Ahojte. Prax mi ukázala, že najlepšie popisy denných udalostí, a niekedy skôr nekorektný emočný výflus, než zmysluplný popis, postujem každý večer na Strave, ktorá zaznamenáva gps mojich denných cykloaktivít. Postujem tam v podstate také necenzurované africké denníky, ako ma z prvého fleku napadne, keď spotený zleziem z bicykla.

Kedže však Strava je appka, ktorú mimo zanietených športovcov ľudia až tak nepoužívajú, rozhodol som sa, že to paralelne skopčím aj sem na web. Nech máte info z prvej ruky.

Každý deň pridám do článku nový odstavec za uplynulý deň, takže ten istý článok sa aktualizuje, až kým neopustím krajinu. Potom založím nový článok, aby si zas nemusel rolovať dole 400 metrov jak bežné slovenské dieťa 🙂

Den 37 – 95 km hojným Senegalom na juh

Dnes to bolo len tak z nohy na nohu. Extremne som si uzival, ze je kazdych 5km dedina a kedykolvek ma napadne mozem si kupit vodu, alebo jest. Hoci, ono v tych dedinskych kramkoch je zatial najvacsi kokot zo vsetkych krajin. Standarny sortiment tvori nejaka drogeria, 20kg vrece cibule, 5kg vrece cestovin, balenie kavy jak pre cely office na pol roka, ocot, horcica, paradajkovy pretlak, konzerva ananasu a polkilove balenie lokalnej odrody nutely (3 druhy preistotu). K tomu sa obcas podari aj kola namiesto lokalnej sofokoly, alebo voda. Obcas nie. A este sardinky. Cize v sumare vymetiem 3 obchodiky v celej dedine a mam rovnaky kokot na jedenie ako pred dedinou.
Ale nevadi, zelena sa, skriekaju tu exoticke farebne vtaky, polmetrove kobylky a permanente kyvam jak papez lebo kazde decko vrieska Bonjour.

Den 38 – 96 km pred Dakar

Pred Dakar tak blizko, ako to slo, zakempit. Zajtra idem do mesta a idem hladat nejaky normalny shop europskeho typu, nie kiosk ala Mileticka na ulici 2×2 metre, kde skusim najst nejaky solidny telefon Samsung.

Dnes som vzhladom na max 100 km nemal motivaciu skoro vyrazit ani hnat tempo. Zveril som sa do ruk mapycz , reku nech sledujem ako ubudaju km. A skoncil som jak chudak 3km na piesku pricom okolo sla krasna asfaltka. Ale bolo to kratsie o 300 metrov. Ja bych tych vyvojarov tej appky tak tyral horucim kutacom, az by ma sloboda zvierat dosla umravnit pici.

A dnes akosi vsade neumerne vela deti. Softver v hlave je len dvojbitovy. Nevidim cyklistu – 0, resp. venujem sa beznej vegetativnej cinnosti 5 rocneho dietata, vidim cyklistu – 1, rozumej jacim na celu dedinu a bezim v domneni, ze som unikatne, jedinecne a pozornost zasluhujuce dieta a prave mna z tych 4800 dnes si vsimne a da mi Frank.

Krajina krasna zelena, zacali uz aj stromy ine ako akacie s trnmi, ktore by ta vedeli vypytvat a dokonca aj policka a poda uz nie je len piesok. Hoci piesku je este vsade hodne.
Senegalci miluju spomalovace. Asi ako kazda menej rozvinuta krajina (ratam tam aj Slovensko). Proste cim viac a cim vyssie a ostrejsie, tym viac deklarujem ako dbam na bezpecnost a viac sa podobam Holandsku. To, ze idu vsetci od aut cez kamiony az po mna, start stop systemom kazdych 200 metrov po dobu 20km, tam uz analyza nepustila 🙂

Den 39 – 54 km do Dakaru, telefon a pivo

Dakar. Hlavne mesto zapadnej Afriky. Moja nadej na telefon, cas na par dni dovolenky od ponevierania sa na vlastnu past v Afrike a nasavanie. Piva. Kulturu nasavam uz mesiac.

