Bikepacking pohorím Bükk, Slovenský Kras a Slovenský raj

V auguste som si spravil slovensko – maďarský bikepacking pohorím Bükk, Slovenský Kras a Slovenský raj. Tieto kraje som chcel už dlhšie pojazdiť a preskúmať klenoty ako napríklad Zádieľsku tiesňavu, dedinku Silica alebo stúpanie do sedla Úhorná.

Prvý deň

Prvý deň bola na pláne etapa z Trenčína do Levíc. Ešte som sa ani nerozbehol, uz som sa zastavil na neskoré raňajky v obchode v Mníchovej Lehote. Stretávam tam holandský cyklopárik dôchodcov. Asi som moc nezakryl prekvapenie, ako sa niekto z Holandska dostane do Mníchovej Lehoty.

Každopádne pokecali sme. Idú z Prahy do Moldavska. Som zvedavý na ten kultúrny šok, ked ich postretnú rumunské psy a moldavskí kamionisti. Ale nebral som im ilúzie. Podľa mňa dostali šok uz len keď vyšli na hlavnú cestu smer Bánovce.

Ja som prešiel okolo Bánoviec, potom sedlom Penhýbeľ až do Žarnovice. Odtiaľ som sa cez Hondruša Hámre dostal do Kopaníc. Tu ma prekvapilo, že v posledných rokoch opravili rozbitú cestu a tak je stúpanie na Kopanice príjemný vrchársky zážitok. Škoda, že neopravili aj druhú stranu, zjazd bol veľmi rozhrkaný. Dnešnú etapu som ukončil v Leviciach.

Druhý deň

Druhý deň som išiel z Levíc smer Maďarsko. Konkrétne mesto Eger. V pláne som mal pohorie Bükk. Ale najprv sa k nemu bolo potrebné dostať. Chcel som vidieť aj hrad Somoška. Neprozreteľne som za ušetrených 10 km obetoval pomerne prázdnu cestu Slovenskom a šiel cez Šahy a maďarskou stranou. Ušetril som pár kilometrov, ale nie moju riť. Maďarsko som prešiel hore dolu, kade tade, viackrát, napríklad tu, ale toto bol trest, ktorý by som ani Ficovi neprial.

Ideš 100 km celkom podstatnými cestami 2. triedy, žiadne bokovky, ale čo Maďari dokážu napáchať s asfaltom, to sa ani Moldavcom a Ukrajincom nedarí. Nemáš dva súvislé metre bez toho, aby ťa nestretla jama, záplata, hrbol, puklina alebo koľajnica. Raz som sa skoro vysypal, lebo som sa zrazu ocitol na úzkej rampe zlvnenej koľajnice asi 30 cm nad okolitou cestou. Keby tam nechali ujazdenú poľnú cestu, bolo by to lepšie. Ak by som za každé drbnutie do nerovnosti dostal cent, naspäť môžem ísť vlastným zlatým vlakom.

Hrad Somoška sa pekne vyníma na kopci na hranici Slovenska a Maďarska. Parkovisko je v Maďarsku, teta v búdke už po hovorí Slovensky a vstupné platíš v Eurách. Z hradu je pekný výhľad na okolité kopce a tiež na bratský hrad Salgó, vzdialený vzdušnou čiarou asi 2 km.

V noci som si našiel príjemný flek pri jazierku v dedine Felsőtárkány.

Tretí deň

Pohorie Bükk

Tretí deň som si nadelil konečne pohorie Bükk a tiež Slovenský Kras. Bükk leží na západ od Miškolca. Na mape som už dlho pokukoval po miestnych seprentínach, reku mohli by to byť pekné stúpania.

Ak som doteraz kritizoval asfalt v Maďarsku, Bükk obíďte tak ako v stredoveku pútnici obchádzali morom nakazenú dedinu. Hore na kopec ešte dobré, ale dole, dole to absolútne postrádalo asfalt, hoci na mape sa to tvárilo ako regulérna cesta druhej triedy. Trtošili sme sa s rukami na brzdách, ja a ešte dvaja motorkári, ktorí sa spúšťali tiež rýchlosťou 10 km/h, aby si naprosto nerozbili stroje. Keby boli kolesá na mojom bajku pornoherečka, tak je to tá nešťastná malá blondína na gauči a za nou 6 veľkých zlých černochov, alias orbánistická infraštruktúra.

Prešiel som, stačilo mi. Pekné v Bükku je, že je to 50 km ničoho, len hustý les, žiadna civilizácia. Ale never mapám, zober si horský bajk. Plus bolo tam ešte pár pekných pohľadov na jazerá.

Avšak Maďari aspoň jazdia pekne. To po prechode na Slovensko, pri Plešivci, ma vytrúbila prvá životom ubitá, kedysi strieborná octávka s špz RV, doslova prvé auto na Slovensku, lebo som jej bránil v náhlení sa za sobotným zachraňovaním HDP v lokálnej metropole Rožňava.

