobu a bicykel.

Tip #2: Rakúske vlaky jazdiace v noci majú problém s bicyklami, neberú ich. Preto ak plánujete cestu, choďte denným vlakom – taký, ktorý nemá lehátka.

Do Salzburgu sme dorazili už za tmy. A nielen tej na oblohe. Veď nie náhodou sú prvé dve fotky s pivom, resp. vínom v ruke 🙂 Áno viem, pivo na bicykel nepatrí. Preto sme ten večer zo stanice už nikam nešli. Zložili sme sa trochu neplánovane asi 100 metrov od stanice, na trávniku za policajnou stanicou. Ako sa hovorí, pod lampou je najväčšia tma. Noc bola pokojná a nerušená.

Sobota – okolo Mondsee do Hallstattu

Slnko nás zo spacákov vytiahlo už o šiestej ráno. Blízkosť stanice sa ukázala ako výhoda na rannú kávu. Cesta sa za Salzburgom vlnila cez lúky a lesy, a vďaka cyklochodníkom sme prakticky nemuseli vyjsť na cestu. Hneď za mestom sme sa napojili na Salzkammergut Radweg R2, ktorá smerovala k Mondsee.

Tip #3: My sme išli vlastnou cestou, aj keď mnohé úseky sa s cyklocestou R2 prelínali. Viac info o Salzkammergut Radweg nájdete tu: https://www.salzkammergut.at/oesterreich-tour/detail/430001346/salzkammergut-radweg-r2-variante-1.html

Boli sme síce v Alpách a občas sme museli zdolať krátky a strmý kopec, ale boli to len také terénne vlny a prevažne sme si užívali cestu po rovinke. Stretávali sme množstvo cyklistov a dokonca sme sa chvíľu viezli v balíku asi 15 člennej skupiny.

Prírodné scenérie cestou k Mondsee boli nádherné. Snáď lepšie ako opis to vyjadria slová môjho kolegu, ktorý skonštatoval, že by tu chcel žiť na dôchodku a vo vlastnom gasthause ponúkať gulaschsuppe 🙂 Najúchvatnejší pohľad poskytovala Dračia stena, Drachenwand, ktorá sa dvíhala nad cestou a končila sa niekoľko sto metrov kolmým zrázom nad brehom Mondsee.

Po 25 km cesty, na brehu Mondsee, sme sa akoby ocitli v prímorskom letovisku niekde v Chorvátsku. Slnko, teplo, relaxujúci ľudia a na hladine sa zrkadliace štíty okolitých hôr. A keďže bola sobota, na promenáde pri jazere sa fotili hneď tri svadby.

Ďalšia cesta nás viedla po brehu Mondsee, ako inak po výbornom cyklochodníku, až na druhý koniec jazera a do dediny Unterach, k jazeru Attersee. Z tejto strany bol najkrajší výhľad na Schafberg aj na Drachenwand, ako sa kolmo vypínajú nad brehmi jazera.

Cez mierne stúpanie sme sa prekotúľali tých pár kilometrov k Attersee. Mondsee je vraj jedno z najteplejších jazier v oblasti Salzkammergut. Attersee je zas najväčšie a je jachtárskym rajom plachetníc.

Za nami bolo v tomto momente asi 50 km z dnešných 90 km plánovaných. Bolo poludnie a čas bol dobrý. Nikam sme sa neponáhľali a celú cestu si skôr užívali scenérie a relax.

Attersee sme neobchádzali celé dookola, iba sme chvíľu išli po jeho brehu, po odbočku na Bad Ischl. Za odbočkou, prvýkrát v ten deň, zmizol cyklochodník. Paralelne v lese síce išla šotolinová cesta, ale zvolili sme radšej asfalt. Aj za cenu, že tu bolo viac áut.

Cesta mierne stúpala popri horskej rieke. V jednom špeciálne peknom úseku sme si dali pauzu, zlikvidovali posledné plechovkové pivo zo zásob a ja som neodolal a skočil som do ľadovej vody. Až po členky. Hlbšia voda nebola 🙂

Na vrchole stúpania je najkrajšie miesto tohto úseku. Vodopády pri kaplnke Wegkapelle Maria an der Klamm. Voda padá do skalnej priepasti a s hukotom sa valí ďalej roklinou. Dá sa dostať úplne na mokrú skalu nad priepasť, kto má odvahu 🙂

Od vodopádov sme sa spustili do mesta Bad Ischl, východiskového bodu k Hallstattu. Z mestečka je to už len pár dedín a asi 20 km do cieľa.