Prijazd do mesta podla ocakavania. Rozjazdene uzke cesty s vymolmi, 50cm vysokymi spomalovacmi kazdych 100 metrov a prasnymi krajnicami kde sa dobre vyjebes na piesku. K tomu trubenie, lizanie sa s divoko pomalovanymi Aviami ala MHD, ktorych plechy uz davno vzal cas a zltymi 30 rocnymi Renault 19 Chamade taxikmi. Do toho ti obcas zahne do cesty konsky povoz a obhucia ta motorky. Ked fotis, vzdy sa najde cumil, ktoremu to zasadne prekaza a dojebe ta zdvihnutym prstom, ze no photo. Pritom ako spravny povalac nema vobec ziadny vztah k fotografovanej Avii alebo obchodiku.

Objavil som supermarket a v nom pivo. Ceny? Afrika lacna? Houby. Cestoviny za dve pade, cokolada za dve a jablka za tri ecka. Ked dame na SK este jedno kolecko inflacie, dozenieme ich. Nechapem z coho tu ziju a zaroven chapem, preco v tych kramkoch nic nemaju.
Aj tak si to nekupia a ziju asi z domacich sliepok a zemiakov a cibule. Maju ti tazke. Ale pivo za ecko. Taky zlievak, no po mesiaci sa nepytas a pijes.

Den 40 – 0 km a vylet na ostrov Goree

Dnes som mal ubytko a bicykek som neriesil. Pesi som sa presiel do pristavu aspravil som si vylet na ostrov Goree. Ten je kusok od Dakaru na mori. Ma takmer stredomorsku atmosferu. Stare kolonialne domceky, uzke ulicky, k tomu leniva atmosfera. Prijemny vylet na 3 hodiny, lebo inak je ostrov malicky.

Po navrate som si kupil pivo, arasidove maslo a 2 bagety a tlacil na chodniku vedla predajcov slapiek. Takych na nohy. Bol to celkom icebraker. Zrazu sa vsetci domaci zacali usmievat a zdravit. Asi bolo prijemne vidiet bieleho turistu v inej poze ako snoba v restauracii 🙂

Inak su prechadzky tymito africkymi mestami unavne. Vela ludi, chaos, chodniky zapratane alebo rozbite, cesty utrubene a tiez zapratane. Z kazdej strany ta atakuje motorka, somar, taxik, nejaky chlapik tlaciaci vozik, pripadne predavac co ti chce vnutit daku blbost. A do toho preskakujes jamy, nelogicke muriky, 40cm obrubniky, ktore by zastavili aj stredne tazky tank, obchadzas stankarov a sem tam clapnes do niecoho co pripomina mocovku. Mentalne aj fyzicky to vycerpa velmi rychlo.

Den 41 – 0 km, pranie a umyvanie bicykla

Dnes dve aktivity. Umyt bajk a prat. Obe sa podarili. Inak som poroadne nevyliezol z izby. Len do pracovne a po pivo. K tomu zalohovanie fotiek na disk. Mesita ako kazdy den hulaka nonstop medzi 5-7 am. Cize cez den aj dospavam.

Den 42 – 75 km, prva navsteva ambasady a najzapadnejsi bod Afriky

Rano na ambasadu Guiney po viza. Prebehlo to nad ocakavanie hladko. Robi sa to online, ale doba odpovede je od 1 dna do nikdy. Tak som skusil osobne. Uprimne som si myslel, ze sa nedostanem ani cez vratnika. No za hodinu som mal vybavene viza.

Potom obzriet mega sochu, 52 metrovy African Renaissance Monument. Not bad, ale kto videl napriklad Matku Ukrajinu v Kyjeve, 102m, toho uz nic mensie neohuri.

Kusok odtial bol aj najzapadnejsi bod Afriky. Ako inak, vsetko komplikiada. Z kazdej strany straznik. Sedi a strazi nejaky brownfield, kde sa uz 10 rokov evidentne nic nestavia. Jeden ma nepusti bicyklom, len peso. Nenecham tam vsak bajk bez dozoru. Druhy z druhej strany zase mrnci, ze sukromny pozemok a chce peniaze. Posielam ho sediet dalej na stolicku, vedla je molo. Sice umele, ale realne trci este zapadnejsie. Idem nan. Efekt splnilo.

Krasne miesto. Bolo citit silu oceanu. Sedel som tam asi dve hodiny a rozjimal. Toto miesto bol zazitok. Hoci tam vlastne nic specialne nebolo, ale bolo to prvykrat na tejto ceste, co som realne bol v kontakte s oceanom.

