Ahojte. Prax mi ukázala, že najlepšie popisy denných udalostí, a niekedy skôr nekorektný emočný výflus, než zmysluplný popis, postujem každý večer na Strave, ktorá zaznamenáva gps mojich denných cykloaktivít. Postujem tam v podstate také necenzurované africké denníky, ako ma z prvého fleku napadne, ked spotený zleziem z bicykla.

Kedže však Strava je appka, ktorú mimo zanietených športovcov ľudia až tak nepoužívajú, rozhodol som sa, že to paralelne skopčím aj sem na web. Nech máte info z prvej ruky.

Každý deň pridám do článku nový odstavec za uplynulý deň, takže ten istý článok sa aktualizuje, až kým neopustím krajinu. Potom založím nový článok, aby si zas nemusel rolovať dole 400 metrov jak bežné slovenské dieťa 🙂

Den 31 – 93 km z Nouadhibou naspat na hranicu Maroka

Stale som zvazoval, ci ist na Iron Train. Videl som ho uz vcera, v noci mi z toho 3km dlheho vlaku otriasal stan. Ale je to tazke. Nevies presne kedy, odkial, trvalo by to 17h, na ktore si musis nakupit zasoby. Keby mam cistu hlavu, tu logistiku zriesim. Ale dnes som mal prioritu rozbehat appky na nahradnom mobile.

Vies ako. Do bankingu sa neprihlasis ked nepotvrdis v starom mobile nove zariadenie. Do WA tiez nie. Bez konfirmacie na WA nedas ani fb a insta. A na konfirmacne sms s kodmi ti treba domaca SIM. Lenze v Mauretanii nie je partner roamingovy
Cize ani 2g na sms nechytis. Slepa ulicka.

Takze som siel nazad k hranici, chytit zvysky marockeho signalu, aby som mohol volat do bank za 40 ecok lebo roamingove sadzby jak v 90tkach ked si sa snazil volat z Levic do Nitry cez pevnu. Pol dna som rozbehaval appky. Druheho pol dna sa pucil proti tomu skurvenemu vychodnemu vetru na vychod. V Mauretanii som zatial presiel asi 150km, ale ktorymkolvek smerom sa tu otocim, vietor zakazdym so mnou.

Den 32 – 28 km pokus proti saharskemu vanku

Dnes fuka sikmy headwind. Ale tieto saharske vanky. Normalne pocujes jak ti pieskuje lak na rame, peeluje ti kozu a ked prejde kamion je to akoby ti niekto kopol do kolesa a sucasne na teba vyjebal vedro piesku. V kombinacii s tym, ze next village je 145km a ide sa 10km/h, ostal by som niekde v polke smutny pod dunou. Vzal som stopa nazad do poslednej dediny. V chatrci kde som v noci spal budem kludne spat 2 dni a cakat na nedelu, ked sa ma opat vratit severny vietor.

Den 33 – 147 km do mestecka Chami

Rano nadejne. Sice SV bocak, ake o kusok lepsi nez vcera. Clovek by nepovedal, ze ak sa vietor otoci o mozno 10% tak to urobi rozdiel v rychlosti z 9 na 18 km/h. Take su tieto saharske vanky. Prvych 40km so zovretou ritkou, vzdy ked sa cesta o 3 stupne nebadane stocila na vychod. Nastastie boli v pravidelnych intervaloch mini shopy na vodu. Lebo dnes to bolo 10.5l vody, liter caju a liter coly. Po 60km uz dobre. Ustal vietor, resp. aj moj smer sa stocil viac na juh. V Mauritanii maju 2 druhy asfaltu. Bledy, je ok aj ked drsny. Cierny, robi sa na nom roleta. Bohuzial maju radsej ten cierny. Na 116. km som zabrdol do obchodika. Dedko, ktory robil to iste ako vsetci, lezal v tieni a zival, mi ponukol, ze si tam za budou v tejto kontajnerovej dedinke mozem postavit stan. Dalo by sa este 30km, ale nechcelo sa mi. Ostal som.

EDIT o 2 hodiny:

Neostal som a tych 30km som nakoniec aj tak jebol. Totiz, ked uz som sa chystal na prijemny kludny vecer a zacal sa rozkladat, dosiel s nejakou historkou, z ktorej som rozumel len sekuritee a police a snazil sa ma naordinovat do jeho chyze. Sudim, ze chcel zo mna vytlct grose za ubytovanie. Lebo ziadna sekuritee a police by sa v dedine skladajucej sa z plechov a preglejky zbytych chyzi nestarala o stan. Niekedy by som chcel vediet francuzsky len preto, aby som im vedel dokladne vysvetlit, ze nejebe?

