Ahojte. Prax mi ukázala, že najlepšie popisy denných udalostí, a niekedy skôr nekorektný emočný výflus, než zmysluplný popis, postujem každý večer na Strave, ktorá zaznamenáva gps mojich denných cykloaktivít. Postujem tam v podstate také necenzurované africké denníky, ako ma z prvého fleku napadne, ked spotený zleziem z bicykla.

Kedže však Strava je appka, ktorú mimo zanietených športovcov ľudia až tak nepoužívajú, rozhodol som sa, že to paralelne skopčím aj sem na web. Nech máte info z prvej ruky.

Každý deň pridám do článku nový odstavec za uplynulý deň, takže ten istý článok sa aktualizuje, až kým neopustím krajinu. Potom založím nový článok, aby si zas nemusel rolovať dole 400 metrov jak bežné slovenské dieťa 🙂

Den 8 – 125 km a modry Chefchaouen

Uzival som si, ze nemam normu 250km. Ta stovka padla uplne na pohodu aj napriek celkom solidnym kopcom a teplote 30°. Pohlady na Rif tiez stali za to. Do Chefchaouenu strmacik jak svina, ale mesto stoji za to lebo je modre. A za hodinu som tam postretal 64 maciek.

Den 9 – 121 km smerom na Rabat

Dnes to bolo az mierne nudne. Zvlnene olivove hajiky a neskor rovne polia. K tomu profil, ze kilometer hore kilometer dolu. A ked sa to zrovnalo, dosiel protivietor. Ale nevadi. Nemusi byt kazdy den skvostny. Proste presun na juh k oceanu. Videl som vlak. Kadeco by som v Maroku cakal, ale vlak ne.

Den 10 – 146 km cez Rabat

Dnes to bola pohodicka. Trocha som mal stres z Rabatu. Nikto sa o nom pekne nevyjadroval, co som pocuval, tak som to chcel zmaknut cez mesto a daleko za. To sa podarilo. Mne sa Rabat pacil. Pekny Kasbach v centre, moderne, ciste, dokonca 1 mrakodrap maju. A k tomu ocean. Oproti tomu mocaristemu komaristickemu polnohospodarskemu smetisku, kde sa somarmi tahane drozky brodia v plastovom bordeli, co mu predchadzalo 100km, to bol balzam. Evidentne okolo krala upratali. Chudak mysli v akom Svajciarsku zije 🤣 Padol rekord, v meste a okoli som naratal 90 maciek 🙂 A videl som prve tavy.

Den 11 – 163 km cez Casablancu

Casablanca neocarila. Nebolo tam nic zaujimave. Len 30km sterilnych a este prakticky neobyvanych satelitov pred mestom, potom rad kadejakych tovarni a skladov a firiem a potom len ulice plne aut. Chybalo tomu centrum, hoci sa to tvarilo ako moderne mesto. Rozjazdene cesty, chaos, cim skor prec, tym lepsie.

Zvysok dna easy po vetre, hoci podla mapy som mal krasne vidiet ocean, v praxi bolo medzi mnou a oceanom vzdy asi 1km zeme, takze som videl bacov kokot.

Vecer som sa dostal do mesta El Jadida. Myslel som, ze to bude taka klasika mestecko. Jedna ulica, kilometer dlha a som vonku. Ked som zbadal Decathlon, pochopil som, ze je pruser. Dostal som sa do velkeho city, takze za stmievania este 30km rychlo prec z aglomeracie.

Den 12 – 163 km cez Safi

Dnes bol luxusny vietor do chrbta. Ale akonahle som sa na 10km stocil, tak ten bocak bol masaker. Velke stastie dnes. Po troch placatych dnoch prisli uz aj brdky ake take. A konecne som naozaj isiel na dohlad k oceanu. Mesto Safi pekne, ale zabil to ten priemyselny mordor za nim. Kiez by tento vietor vydrzal az do Senegalu.