Potom som siel k Ruzovemu jazeru. Mnohi mi casto mudruju, preco sa drzim len asfaltiek. Ze ved offroadom sa dostanes na unikatne miesta, zazijes dobrodruzstvo. Objavis. Picu.
20 km som sa na tej sotoline bal, kedy sa vyjebem, lebo tam boli necakanre nanosy piesku. Potom ta sotolina skoncila a zacal original 20 cm piesok. Jazdili tam 4-kolky. A ja kokot tlaciac 40kg bajk. Samozrejme netreba spominat, ze za to mozu mapycz, cestny bicykel. To sa ani tlacit neda. 2km hodinu, vypotil som 5l vody a ako som vcera umyl bajk, nemusel som sa ani snazit.

K tomu som este musel prebrodit dake blato, cize nemusel som sa na ubytku ani ja sprchovat. Som tam, kde som bol po 40tich dnoch Saharou. Piesok v analy a nohy od blata, bicykel pokryty cervenym prachom. Ale ano, pice, zazil som dobrodruzstvo. Ked som vyduril metroveho hada. A objavil som aj miesta. Ruzove jazero. Len akosi kurva nebolo ruzove. Vyzeralo ako kazde ine jazero. Napriklad Batovska priehrada. Cize uplne zbytocne cely ten maraz. Este raz mi bude niekto vypravat o tom, ze kde konci cesta zacina dobrodruzstvo.

Ja viem, ze si este takychto chutoviek uzijem. Ale nepotrebujem to vyhladavat, kym to nie je nevyhnutne. Aspon som sa dnes neponahlal a mal som vyhliadnute miesto na stan. Rovnake ako 4 dni dozadu, ked som prichadzal do Dakaru.

Den 43 – 32 km do mesta Thies

Dnes len presun do mesta Thies. Ak sa vam zda, ze sa posledne dni flakam, tak ano. Za prve, musel som v Dakare opravit mobil a poriesit viza do Guiney. Za druhe, cakam na balik spicov zo Slovenska. Ibrahim z Tiznitu sice spravil skvelu robotu, dostal ma cez Saharu a verim, ze este par tisic kilometrov potiahne jeho praca. Ale chcem mat kvalitnu rezervu na vyplet, keby daco, lebo pridu krajiny, kde pojem cesta je synonymum pre rieku.

Balik dnes prisiel do Senegalu. Teraz uz len dufat, ze si najde cestu az na cirkevnu skolu, kde som dostal prilezitost nan cakat. Takze trochu zdrzanie, ale zaroven alibi a prilezitost na par dni valania sa a dotahovania kilogramov 🙂

Den 44 – 0 km a podriemavanie na skole

Dnes som bol uplny darmozrac. Len som sa hral s webstrankou, medzitym drichmal, vypil asi 3 piva. A prebral jedlo, ked mi ho priniesli ku dveram. Sa citim nepatricne. Uz tak som zaviazany za ubytko. K tomu mi sestry este aj jedlo posielaju. Nie som zvyknuty na taky komfort a zaroven som tu neuzitocny.

Von som vysiel az vecer a objavil som prvy kostol, co som v Afrike. Vnutri to bolo ine. Mali nekaku gospelovu omsu. Vsetci tancovali a spievali. Uplne iny styl ako u nas.

Den 45 – 0 km a safari

Dnes som bol na safari v rezervacii Bandia. Kedze je asi 40km od Thiesu, odviezol ma tam skolsky sofer a cakal na mna kym sa povozim medzi zirafami. Tym sa uz uplne dostavam do stresu, lebo mat vlastneho sofera, to je uz na mna moc. Sestry su tu na mna velmi mile a fakt sa citim ako uplny darmozrac. Keby aspon bicykle mali, ze by som im ich vyspravil 🙂

Safari topka. Take mensie, vreckove, na dve hodky. Celkovo ma to vyslo asi 50 ecok. Ale ked uz som v Afrike, lepsie to vyskusat teraz, ked to mam ako na dlani, nez niekde v Namibii platit 5x tolko a so zlozitejsou logistikou. Okrem levov, ktore tam nie su, lebo by im pozrali ostatne, tam boli vsetky zasadne africke zvieratka. Zirafy, byvoly, impaly, kudu, pstrosy, krokodyli, opice, nosorozce. Len hroch mi chybal ku stastiu.

Potom som pozval sofera na obed. Lebo tam chudak cakal na slnku 2 hodiny. Ked sme zjedli kilo masa a dosiel som na izbu, pristal mi hned obed pri dverach. Ja len dufam, ze zajtra uz balik pride, lebo mam pocit, ze tu vyjem nezasluzene celu skolsku jedalen 🙂

Sofer ma na oplatku zavolal este na vecernu jazdu autobusom, ked rozvazal deti domov. Tak som mal okruznu jazdu po Thiese.

