Nemecko som v čase písania tohto článku navštívil ako cyklista päťkrát. Prvýkrát v roku 2017 počas môjho tripu po Európe, druhýkrát v roku 2018, keď som sa motal v bavorských Alpách. Tretíkrát v roku 2020, keď som si strihol časť Labskej cyklocesty z Hamburgu po ústie Labe a hore do Dánska. Štvrtýkrát v roku 2022, hoci len okrajovo, Labskou cyklocestou do Drážďan a piatykrát počas nášho, ešte stále prebiehajúceho, cyklotripu po Európe, kedy sme prešli popri Dunaji od Passau, cez Ulm až do Donauenschingenu. Ale aj mestá ako Kolín a Düsseldorf pri Rýne. Celkovo som v rámci Nemecka doteraz nabicykloval cca 2 200 km počas asi 27-tich dní. Aká teda je cyklistika v Nemecku? V závere článku nájdete aj top miesta, ktoré sa mi v tejto krajine páčili.
Charakter krajiny
Nemecko je veľká krajina. Preto ponúka všetko, čo ako cyklista chceš. Môžeš si vybrať roviny popri riekach Dunaj, Rýn alebo Labe. Takú tú pohodlnú riečnu cyklistiku. Môžes si vybrať hory v Bavorsku, navštíviť krásne mestá ako Ulm alebo Štrasburg, majú tam krásne hrady a zámky, prípadne sa pozrieť na piesočné duny pri Severnom mori.
Hory nájdeš viac menej len na juhu v Bavorsku. Zvyšok krajiny je prevažne mierne zvlnený až rovinatý. Ale aj tieto brďky vedia vytrápiť. V mori sa vykúpeš len na severe, ak si dostatočne otužilý 🙂
Bezpečnosť
Asi netreba písať že v Nemecku sa nemáš čoho obávať. Nič nehrozí ani od ľudí a čo je krásne, vďaka dobrej sieti cyklociest ani od vodičov.
Ľudia
Úprimne, Nemecka som sa celkom bál, keďže ja kempujem na divoko. Bál som sa, že Nemci budú striktní, prehnane pravidloví a všetko bude verboten. Zistil som však, že to tak vôbec nie je. Nemci síce nie sú nejako výrazne pohostinní alebo srdeční, ale sú pomerne otvorení. Nikdy som sa nestretol s tým, že by mali s nami problém, ak sme niekde kempovali alebo proste nezapadali do pravidiel. Naopak, takí záujem som zažil málokde. Prevažne starší ľudia veľmi pozitívne reagovali na naložené bicykle, prihovárali sa a boli zvedaví odkiaľ a kam ideme.
Za zmienku stojí aj pohodová atmosfére v nemeckých mestách. Dať si pivo na verejnosti nie je zakázané špeciálnou tabuľou na každom rohu, ako napríklad v Holandsku alebo Belgicku. Na promenádach a v parkoch bežne posedávajú mladí s pivom v ruke. Pravidloví Nemci sa ukázali ako úplne pohodoví a nič neriešiaci. Stretnúť 80 ročného dedka s vypeckovanou hudbou v kabriolete, to sa ti stane len v Nemecku. Za mňa sú Nemci veľmi fajn.
Jazyk
Nemčina síce znie ako posledný predsmrtný kŕč, ale každý sme ju mali na škole a tak sa niečo nalepilo. Po troch týždňoch sme už boli celkom schopní aj dve súvislé vety zlepiť dokopy. S Angličtinou pochodíš, ale iba základy.
Cestná sieť a kvalita ciest
Cesty sú asi najlepšie v Európe. Teda sa nemusíš báť, že pri výbere akokoľvek bezvýznamnej cestičky na mape skončíš v blate. Tu nejakú priechodnosť na úzke pneumatiky naozaj riešiť nemusíš. Kľudne si radšej vyberaj nefrekventované úseky. Hoci sa dá dosť spoľahnúť, že pri tých frekventovaných zas nájdeš cyklocestu.
Cyklotrasy
Cesty sú asi najlepšie v Európe. Čo sa týka cyklociest, tie sú tretie najlepšie v Európe. Nevravím, že dokonalé. Dokonalé sú v Holandsku a v Dánsku, kde ťa netrasú žiadne prechody a nerovnosti a sú stopercentne nadväzujúce a koncepčne postavené. V Nemecku proste sú a to stačí na tretie miesto. Popri 80% väčších ciest vedie paralelne cyklocesta/asfaltová obslužná poľnohospodárska cesta. Síce sa občas odkloní, nie je ideálne značená, rozvetvuje sa a niekedy ideš dosť inštinktívne, ale je. Ako vravím, nie je to dokonalé, ale čo by sme za to na Slovensku dali.
Rovnako povrch cyklociest je často ošemetný. Hoci väčšinou to je dobrý asfalt, často sa šmykne aj rozhrkaný chodník alebo jemná šotolina. Tá je fajn, kým neprší. No stále, napriek mojej kritike, status, že máš cyklocestu je vlastne veľmi vymakaný level.