Den 13 – 125 km cez Essaouiru

Dnes sa mi dako nechcelo. Aj tailwind bol, ani kopcov nebolo az tak moc, ale na 160 to dnes nebolo. Uplne mi stacilo naplnit normu 120 🙂 Essaouira je zatial najkrajsie marocke (aj celkovo arabske) mesto, co som videl. Taka pohoda, ze by som sa tam vydrzal motat par dni. Velmi prijemne mesto, siroke plaze, ale aj skaly v oceane, rusna bazarova ulicka, hradby, ma to vsetko 🙂

Den 14 – 115 km pred Agadir a praskaju spice

Vsetko by to bolo skvele dnes, keby kurva nejebli dva spice. Ono to ani tak problem sam o sebe nie je dufam. V Agadire su dake servisy. Nahradne spice mam dake. Ale 2000km je malo pici. Ak budem kazdych 10 dni trpnut ci nejebne spica niekde v prostred Sahary, kde uz nebudu servisy ani nahradne spice, bude to ostara. Uvidime co zajtra sprocesujem. Fakt som veril, ze tento tradicny moj spicovy kokotizmus ma obide aspon niekam za Senegal. Zas aby som tu riesil kolieska skurvene „par kilometrov od domu“. Ospravedlnujem sa za vulgarizmy citlivejsim povaham, ale nasraty som do pice jak Melisko ked nemala doma cibulu. Raz by som si prial, aby tie pojebane diely na bicykle robili tak, ze to vydrzi viac ako 50km vyjazdy Z1, na lahko na hradzi.

Den 15 – 85 km po Agadire hladam servis

Na to, ze som siel len do mesta pohladat servis, celkom solidny najazd kilometrov. Ale po poriadku. Budim sa po tme, lebo nervy a stres. Tu je tma do pol 8, aj kohuty sa preberaju tak po pol 7, cize budit sa po tme nie je zas taky challenge. O pol 10 som uz v Agadire, kam som „dokrivkal“ na n-2 spicoch, kde n=zelany pocet spicov. Obieham cykloshopy. No cykloshopy je honosny nazov. Tu neexistuje nic ako nas shop, ze prides a je to krasna predajna. Tu su to garaze. Typek ma desat m2, tam 30 kadejakych bajkov, daco naradia a je. No ale o pol 10 bol este kokot. Spinkali. Oni otvaraju tak o 11-12. Cize som obiehal zavrete garaze. Navyse Agadir je roztahany jak Simkovicovej pica. Od jednej garaze k druhej su to v lepsom pripade 4km, idealne do 2% kopca, lebo cele mesto je naklonene jak plocha zem ked na vychod jebne asteroid.

Suma sumarum, po troch hodinach obchadzania zavretych garazi idem do Dekacu. V Dekaci recepcny a 3 deti tam zamestnane, jak uz to v Dekaci chodi. Vraj mam prist o tri hodiny. Pride servisak dovtedy. Dobiedzam dalej. Tak vraj opravia, ak necham bajk. Do zajtra. Ok, idem za kamaratom Omarom, do 11km vzdialenej dediny. Zlozim tam bagle. Lebo keby ich zlozim uz v Dekaci, nikam sa s nimi nedostanem. O hodinu som po 22km nazad v Dekaci. Komplet ini ludia. Akoby hned po mojom odchode otocili javisko jak v SND. Ti o nicom nevedia a opravit sa to neda. Servisak to nevie. A keby aj vedel, nie je tam. Mentalita este 20 rokov za nasou statnou spravou. Nasledne 10km len tak bloumam sirokymi bulvarmi Agadiru deprimovany jak otec troch deti citajuci si sexualne cestopisy z Thajska, ktorych sa uz nedozije. To tu fakt v polmilionovom meste nenajdem pice niekoho kto mi vymeni spice? Akoze mam ist na lietadlo smer Vieden, domov, jak kokot? Skusim naposledy len tak zabruzgat do jednej dielne, ktoru odporucaju na WA skupine West Africa. Uz som tam bol 2x, bola zavreta. Teraz, aleluuuja, otvorena.

Typek usmiaty, ked vidi moj vyraz mesiac na retazi drzaneho otroka, ktoremu pustali cely cas porno a prave ho pripustili, vraj This is no problem. This is easy. Za 10 minut mal hotovo. Dokonca pouzil vlastne spice, takze mojich vzacnych 5 rezervnych som usetril. Aj som ho sledoval a naucil sa ako sa to robi. Sice mi to bez toho stojana a kluca a rokov praxe v pusti picu pomoze, ale aspon teoria by bola. Stalo ma to tri ecka. A este ecko za doladenie prehadzovacky lebo jak daval dolu kazetu, mierne sa rozhasila. Na rozdiel od par dielni, kde bacikovia kutia vsetko od detskych kocikov, cez 40 rocne bicykle, az po 70 rocne motorky, aj vyzeral, ze sa do bajkov rozumie. Vedel co robi, tak verim, ze to to koleso da aspon do Dakaru. Ostatne ina sanca nie je. Cestou nebude nic co by aspon okrajovo suviselo s bajk servisom. Musim ucinit asi to tazke rozhodnutie a zredukovat aspon 5kg vahy dole.