BTW – Toto, kde som ubytovany, je sukromna skola. Je mozne prispiet na skolne nejakemu dietatu. Nie su to velke sumy pre nas, ale pre Senegalcanov je to celkom dost. Cize ak by si niekedy nevedel kam nasmerovat svoj altruizmus, aj toto je alternativa. Je to adresne, tj. priamo vies, kam tvoja pomoc ide. Kamarat, ktory ma na nich napojil, uz prispieva par rokov, cize je to aj overene. V pripade potreby poskytnem viac info.

Den 46 – 0 km a 3 piva

Od rana refreshujem sledovaciu stranku mojej zasielky. Veril som, ze by sa uz mohla objavit na poste v Thiese. Ale nic. Tak som si maximalne opral, umyl bajk, isiel si kupit pivo a dal si kratku prechadzku. Zivot plynie pomaly.

Den 47 – 0 km a nudim sa uz

Domrvil sa do toho vikend, co su pre mna dalsie 2 dni prestoja. Davam tomu sancu este pondelok a utorok. Ak sa dovtedy zasielka neobjavi seriem na cele spice zo Slovenska a idem radsej s rizikom ako mat prestoj cely november. Doteraz to je este ok. Tych par dni spanku a jedenia prospelo po strastiach Sahary. Ale dlhsie ako nejake dva dni uz na jednom mieste nevydrzim.

Den 48 – 0 km a navsteva holica

Dnes to zbehlo akosi samo. Staci, ze som mal jednu aktivitu, ist sa ostrihat. Nasiel som v zapadlej ulicke take holicstvo, ze keby na mna typek vytiahne britvu, neviem ci mu mam odovzdat peniaze alebo sa posadit do kresla. A ak ma nahodou poreze, amputuju mi celu hlavu od krku vyssie pravedpodobne.

Jedno kreslo, jedno zrkadlo. A traja typci co sa tam valaju v chladku. Ked sa pytam jedneho z nich za kolko milionov lokalnych penazi ma ostriha oholi (1 Euro je asi 650 CFA, zem zasnubena pre Madarov) mojou plynulou Francuzstinou, rozumej strcim mu pred nos mobil s prelozenym textom, ukaze na druheho. Ten na tretieho. Ten na prveho. Teraz neviem, kto je kurva holic a kto len nevie citat. Nakoniec jeden povie 2000. Oni su tu casto, a to ratam aj Maroko a Mauretaniu, taki prekvapeni, ze naozaj chces nieco kupit, ze mam pocit, ze sami neveria. Kukaju po sebe, ci ozaj tolke stastie. Ze vlastne my ani nevieme, nepredavame, nestrihame , necakali sme, ze toho roku niekto fakt pride.

Sadam do kresla. Typek, ze ako to bude. Ukazujem v mobile, ze 3mm. Nie ze by som sa stal zo dna na den volicom Republiky. Len proste nech mam co najdlhsie pokoj. Nechape. Text „3mm“ nepresiel. Ani text „0,3cm“ ukazany na mobile sa nestretol s pochopenim.

Ukaze mi na 4 obrazky. Tam frizury od levelu Hamsik, cez level dredy, po level jednocentimetrove cernosske brcky. Ukazujem na brcky. Chape. Bere do ruky strojcek. Ja mu ho berem z ruk a nastavujem 6mm. Zas fakt nech nie som jak Slovanista z roku 2000 pici.

Usmev sa stretne s usmevom. Komunikacia bola nadviazana. Ostriha. Solidne. Nemam co vytknut. Potom brada. Aktualne vyzeram jak Ragnar Lothbrok s Vikingov. Pohravam sa s myslienkou, ze to necham tak. Vhodna maceta a prejdem vsetky hranice bez viz.

Pyta sa co brada. Davam mu nastavec dole zo strojceka a ukazem nech striha. Tesi sa. Viac jak ja. Obaja sme mali stres, ze bude musiet vytiahnut britvu. Tu mu mamka este nedala, ked povedal doma, ze sa ide hrat na barbera s kamaratmi.

