Ahojte. Prax mi ukázala, že najlepšie popisy denných udalostí, a niekedy skôr nekorektný emočný výflus, než zmysluplný popis, postujem každý večer na Strave, ktorá zaznamenáva gps mojich denných cykloaktivít. Postujem tam v podstate také necenzurované africké denníky, ako ma z prvého fleku napadne, ked spotený zleziem z bicykla.

Kedže však Strava je appka, ktorú mimo zanietených športovcov ľudia až tak nepoužívajú, rozhodol som sa, že to paralelne skopčím aj sem na web. Nech máte info z prvej ruky.

Každý deň pridám do článku nový odstavec za uplynulý deň, takže ten istý článok sa aktualizuje, až kým neopustím krajinu. Potom založím nový článok, aby si zas nemusel rolovať dole 400 metrov jak bežné slovenské dieťa 🙂

Den 1 – 200 km z Bratislavy kusok za Szengotthard v Madarsku

Nazov aktivity honosny, ale zatial som len v Madarsku 🙂 Cely den pravidelne prehankovalo, takze som zmokol a uschol asi 8x. Mam takeho tusaka, ze dnes som videl najviac zveri, co uvidim na celej ceste (ak dokoncim). Kone, kravy, morky, sliepky, ovce, kozy, somare, psy, macky, husy, kacky, skorce, dravce, zajace, srny a tu za budou v hore ruka jelen co chce trtkat evidentne. Podla mna toto uz neprekona ani vyjedena a vystrielana Afrika. Ale uvidime. Ak tam vobec dojdem.

Pride mi to take kokotne, som tu pri Szentgotharde u Hufnagelov a tvarim sa, ze idem krosnut Saharu aj s rovnikom a riekou Kongo. Pice to jak ked ides do klubu piatok vecer a tvaris sa ze ides balit zeny. Takze postupne.

S 30kg baglami to celkom slo. Hoci som nestihol skrz lejak posledny obchod a tak zijem na pive, ktore mi kedysi doniesol Tomas Zaplatilek a ono lezalo nepovsimnute v chladnicke a uniklo vypitiu. Diky kamo.

V bude tu mam, okrem nadrzaneho jelena v lese, aj pokokot velkeho pavuka presne v strede na strope, presne tam, kde budem mat hlavu. Ja verim, ze on nepojde dole. Asi tak, ako on veri, ze ja nepojdem hore. Ale mozno vyuzijem uz tu v Madarsku, jak kokot, moskytieru na hlavu.

Den 2 – 235 km cez Slovinsko k rakuskemu Villachu

Plan 250 sa dnes nepodaril. Slovinske kopanice ma pekne vytrestali. V Rakusku to zacalo byt vyrovnanejsie. 10% kratke hore dolu nahradilo neustale +1%. Najblizsie 2 dni bude treba hodne zamakat, aby som stihol lodku v Janove. Ani tych 230 by som nedal, ale v AT proste nemas kde lahnut, niekam mimo dosah rosy. Aspon bol pekny slnecny den. Dnes mam aj jedlo aj vino. Ale nechce sa mi to procesovat. Idem rovno drichmat.

Den 3 – 247 km od Villachu cez Tarvisio a Alpe Adria dakam za Trevisio

Rano sa vytrepat do Tarvisia mi pomohlo 400g rakuskeho fleischsalatu z Lidla. Hore vietor a chcanec. Talianske plane za Geminou boli take ako talianske plane. Picovina plna aut. Ak maju niekde mesto, dokazu zrobit zapchu na 20km pred aj za. Aby aj nie, ked sa ako kokoti presuvaju 6x denne. Do prace, z prace lebo siesta, do prace zo siesty, z prace, na spageti, zo spagiet. K tomu najebu cyklochodniky, ktore su na dialkovy presun take hodnotne, ako len cyklochodniky dokazu byt. A aby to nebola nuda, tak v noci dosiel skurveny lejak, ktory ziadne predpovede logicky necakali. Keby som Jupiter, tak cely tento kraj od Alp po Stredozemie jebnem do skicaru do windowse, oznacim lasom a dam DEL.