Ak ste tu niekto skuseny bikepacker, myslite ze by bola strasna kokotina velke zadne zlte prehodit dopredu a vzadu nechat male cierne brasne? Nech ulahcim zadnemu kolesu co to da? Budem sice vypadat jak Fiat Multipla, ale ak to bude fungovat 🙂
Aspon mam dnes kde spat a doprial som si pokokot velky zakusok. Prvy luxus od 12tich piv na lodi, ale to nebol tiez luxus, to bola potravina.

Den 16 – 21 km do dedinky po Atlasom

Dnes len presun do dedinky pod Atlasom, kde ma kamarat Omar dom. Planuje sa relax v klude vidieka.

Den 17 – 76 km a opat v Agadire riesim spice

Rano cestou po chleba na lahko jebla zase spica. Mastim do Agadiru za Abdulom to opat fixnut. Tazky den.

Den 18 – 128 km cez Tiznit a zase prasklo

Zase to prasklo. Na 120. km, ked som tomu zacinal verit uz. Aj bajk som odlahcil o 5kg. Zajtra pojdem toto iste 120 km nazad do Agadiru lebo nemam doveru, ze tomu kolesu pomoze hoci aj novy vyplet. A kupim tam nejaky srot, ktory zjazdim a tak dookola. Myslim ze s touto Authorackou srackou co sa tu tocim uz 4 dni dookola som skoncil. Mentalne ma to uz nebavi preberat taky hovno bicykel s hovno kolesami k zivotu.

Den 19 – 113 km s vierou, ze to vydrzi

Rano 20km nazad do Tiznitu, najblizsieho mesta. Ibrahim, ku ktoremu ma doviedli, lebo jeho nova garaz sidli uz inde ako vravi Googel, sa najprv tvaril dost odmietavo. Neda sa, nema cas, nema spice, ja mam zle spice, no dobre, ale len jednu stranu, ale su to napicu spice, tie existujuce su lepsie…
Vravim nie su, su napicu, lebo ne kazdy hruby 29cm kolik je dobry len preto ze je hruby. V polke vypletania zistime, ze moje nahradne spajdlicky su o 3mm dlhsie nez treba. Ibrahima ide jebnut. Mne sa chce grcat. Koleso na sracky, spice nem, majster mrzuty. To uz ani na autobus nedojdem.

Potom Ibrahim mizne za rohom. O 10 minut sa vracia s 19timi krasnymi 2mm novymi spicami. Vypleta tu praskajucu stranu na strane kazety a ocka mu svietia. Vidno, ze ho to bavi viac ako ina hruba praca v dielni, kde sa kuti vsetko. Vypletie, pokecame, ze ma doma Pinarello Dogma, vymenime facebooky. Akurat mi doteraz nejde do hlavy preco nesiel pre tie dobre spice za roh hned a nedoniesol ich rovno 32. Kazdopadne som mu vdacny.

Posunul som sa na mape dolu o cca 100km a po dlhom case idem spat s nadejou, ze by to mohlo nejaky cas drzat.
Co sa tyka jazdy samotnej – dnes to bolo nechutne, veterne 2% donekonecna. Potom sedlo a potom mierny zjazd, ktory v protivetre aj tak necitit. A extremne jebnuti kamionisti. Ale uzival som si kazdy meter, hlavne, ze to ide vpred.

Den 20 – 173 km cez Guelmin do Tan Tanu, zacina prava Sahara

Dnes to bol cely cas silny headwind a profil typu 1% ta nici 10km hore, potom, kedze fuka, tak 1% necitis cestou dole. Ale bolo mi to jedno, miestami 15km/h, ale isiel som vpred a to je hlavne.

Uz zacala pust. Taka naozajstna, kde nevidis nic, len hole kopce, pripadne plane. Za Guelminom bola dedina o 70km a potom az o dalsich 60km Tan Tan. Medzitym nic. Doslova. K tomu krasna siroka 4 prudovka, takze aj tych par aut a kamionov malo furu priestoru ma obiehat a isiel som si uplne safe.