Dal aj bradu. Sikovny bol. Nakoniec som platil len 1000. Asi 1.5 ecka. Asi usudil, ze som bol lahly oriesok. V tomto im kvitujem. Velakrat by ma vedeli odrbat o drobne sumy lebo delit „takmer prvocislom“ 650 je zlozite (ak nie si Madar a nedelis 380) a clovek nema predstavu co kolko moze stat. Keby vypytal 5000 dam mu aj tolko. Ale 99% ti pekne vrati a neskusaju triky (opat plati aj pre Maroko a Mauretaniu). To v Jordansku by zacitil sancu a plakal by si.

V sumare, za 1.50 Eur a 10 minut bolo hotovo. Su tu aj vacsie holicstva, ale mne toto vyhovuje. Ak ja neviem FR a on EN je lahsie sa dohovorit z oci do oci ako vo vacsom, kde sa melu ludia a traja cakaju vo fronte a osmi hovoria naraz do toho.

A zvysok dna? Siel som sa prejst. Nasiel som na muriku sediet opicu, co bola pre mna najvacsia atrakcia dna. Potom ma daki dvaja typci v ulicke zamracene zdrbali, ze som sa nepozdravil Bonjour. Ze slusi sa. Ja som im vysvetlil, ze som uplny kokot do Francuzstiny a ze viem len dve slova. Uz boli vysmiati a keby mali pivo, uz tecie potokom.

Zistujem na prechadzke, ze vsetky obchody, ktore mi vcera sbskari tvrdili, ze v nedelu zavrete, su otvorene. Nemusel som kupovat na pumpe zle plechovkove pivo do zasoby. Mohol som si kupit zle flaskove pivo dnes.

Marne hladam bagetu. Oni tu maju taki kokotsky francuzsky system, ze pecivo je oddelene od beznych potravin. Cize sice kupis natierku, rybu, dzem, ale bagetu musis ist inde. Vo FR to funguje. Boulangeria na kazdom rohu. Ale tu kurva nic. Jedna v celom meste a bagety dosli piatok o 12tej. Asi si pecu vlastne. Nie, ze by som bol hladny. Krmia ma tu domacou stravou jak robotnika na stavbe. Ale mam chut na sladke a lepsie jak kupovat cokoladu za 2 ecka je dat si bagetu s Chocopainom, nieco ako arasidove maslo/nutela.

Namiesto bagety objavujem arasidy. Tu sa pestuju. Senegal je velmoc na arasidy. Asi tak ako Slovensko je velmoc na borovicku. Predava to tu kazdy. Da si stolicku, furik a predava. Netusim po com to ide. Davam ujkovi 300 CFA. Asi 0,4572 Eura.

Ocka sa mu rozziaria. Tiez z tych, co necakal dnes obrat. Je to smutne, ale takto to tu funguje. Predavas co je a sedis tam 20 hodin a predas za Eura. Naberie mi plny kyblik. Tesim sa a idem jest. A picsaba, ono to su cerstve. Neprazene. Prvykrat v zivote zistujem, ze arasidy su vlastne sladke, konzistenciou a chutou ako mlade vlasske orechy, alebo dokonca hrach. Uplne nieco ine ako u nas ked luskas prazene. Chvilu netusim, ci sa to vlastne da jest. Ale nesral som doteraz, tak asi ano. A to je na dnes vsetko mile deti. Palte naspat robit pre blaho korporacie.

Den 49 – 0 km a nudim sa este viac

Dnes cista lenivost. Refreshujem cely den sledovaciu stranku zasielky, ale ani kokot. Furt 5.11. prislo do Senegalu. Ja neviem co s tym do pice dokazu tolko robit. Keby som si to odbicykloval domov, mam to rychlejsie. Rozhodol som sa, ze jebem na cele spice, nech putuju Afrikou kam chcu. Ja idem putovat dalej. Toto nema buducnost. Dam tomu den a v stredu rano odjazd.

Den 50 – 0 km a pomaly ma opat chyta cestovne nadsenie

Co vam poviem. Zasielka nikde, zajtra odchadzam. Rozhodnutie padlo. Periem, prefocujem par dokumentov a cakam, kym bude tma a pojdem spat 🙂

Den 51 – 149 km, baobaby, termitiska, mociare a mangrovy

Po tyzdni opat na ceste. Je to skvely pocit, mentalne, hoci telo trocha v soku, ze uz sa nepapa, nespinka a nenalieva pivom kedy ma napadne.