Za tri týždne skrz celé Nemecko sme sa na veľkú cestu do hustejšej dopravy dostali možno na dve hodiny. Ak nerátam mestá, kde sa doprave samozrejme nevyhneš. Hoci často som nadával, že ma trasie na prechodoch, moce sa to kadetade, ale spätne, to bolo bezpečné a o to asi ide najviac.
Šoféri
V Nemecku sú šoféri veľmi tolerantní. 100% sa tu dodržujú pravidlá. To píšem preto, že tu ani vo veľkých mestách typu Berlín alebo Hamburg nemáš chaos a zmätok ako napríklad v Paríži alebo v Ríme. Proste na červenú stoja všetci, aj keď sa len 5 minút plano dívajú na prázdny asfalt. Mňa išlo niekedy vystrieť, preferujem intuitívny južanský štýl, ale od vodičov ti tu v kombinácii s cyklocestami hrozí oveľa menšie riziko, než v iných krajinách.
Zvieratá a iné hrozby
Žiadne nie sú, ibaže by si preliezol elektrický ohradník k býkovi 🙂
Jedlo a voda
Studničky sme v Nemecku moc nevideli. Ale nie je problém so zásobovaním, pretože na každom rohu máš obchody. Frekvencia je asi rovnaká ako na Slovensku. Proste každé mestečko má nejaký ten supermarket. Tie sú zväčša otvorené od 6-7 ráno do 19-20 večer. V sobotu o čosi kratšie. Len pozor na hladovú nedeľu. V nedeľu ani vrabce nečvirikajú v Nemecku. Dá sa to vykryť relatívne lacno kebabmi, ale pozor, tiež len vo väčšom meste s arabskou menšinou.
Milovníci piva si prídu na svoje. Ceny a výber sú luxusné. A keď narazíš na getränkemarkt, si v raji 🙂 Treba si dať pozor na pfand. Tj. za plastove fľaše, sklenené fľaše aj plechovky platíš pár (desiatok) centov. Vracajú sa v automatoch, často umiestnených vonku zo strany obchodu. Čo je fajn, niekedy v týchto malých miestnostiach na vracanie fliaš nájdeš umývadlo a zásuvku. V tomto je top reťazec Edeka.
Peniaze a ceny
Vodu vieš napríklad kúpiť do 30 centov za 1,5 litra (rok 2023). Takže na tomto určite neskrachuješ a netreba sa zásobovať vopred. Čo sa týka jedla a celkovo cien, nám sa najviac osvedčil reťazec Netto. Cenovo je niekedy taký lacný, že aj v porovnaní so slovenskými cenami ideš o 50% dolu. Úplne rozbil dojem drahého Nemecka a vlastne sme zistili, že v Nemecku sa prestravujeme o polovicu lacnejšie ako na Slovensku. Platí sa Eurom a hotovosť som za celý čas prakticky nepotreboval. Max nejaké to éčko na verejné WC.
Pripojenie na internet
Nemecko je EÚ, takže dáta nemusíš riešiť.
Kempovanie
Nemci sú starí kemperi. Nie je asi náhoda, že väčšina cyklocestovateľov, čo som vo svete stretol, boli Nemci. Nemecko v tomto smere prekvapilo. Kempiť sa tu dá v podstate hocikde. Jasné, je potreba si nájsť nekonfliktné miesto, kde nikomu nešliapeš po kapuste alebo po tráve, ale inak sme nezaznamenali žiadny problém. Dokonca sa nás viackrát okoloidúci opýtali, či plánujeme prespať. Časom sme pochopili, že netreba vôbec zahmlievať. Treba otvorene povedať, že áno. Nikdy nikto nemal problém, iba zaželali dobrú noc. Nemci sú v tomto dosť benevolentní.
Hoci na druhej strane treba povedaž, že nájsť miesto nie je všade ľahké. Sú kraje, kde dominuje kukurica a ohradníky s kravami. Tam je to ťažšie, lebo jednoducho nevieš nájsť vhodný priestor. Dedinky a domy sú zväčša príliš upravené, aby si sa len tak do nejakej chyže schoval. Čiže áno, Nemci to berú v pohode, ale nájsť vhodné miesto dá istú prácu.
Pokiaľ prší a hľadáš nejakú striešku, osvedčili sa nám školy. Futbalové ihriská sú zväčša za plotom, ale školy majú rôzne striešky. Len fungovať vieš takto iba počas prázdnin. Pomerne dobre fungujú aj menšie mosty ponad riečky.
Pomerne časté sú aj kempy, ale nie sú cenovo najlacnejšie a absolútne v nich dominujú karavanisti, čím ma vlastne úplne odrádzajú. Ale kto chce, nájde si. Fajn je, že nemecké dedinky sú večer zväčša vymreté, takže sa vieš pekne nenápadne zašiť.
Verejná doprava
V tejto oblasti sa necítim radiť. Ja som skúšal nemecký vlak len dvakrát. Raz bol zúfalo preplnený, lebo 9 eurová akcia na lokálky. Druhýkrát ma chceli vyhodiť z vlaku, lebo, hoci som mal miestenku a všetko na poriadku, proste nemali miesto. Musel som byť protivnejší ako sprievodkyňa, aby to prešlo. Ale v zásade majú železnice vymakané, takže ak bude problém, odvezieš sa odvšadial všade.
Najkrajšie miesta, ktoré som navštívil