Vecer, si nie som isty, ci mi nezajebavalo uz, ale videl som kometu.

Den 21 – 130 km Saharou

Vetrik prasivy cely den. A este dva dni vraj bude, kym sa konecne otoci. Mesta su uz len vo frekvencii 100km a medzitym je doslova nic. Aspon cesta je krasne siroka, cize pohoda. No aj pust dokaze prekvapit. Ked zrazu uprostred toho nic je jazero. Zacali uz aj pieskove duny, hoci len obcas. Vacsina krajiny je proste sucha skalnata zem. S rozfukanymi odpadkami a plastovymi flasami, foliami a podobnymi srackami.

Den 22 – 111 km a Pipo

Dnes od³ rana cely cas najsilnejsi headwind za posledne 4 dni. Miestami mala pila a 14 km/h, co je v priestore nicoho, kde je frekvencia miest 100km extremne ubijajuce na hlavu. A potom som nasiel kuriatko. Male zlte, v prachu na krajnici pri tej stvorprudovke, uprostred nicoho. Pipalo. Nemohol som ho tam nechat. A tak mu teraz varim vajicka, kym sa zohrieva pod trickom. A co s nim dalej netusim. S tym vetrom a snahou krmit pipku som rad aj za 110km.

Den 23 – 72 km a rozkrmujem Pipa

Rano chladno a zamracene. Cele zle. Teda ideal na bajk, ale ja pre kuriatko potrebujem 30tky. Od zajtra by mal fukat konecne spravny vietor, tak drzte palce. A snad to prinesie aj konecne prave slnecne Saharske pocasie. Dnes slo len o to, dovliect sa s malym vtakom proti vetru do Laayoune. Tam som sa dozral, lebo vcerajsia vecera a dnesne ranajky boli velka slabota. A hlavne som konecne chcel rozozrat kuriatko. Co sa podarilo. Takze som ho nechal jest a motat sa na slniecku a odrazal ataky maciek. Nemalo zmysel tlacit dalej, lebo dalsie mesto bude o 180km.

Den 24 – 132 km a zohrievam Pipa

Od rozostavanej pumpy pred El-Marsou k rozostavanej pumpe o 130km dalej. Tieto pumpy so sekuritakom, ktory vzdy povie OK, a ktore su vlastne to jedine, kde sa da pred vetrom v tej placke skryt, tu na Zapadnej Sahare pekne funguju. Dnes brutal tailwind. Jedno stastie. Lebo krajina kamenista placka s nizkymi pustnymi krami, kde tu. Toto ist dnes naopak, tak nedam ani 50km. Tepla pre Pipa sa tu asi nedockam, takze je to take tyranie v brasni a caste dlhe pauzy na zahrievanie v dlani a krmenie. Papa, kaka, pije. Ale rovnako dobre sa mi vrha do otvoreneho ohna ako tuzi po teple. Vizual puste dnes nula bodov. Fakt len presun cez nic a udrzat Pipa na zive.

Den 25 – 188 km cez Boujour a uz bez Pipa 🙁

Pipo rano umrel. Zly den. Rano som bol rozladeny jak Jozo Raz na poslednom koncerte Elanu. Nevedel som sa poriadne ani zbalit a vymotat. Ani sa mi nechcelo. Siel som len preto, aby som nezostal bez jedla a vody. Krajina nudna. Hneda skalnata plan, raz za 80km pofiderna pumpa alebo mini obchod so sladkostami. Vietor do chrbta sice tesil, ale bez Pipa take meaningless. Proste len slapat tupo vpred. Zrazu mam vela casu. Na noc do hotela. Ak sa tato diera bez vody a elektriky a minimalne jednym velkym svabom da nazvat takto honosne. Jedna pumpa, 4 domy uprostred puste. Len preto, ze v tom tornade a na tej planine sa neda skryt a stan postavit v zavetri.
Jo a stretol som typka co bezi cez Afriku opacnym smerom.
Chvilu som sa seriozne pohraval s myslienkou, ze jebnem ultra az do Mauretanie, ale prisiel by som tam zbytocne vyflusnuty. A to Mauretania bude este vacsia tragedia na zasobovanie.

