V minulom článku som sa venoval trase z Bratislavy do Břeclavi tak, aby som sa čo najviac vyhol doprave. Tentokrát opíšem spiatočnú cyklotrasu z Břeclavi do Bratislavy. Hoci už sa nevyhýbam striktne doprave, a kde to dáva zmysel idem po ceste v snahe trasu čo najviac skrátiť, stále sa do veľkej miery držím kľudných cyklotrás.
Propozície
dĺžka – 97 km (od zámku v Břeclavi po Starý most)
profil – rovinatý
povrch – 70% asfalt rôznej kvality, 30% šotolina a poľné cesty
bezpečnosť – dobrá (cyklochodník a málo frekventované dedinské cesty)
Trasa
Štartoval som v Břeclavi pod zámkom pri Cyklosfére. Hneď na prvej hlavnej ceste pri Bille som zahol doprava. Je to frekventovaná cesta, ale je na nej vyznačená cyklotrasa. Hlavná cesta ma doviedla až na križovatku, kde som zahol doľava. O chvíľu sa táto cesta stáčala doprava popri hypermarkete Albert. Je tu široká a pohodlná krajnica.
Nasledoval pomerne rozbitý úsek po panelovej ceste a potom po šotoline. Dá sa to však prejsť aj na cestnom bicykli, len pomalšie.
Potom už nasledovala skromná asfaltka lesom. Prechod česko-rakúskej hranice je úplne nenápadný a nič ho neoznačuje. Zrazu som len vyšiel z lesa a predo mnou sa odkryli nekonečné rakúske polia.
V tomto prvom rakúskom úseku som neriešil nejakú oficiálnu cyklocestu. Zbytočne by som kľučkoval. Je to rakúsky koniec sveta, doprava je tu prakticky nulová. Po pár kilometroch, za dedinou Bernhardsthal som síce dal šancu cyklotrase, ale skončil som zbytočne na blatistej poľnej ceste. Takže odporúčam kašľať na to a ísť po normálnej ceste až do Hohenau an der March.
Až po prechode Hohenau na konci dediny, kde sa hlavná cesta stáčala doľava do Moravského Svätého Jána, som ja pokračoval rovno, tentokrát už po cyklotrase.
Začal sa úsek striedavého asfaltu a šotolín. Držal som sa oficiálnej cyklocesty, ktorá viedla cez polia mimo hlavnej cesty. Bol to pekný a príjemný úsek. Napriek tomu, že sa išlo väčšinou cez polia, cesta často kľučkovala, takže to ani nebola nuda. Akurát sa teda treba pripraviť na šotolinu. Tá striedavo mizne a objavuje sa. Úplne nelogicky sa niekde uprostred poľa objaví asfalt, trvá kilometer a zas zmizne. A takto sa to strieda.
Ak sa však aj objavila šotolina, bola úplne pohodlne zjazdná. Žiadne blatisté poľné cesty nehrozili. Celý čas som sledoval smerovníky cyklotrasy Kamp – Thaya – March v smere na Schlosshof, ktorý bol tiež pravidelne značený.
Trochu horší povrch sa objavil až za mestečkom Angern an der March, smerom do Zwerndorfu. Išiel som po hrádzi popri Morave. Stále to však bolo pre gravel bajk v pohode. Hoci cyklotrasa kľučkovala, nijako zásadne sa neodkláňala zo smeru na juh, takže som netočil žiadne výrazné kilometre navyše.
Za Zwerndorfom opäť začal stabilne asfaltový úsek, ktorý ma cez Oberweiden doviedol až do Marcheggu. Pomaly sa stmievalo. Zatiaľ sa mi darilo ísť, s výnimkou samotnej Břeclavi, celkom slušne mimo premávku. V Marcheggu, presne oproti policajnej stanici, som v malom parčíku pri vstupe do zámku objavil studničku na vodu.
V Marcheggu je pekne vybudovaný cyklochodník, ktorý ma paralelne s hlavnou cestou previedol celou dedinou až na jej koniec, kde som sa napojil na bočnú ulicu vedúcu k Schlosshofu. Ešte pár kilometrov po ceste s minimálnou premávkou a už sa po pravej strane objavil samotný Schlosshof. V diaľke sa už dvíhala Devínska Kobyla.
Od Schlosshofu mi už stačilo prejsť cez Cyklomost Slobody na slovenskú stranu. Po asfaltovej, hoci hrboľatej cyklotrase vedúcej popri Morave som sa dostal až do Devína. Odtiaľ som musel prejsť jediným naozaj frekventovaným úsekom po hlavnej ceste do Bratislavy. Pri Vodárenskom ostrove som sa opäť napojil na cyklochodník okolo Karloveského ramena a po nábreží Dunaja som sa dostal až k Starému mostu.