Slovenský Kras

V Plešivci ma postretol dážď. Našťastie bol natoľko uvedomelý, že došiel az keď som sedel pekne udomácnený v miestnej krčme, kde čapovali Gemer a hrali mix Nightwishu a maďarského popu. Malo to jedinú chybu, že nepršalo doteraz. Po hodine prestalo a bolo sa treba vydať ďalej na cestu.

Vybehol som krásnym stúpaním do horskej dedinky Silica. Je to top kopec. Skvelý sklon, panovala nádherná atmosféra po daždi, dobrý asfalt (po Maďarsku mi príde top povrch aj mačacie hlavy v centre mesta) a žiadny traffic. Hore je akási náhorná plošina so zabudnutou dedinkou Silica a jedným jazierkom. To nesie malebný názov Farárova jama. Nepýtal som sa lokálnych miništrantov ako k tomu menu to jazero prišlo. Proste, ak by malo mať Slovensko stoloúu horu s dinosaurami, tak tu.

Zádielska tiesňava

Nasledoval ďaľší checkpoint, ktorý ma už dlho mátal, že toto musím obzrieť bližšie. Zádielska tiesňava. Googel nedával moc prejazdné foto tej cesty tiesňavou (mal som cestný bajk). Povedal som si, že idem pokiaľ to pôjde. Na podiv to išlo. Odchovaný na maďarskom asfalte mi to dokonca prišlo veľmi príjemné. Každopádne, bicykle tam nesmú. Bola značka. Ale čože som ja proti dákemu holorubu štátnych lesníkov. Ak by ste to skúsili, je to strmá, celkom rozbitá, ale zato krásna cestička. V lone hôr, lesa a skál všade naokolo, popri potoku. Aj tu však platí, najepickejšie je to z diaľky, tj. z hlavnej cesty do Moldavy, alebo z drona, ale prejsť si to bolo veľmi pôsobivé. Napojil som sa na horskú dedinku Bôrka a odtiaľ zjazdoval do Rožňavy.

Vyčíhal som si nad Rožňavou skvelý drevodom bez majiteľa. Predpoveď sa síce dušovala, že pršať nebude, ale ja som tým veštbám prozreteľne neveril. Oblak nad hlavou vravel totiž inak. Takže som si v takomto top hotely doprial aj melón, ktorý som dovliekol 3 km do kopca z mesta z Lidla. V noci chcalo. Rovnako zmýšľali aj dve sýkorky, ktoré tam driemali tiež.

Štvrtý deň

Sedlo Úhorná

Štvrtý a posledný deň bolo v pláne prejsť trasu Race through Slovakia , ktorú som šiel na preteku v máji v noci a teda som nič nevidel. Sedlo Úhorná. Krásny asfalt, solídnych 600 výškových metrov, minimálna doprava. Vrchárska radosť. Cestou nahor ma navyše sprevádzali výhľady na hrad Krásna Hôrka.

Pekná bola aj dedina Smolník na druhej strane sedla. Len ošarpaná. Nahádzať na tie historické domy v centre omietku, nech to nevyzerá ako Rumunsko 80-tych rokov a bolo by to malebné mestečko/dedinka.

V Nálepkove, o pár kilometrov ďalej, som zas chodil po miestnej Jednote aj s bajkom. Hneď po príchode sa na mňa totiž zavesili tri šušlavé indické ženy s pohybmi a zvukmi ala zombie film a asi 15 tmavých budúcností národa motajúcich sa okolo. Všetci dačo chceli, len to akosi nevedeli verbálne vyjadriť. A neverbálne som si netrúfol nechať bajk vonku pred obchodom. Bola nedela, iný obchod neexistoval.

Kaňon Stratená a sedlo Kopanec

Zaujímavá je cesta popri riečke Hnilec z Nálepkova do Hnilca. Prvých 5 km luxus asfalt, potom šotolina, ale znesiteľná. Ak si nevážis svoje kolesá. Pekný kraj, samota, riečka, železnica, zarastená, ale predsa prešiel na prekvapenie vlak.

Parádny je aj kaňon Stratená nad rovnomennou dedinou. Úzky chodník, potok dolu pod ním, skaly a svieži vlhký horský vzduch. Škoda, že táto fičúra má len pár stoviek metrov. Vizuálne veľmi pekné.

Potom som uz len šupol pivo v miestnom penzióne, pokecal o strastiach 3 roky opravovaných ciest v okolí s vedúcim a mazal do Popradu. Na vlak. Cez veľmi pekné sedlo Kopanec v Slovenskom Raji.

Chviľu do vyzeralo, že pôjdem bajkom až do Bratislavy. Lebo appka ZSSK vytrvalo tvrdila, že všetky rýchliky sú obsadené. Na okienku to našťastie išlo a obsadené nebolo.

Download file: Bukk-Slovensky-Kras-Slovensky-Raj.gpx