Preto nemam rad tieto pozvania a radsej som asocialne sam. Lebo vzdy vsetko manana a potom komplikiada v case najmenej vhodnom. Proste 30 kremov na opalovanie a ani jeden normalny 🤣 Horsie je, ze mi vzal hodinu posledneho svetla, ked som mal sancu v tej plani nieco najst. Takze mastim do Chami, najblizsej dediny, kde je uz tma, pofiderne miesto. Nevravim, ze nebezpecne. Ale z pohladu vnimania stredoeuropana nechces prist po tme do velkeho geta. Nastastie sa prave hadzali o zem lebo bola hodinka motlitieb a nikto si ma nevsimal. Na konci pumpa, kde straznik povedal ok. Pekne do izby vzadu. Luxus.

Den 34 – 196 km uniku zo Sahary

Rano to zacalo zurivo, klasicky peeling, az sa dychat nedalo, ale potom sa to pomalicky ustalilo na pekny tailwind. Dokonca sa objavila trava a neskor aj stromy a kriky. Zeby Sahara pomaly koncila a nastupovala savana? Uvidime. Kazdopadne vecer som tahal tak dlho hlavne preto, ze som nevedel nic najst. Jedna krasna buda bola, ale v strede tronilo cerstve lajno dakeho mauretanskeho kamionistu. Skrz jeho crevo som musel spravit este 30km prazdnou vyfukanou savanou. S cielom zapichnut to pri prvej bts-ke, co su tu jedine stavby, kde sa da ako tak hodit do zavetria. Akurat, ze su vzdy obyvane straznikom v chajde, obcas aj somar alebo koza a pes. Votrel som sa mu do arealu a teraz varim cestoviny pod stoziarom.

Den 35 – 204 km cez hlavne mesto Nuakchott

Tato krajina sa natahuje jak korporatny miting. Uz pomaly otvaras zvierac, ze to konci a konecne sa vyprdis za dverami na chodbe a jeb, niekto polozi doplnujucu otazku na dalsich 20 minut. Toto rovnake. Uz konecne Nuakchott, potom na mape kusok, ale v praxi este 170km do posledneho mesta a potom jeb, este 50km offroadu na hranicu. Kurva nema to konca.
Aspon uz pust skoncila. Vcera este par dun, ale uz su aj stromy…hoci len prasive akacie z 5 cm ihlami a dokonca sa objavili kravy. Hned je veselsie, ked nemas od rana peeling z crosswindu.

Den 36 – 118 km cez narodny park Diawling do Senegalu

Wau, som v Senegale. Uplne som neveril, ked som sa vybral do Madarska 24. septembra, ze za mesiac budem v Senegale. Hoci plan bol prist do konca oktobra do Dakaru. A co teraz? Kua neviem. Zacne vizove rosambo, ktore ma znici viac ako spice, kura, telefon, teplo, piesok, Francuzstina, vietor a absencia piva.

Dnes sa ta Mauretania natahovala neskutocne. Poslednych 50km offroad. Ale nepredstavuj si sotolinku alebo lesnu cestu ala Karpaty. Proste rozjebana polnacka s roletou. Isiel som to 11 km/h vytraseny jak vibrator po lesbickom porne. Fajn bolo, ze to islo cez narodny park. Vsade tie africke prasiatka s velkymi klami, ktore su obvyklou obetou levov v prirodopisnych filmoch. K tomu vela zelenych mocarisk, vtakov, a aj tabula krokodyl. Toho som ale nevidel. Krasne zelen a vela vody. Po Sahare skvele. Len az tak som to nemal cas sledovat lebo som hladal stopu, kde sa nevyjebem na kolajnici alebo piesku. Max teda to prasa co mi obcas vletelo do cesty a nechapalo o co sa snazim a preco chcem ist z tej zasnubenej Mauretanie cim skor do pice.

Po tomto offroade prisla hranica. Nestazujem sa. Sice sa tvarili dolezito, chvilu natahovali cas akoze ja som tu pan a mam cas, ale keby sa mi do cesty nepriplietli 2 francuzske rodinky s 8 pasmi a 2 autami, tak to trva 10 minut spolu namiesto 30tich. Bez reci a bez uplatkov. Aj tak som uz nic nemal len asi 10 ecok v bezcennych mauretanskych susnoch. Potom zelenym Senegalom do Saint Louis. Najst bankomat, aby som sa najedol a SIMku lokalnu. A booknut na dnes ubytko lebo z tej Maureranie som vyflusnuty ako pouzity kondom.

Tesim sa, ze tu uz je normalny svet. Tj. pravidelne dediny. Nemusim kazde rano schytat peeling piesku a ist 200km etapu do najblizsej osady. Pekne si dam na cas na zotavenie par lahkych stoviek 🙂 A este som v Senegale videl opicu.

Daľšie denníky z Afriky nájdeš tu.