Den 26 – 205 km do Dakhly

Nebolo co. Cestou dve pumpy s cipsami a sladkostami. To boli jedine zasobovacie moznosti. Takze jedina sanca ako sa dostat k jedlu bola dojst do Dakhly. A kedze je to prve mesto po 350 km a posledne pred 430km vzdialenym Nouadhibou, tak som si zas vzal hotel. Na trapka, ale neda sa to logisticky s jedlom utiahnut dojst po dvoch dnoch na obstaroznom chlebe do mesta, nakupit a po tme mastit prec do puste hladat plac na stan so zasobami na dalsich 400km. To je nevyhoda Sahary. Jednak na tom vetre nemas kde postavit stan, aby ti ho nevzalo, a jednak nemozes zostat ani pred mestom, lebo budes o hlade, ani za mestom lebo po celodennej drine ti uz hlava nebere riesit jedlo na dalsie dva/tri dni. Da sa zostat len v meste.

Den 27 – 0 km, leharo v Dakhle

Rest day v Dakke, oprat, prezriet trochu mesto, jest daco ine ako obstarozny chleba s dzemom. Napriklad novy chleba s dzemom.

Den 28 – 131 km na juh od Dakhly

3 hodiny 30km z Dakhly proti vetru. Toto som velmi rad, ze nemam denne. Mala pila, s vypatim sil 11km/h, ak vobec. Potom za dalsie 3h 90km s prstom v nose. Tiez mohli to mesto jebnut niekde inde ako na polostrov, hlavne ked tu vecne fuka.
Prekrocil som obratnik raka. A ocitol som sa oficialne v tropickom pasme. Nie ze by to daco znamenalo. Kosa je tu stale rovnaka ako posledne dni. Kempim v ghost towne spolovice zasypanom pieskom. Ale niekto tu zije lebo v jednej z chatrci sa susi maso.

Den 29 – 159 km Zapadnou Saharou k hraniciam Mauritanie

Po vetre, easy. Ale trochu na hlavu. Lebo od zobudenia po najblizsiu dedinu 160km nicoho len puste. Smyklo sa jedno skromne cafe cestou na doplnenie vody. Tam som stretol Marocana a Francuza na bajku. Oni odchadzali, ked ja som prisiel. Neskor som ich dohnal a isli sme spolu. Dnes vecera na pana v restike. Za 4 ecka. A kedze sa mi uz nechcelo do 80km vzdialeneho dalsieho mestecka na Mauretanskej hranici, co by uz bolo za tmy³, dal som radsej 2 caje a zakvasil pri dedine. Chalani isli dalej. Pustne scenerie som si dnes uzival.

Den 30 – 152 km do Mauretanie

Vcerajsie 2 caje s cukrom na vecer sposobili 2 veci. 1. som chodil furt stat. 2. Nedalo sa mi spat. A kedze som chcel aj tak prist rano na hranicu s Mauretaniou, tak som to proste so spankom zabalil este o 2 am v noci a dorazil po tme poslednych 90 marockych kilometrov.

Prechod hranice bol, ako to uz byva, taka rpg hra. Netusis kam a preco a po co, ale aj tak lietas od pracoviska k pracovisku a vsade sedi prisne sa tvariaci Kadafi, tuka do pocitaca aky si mal este na strednej a drtil na nom GTA 1. Stracas z dohladu pas. Okolo v miestnosti sa tlaci 30 dalsich lokalnych, mauretanske bankovky putuju kolem ako flasa na dozvukoch a ty netusis. Ale si VIP lebo uz od prveho metra sa ta ujal daky cernoch v civile, vodi ta, pretlaci ta cez dav kamionistov a robi ti Border Guida lepsie ako cestovny sprievodca. Trvalo to 2h. Su borci, co to dali za 1h, aj taki, co za 4h. Alebo ak mas auto 2 dni.

Nechapem preco, ale za hranicou razom vyskocila teplota z dlhodobych marockych 23 na 36. A severak sa zmenil na vychod. Akoby aj priroda respektovala, ze Mauretania je iny svet. A bol to kulturny sok. Bordel, smeti, akoby si prestupil z malebneho bavorskeho Berchtesgadenu do Lunika 9. Podarilo sa mi rozjebat mobil. Co bola najvacsia tragedia. Cize zvysok dna som stravil v Nouadhibou, jednom velkom slume, hladajuc dakoho kto mi da data do nahradneho a marnym rozbehavanim appiek. V zazname nie je este 7km vecer von z mesta.

Daľšie denníky z Afriky nájdeš tu.