Prišiel hlad. Inak rovnica nepustí – pivo stojí rovnako 4 Eurá ako polievka. Ale piva je viac, tak som si dal pivo 🙂 Kolega Jano ešte stále sníval o gulaschsuppe. Nemali, tak si dal aspoň cesnačku.

Do Hallstattu sme prišli hlavnou cestou po pravej strane jazera. Tá bola celkom frekventovaná a chýbal cyklochodník, ale motivácia byť v cieli nás hnala vpred. Navyše sme chceli stihnúť vyhliadku Dachstein, ktorá mala byť otvorená podľa internetu do 18.00.

Dachstein

Hallstatt sám je krásny, ale existuje možnosť vyjsť na vyhliadku Dachstein. Je to na kopci nad mestom. Dá sa tam dostať lanovkou za výdatných 18 Eur, alebo si to proste vyšliapete ako my.

Bol už večer, lanovka nepremávala a pešia cesta hore bola z nejakého dôvodu uzavretá a označená ceduľami „Verboten“. Nebola však hermeticky nedobytná a strážená svorkou divých krvilačných psov a tak sme to ako správni Slováci riskli a vybehli hore:) Ale iba dvaja. Kolega ostal dole pri bajkoch aj s flaškou vína a vývrtkou.

Cestička viedla strmo nahor a výstup trval asi pol hodinu. Prešli sme okolo vodopádov, ktoré padajú zo skaly nad mestom, a keď sme prišli hore, bola už posledná lanovka smerom dole preč. A tak sme hore boli absolútne sami. Ak sem niekedy zavítate, rozhodne odporúčam vyjsť si to hore večer, po poslednej lanovke. Nerušili nás turisti a mali sme celý vyhliadkový mostík pre seba.

Na konci dňa sme obišli jazero z druhej strany, stretli sme partičku grilujúcich Čechov, rozložených s karimatkami pod tabuľou „zákaz kempovania“ a vychutnali si vysutú cestičku ponad jazero. Druhá strana jazera je pre cyklistu rozhodne lepšia a nabudúce, ak do Hallstattu, tak tadiaľto.

Večer sme zakempili na konci jazera na dedinskej „pláži“. Za nami bolo magických 111 km a všetko, čo sme chceli, sme stihli. Prišlo aj na nedobrovoľné kúpanie. Keď som vyberal spacák, skotúľal sa mi do vody. Kým som zistil potme kde je, už bol 10 metrov od brehu. Vylovil som ho, ale voda bola studená 🙂

Nedeľa – do Salzburgu okolo Wolfgangsee

Nedeľa bola v znamení návratu do Salzburgu. Vrátili sme sa do Bad Ischlu a z neho sme zamierili k Wolfgangsee. Stále nás sprevádzala Salzkammergut Radweg R2. Cestou sme stihli dostať jeden defekt a stratiť kolegu Jana. Keď sme ho opäť našli, s pivom v ruke, vôbec nepôsobil smutne, iba zmätene.

Času sme mali do večerného vlaku dosť a tak sme si dopriali aj dlhšie pauzy na brehu Wolfgangsee a neskôr na pivo v Sankt Gilgene.

Po návrate do Salzburgu sme skúsili vyjsť na hrad. Neskutočne strmú cestu na hrad sme zdolali. Ale zastavil nás turniket so vstupným. Vstupné som si spred roka nepamätal a som si istý, že keď som vlani na hrad vyšiel v rámci mojej Alp Tour zo Salzburgu do Viedne, žiadne vstupné som neplatil. Možno vtedy opäť platila logika, že kto ide po záverečnej, ten ide zadarmo a sám 🙂

Každopádne, keďže sme už všetci na hrade boli v minulosti, nechali sme hrad hradom a zbehli dole na záverečné pivko do uličiek starého mesta.

Výlet do týchto končín určite odporúčam. Za pomerne malý peniaz sa viete rýchlo vlakom dostať do Salzburgu a v oblasti Salzkammergut je vždy čo objavovať. Tých horských scenérií sa nedá nabažiť a cyklistická infraštruktúra je perfektná. Celkovo sme nabehali 207 kilometrov.

Download file: Hallstatt Tour 2019.gpx