Cyklookruh okolo Kamzíka je vhodný na dni, keď človek kvôli počasiu alebo času nechce zájsť hlbšie do Karpát, ale predsa má chuť na trochu prírody a kopcov. Hoci ste ešte prakticky stále v meste, užijete si prírodu, zjazdy, aj výdatné stúpania, ktoré dajú nohám zabrať, najmä, ak ich vybúchate na plno. Táto 20 km vychádzka tak môže byť pohodlné povozenie sa, ale aj intervalový tréning, po ktorom do seba nasúkate celú čokoládu ešte pred sprchou 🙂
Propozície
- dĺžka – 20 km (spod Červeného mosta a späť)
- profil – kopcovitý
- povrch – 100% asfalt
- bezpečnosť – stredná (zvýšená doprava v okolí Kramárov)
Trasa
Trasu začínam na kruháči pri Vojenskej nemocnici pod Červeným mostom. Odtiaľto sa ide hore na Železnú studničku. Stúpanie je iba mierne a za parkoviskom už doprava prakticky nie je. Ak sa nenecháte zraziť občasným autobusom, ste v bezpečí 🙂

Na Železnej studničke je bufet a pri ňom aj odbočka na Kačín. Pokračujte rovno a cesta vás povedie okolo viacerých pekných jazier. Asfalt je tu trochu rozbitý, ale bežne to jazdím aj na cestnom bicykli.

Stúpanie na Kamzík
Za jazerami prídete na širokú lúku, kde je vždy plno oddychujúcich ľudí. Na jej konci hlavná cesta pokračuje vľavo na Biely Kríž. Pri smerovníku na konci lúky je odbočka vpravo a nahor na Kamzík. Je to asfaltová cestička, ale s kvalitou, na ktorú si vždy, keď ma klepe na cestnom bicykli, z chuti zanadávam. Ide to však strmo hore, takže pri tej rýchlosti slimáka v posmrtných kŕčoch sa ten hrboľatý úsek dá prežiť.

Stúpanie je spočiatku riadne strmé, ale po pár sto metroch na lesnej čistinke zvoľní a nohy si môžu na chvíľu oddýchnuť. Cesta opíše veľké U, otočí sa takmer o 180 stupňov a pokračuje opäť strmo nahor. Príde ešte jedna zákruta takmer o 180 stupňov a potom už záverečný úsek stúpania. Keď uvidíte bielo-červenú rampu, ste na vrchole.

Toto je najvyšší bod celej trasy. Odtiaľto nasleduje dlhý, asi 3 kilometrový zjazd dolu do mesta. Teda, ak si ešte pred tým nevybehnete až k televíznej veži, kam je to ešte asi 500 metrov do kopca. V zjazde nikam neodbočujte, prejdite okolo konečnej zastávky trolejbusov a stále dole až k železnici.

Zjazd je to pekný, ale teória pravdepodobnosti hovorí, že v každom zjazde sa do cesty musí primotať nešťastník v plechovke, s potiažou krútiť volantom v zákrutách a príliš ťažkou nohou na brzdách, ktorý vás bude vytrvalo brzdiť a zavadzať 🙂
Ďalšie stúpanie na Kamzík
Zišli ste dole a teraz môžete ísť opäť hore. Dnes je to kopcovité, tak žiadne flákanie sa po rovinke 🙂 Chvíľu pokračujte miernym stúpaním popri železnici smerom na Kramáre. Železnica je stále po ľavej ruke.

Prídete na križovatku, kde zahnete doprava a pokračujete hore na Kramáre. Tu je doprava trochu hustejšia, preto je najlepšie sem chodiť mimo špičky alebo cez víkend. Prípadne to vezmite po chodníku. Je to len asi 300 metrov po najbližšiu svetelnú križovatku. Na nej zahnete vpravo, ako inak, do kopca.

Tu začína druhý výstup na Kamzík. A povzbudím vás, nebude o nič ľahší, zato bude aj dlhší 🙂 Ulica sa vinie „esíčkom“ pomedzi domy a paneláky. Nikde neodbočujte, stále sa držte na hlavnej ceste. Až kým neprídete na koniec k Bárdošovej ulici. Tá pokračuje strmo nahor a vľavo. Rovno je už iba slepá ulica.

Toto je veľmi strmý úsek, ale našťastie nie je dlhý ani frekventovaný. Zväčša prejde tak jedno auto. Dovedie vás opäť na Kolibu k Jojke, nad konečnú zastávku trolejbusov, a odtiaľ už pokračujete hore na Kamzík rovnakou cestou, akou ste predtým zjazdovali.

Ešte chvíľu bude stúpanie strmšie, ale čím ste bližšie ku Kamzíku, tým je to voľnejšie. Kto si dá opäť televíznu vežu, má bod 🙂

Zjazd z Kamzíka a návrat cez Železnú studničku k Červenému mostu je už rovnaký, ako ste predtým išli sem. Akurát v zjazde z Kamzíka dávajte pozor. Strmé zákruty sú neprehľadné a navyše ľavá polovica cesty (v smere zjazdu) je taká divná štrková, zle sa na tom brzdí.

Už som s tými kopcami otravný, ja viem, skúsim nabudúce pridať niečo rovinaté. Ibaže by nie 🙂