Den 4 – 304 km severnym Talianskom, cez rieku Pad az k moru

Toto bola masakralna etapa. Po 3 dnoch driny som uz isiel iba silou vole a preto, ze lodka je uz booknuta. Prvych 100km prebehlo prijemne na slusnom cyklochodniku. Len teda start stop system kedze kazdych 500m-1km najebali zabrany. Aby som nevbehol pod traktor, ktory tade chodi 2x rocne v marci a septembri. Vysledkom takych zabran je, ze sa sustredis na vybratie medzery a neodrazenie brasni a vobec nesledujes, co sa ruti po ceste z boku.

Toto bola ta lepsia cast. Potom zacalo dut do xichtu a tak to pokracovalo do Parmy, pri Pade a aj za Parmou. Na zaver chutovka – 100km naklonena rovina s headwindom. Okolo Parmy k tomu este traffic typicky taliansky. Co by sa dalo preletet 26, trtosil som sa 13 a to uz tym kamionom fakt pukaju nervy. Taliansko je trest. Ked budes zly, po smrti sa budes navzdy bicyklovat v Taliansku.

V noci som dohanal, co headwind vzal cez den. To udolie Tory muselo byt krasne, ale picu som videl. 1%, vietor, tma a meditacia. Islo sa vez spanku az do rana.

Najhorsie je, ze este ma caka 40km a 1000 vyskovych do Janova. Dako som si nenastudoval, ze su tu kurva 2 solidne kopce rovno pri mori. Ale prerusil som aktivitu, lebo hento uz chcem mat mentalne za sebou. Teraz sa opustam v parku, takto sobotu rano len upratovaci a bezdaci, a zbieram kolena na tych vyzivnych 40km. Tento maraton do Janova je tazsi ako RTSK.

Den 5 – 40 km doklepnutie do Janova

2 hodky pauza pod stromom v parku a na flasu vina a potom doklepat lokalne brdky na ferry v Janove. Celkom sa tesim, ze dva dni nebude ziadna aktivita 🙂 Tie brdky, teda minimalne jeden z nich bol pekne ostry. Tlacil som 16% a dolu 60 km/h.

Nalodenie na ferry. Komplikiada. Nakup mrte vody, jedla a piva. Kym som sa na ferry zorientoval a vytrieskal to bludiskom chodieb na palubu 9 postupne, mejaky dobral mi znarodnil vodu. Nastastie nie pivom. Budem 2 dni filtrovat tu erarnu z hajzla.

Den 6 – na ferry

Poflakovanie sa na lodi. Zranica ryba s chlebom na palube rano, popijanie piva, sledovanie horizontu. Aka taka zabavka bolo medzipristatie v Barcelone. Aspon nieco sa dialo. Stretol som Douglasa, Amika, co tiez cestuje bajkom.

Den 7 – na ferry a vecer 9 km v Maroku

Po dni nic nerobenia na lodi nasledoval druhy den nic nerobenia na lodi. Az po tme sme pristali. Vnutri na ferry to organizovali az moc po lajnach do garazi. Vonku sme sa zas vyvalili jak husy. O 300m dalej od lode nas doslova vo volnom priestore nahanali colnici, ze pasy. Vyplnili sme formular, inak colnik vtipna kopa. Reku, ze mam si davat v dzungli za Mauretaniou pozor na krokodily a levy. Vravim mu, ze viac ma serie Boko Haram. Vybuchol do smiechu 🙂 Potom kratka jazda zakempit. Tuto noc aj s Douglasom, chlapikom z US, ktoreho som stretol na lodi a tiez ma bajk. Konecne Maroko.

Ďaľšie denníky z Afriky nájdeš tu.