Rano mi prisli spice. Poucenie – v Afrike sa jeb na rozne appky a sledovanie zasielky na webe. To nie je pravda. Pravdu zistis, len ak pojdes fyzicky na postu. Mozno to tam na mna cakalo od piatku 🙂

Dnes mal fukat slaby vietor do chrbta. Fukal silny, ale aspon do tvare. Inak krajina baobabov, mociarov a komarov. Baobaby krasa. K tomu termitiska a savana jak z prirodopisneho filmu. Je tu delta rieky Saloum. Teraz, v obdobi sucha, je vacsina sucha, resp. len mociare a mlaky. Ale aj tak je radost pozorovat mangrovy a rozne lekna. Cez den. Jak padne slnko zacne malaricky pruser. Toto ma celkom stresuje. Po zotmeni len rychly vhup do stanu. Ak chces cokolvek vonku tak oblievat sa repelentom.

Varil som, ale naposledy. Sucha strava za slnka a vecer uz len hlavicka do stanu bude. Skoncilo mulatovanie pri ohniku. Minimalne v tychto deltach, co budu az, do pice pozeram na mapu, ze az po Angolu.

Cez hlavny tok viedol aj vymakany fungl novy most. Na Senegalske pomery. Typek na mytnej brane sykal na mna, nepomohlo nevsimat si ho. Bal som sa, ze pride s nejakou slepou vyvojovou teoriou, ze bicykle tam nemozu, skus ten kilak prebrodit. Ale nakoniec chcel len 200 cfa, asi 30 centov.

Zakempil som na jednom z mala miest kde nie je vysoka trava. Pod baobabom. Z krikov idu zvuky, ze keby neviem, ze to tu uz davno vyzrali, tak by som cakal, ze na mna vyskoci hroch alebo stado byvolov s levmi v patach. Hrozia len tie byvoly, alias kravy, podla hoviem a vzdialeneho bucania. Su tu netopiere velke jak holuby a skriekajuce tropicke vtaky. Celkom pekna exotika, len keby tie kurvy sosave neboli. Uz mi chyba pust 🤣

Den 53

Cielom dna bolo stihnut Guinea Bisau embassy a vypytat si viza. To sa podarilo. K hranici to bolo 17 km a uz nebola motivacia sa tam hnat na vecer. Cize som zakvasil pri supermarkete Auchan.

Taky maly ostrov Europy. Ziadny otravovia, ziadny chaos, cisto a straznici. Jediny, co tam narusal poriadok som bol ja. Sedel som tam asi 2 hodiny, pri zastrcke a slopal pivo 🙂

To sa nepacilo veducemu. Lebo tak ako u nas su supermarkety ohniskom sociek, tu su supermarkety s europskymi cenami prejavom luxusu. Kto tam chodi, ten nieco znamena. Cize ma to mat kulturu. A typek, co sedi na zemi a slope pivo, to zdanie senegalskeho zlateho sna miestnej uzuckej strednej triedy narusa. Odisiel som, az ked mi vypli elektriku, dovtedy som to hral na duteho, ze neviem Francuzsky 🤣

V meste Ziguinchor ma zaujal krdel supov. Fotim. Za mnou dakto trubi. Gesto nie je fucker, ale dost vystizne ho posielam do vedlajsieho pruhu. Nerus mi supy. Trubi dalej. Otocim sa a tam tri vojenske dzipy nalozene vojakmi v plnek zbroji. Velitel ma nema rad. Ostatni sa uskrnaju.

Na vyjazde z mesta, v krajoch, kde uz ani asfalt nenatiahli, lebo na keru picu do GB tahat asfalt, ma zastavil daky policajt. Piska jak besny. Stoji v teplakoch s ladvinkou na pase, pred 4o rocnym pickupim s napisom Police. Asi akoby si vytiahol z erarnych zasob oranzovo bielu ladu kombi s napisom VB z roku ’89. Pyta pas. Vravim mu, ze nedam. Okrem pistalky a tej haraburdy Police nic nenaznacuje, ze je policajt. Iba mu dam z ruky nazriet. Obzera Mauretansku peciatku. Potom poklepe po brasni, co je tam? Naradie. Poklepe po druhej. Stan. Po tretej. Kamera. Potom povie ok a prepusta ma.

Nechapem o co mu islo. V teplakoch brani uniku do Guinea Bosau turistom? Jak keby si BA revizora z MHD jebol po hlave a vysadil v Senegale. Ohaknuty rovnako, mentalna vybava tiez, trva to, kym sa zorientuje. Holub na strome by bol uzitocnejsi na svojej pozicii. Ale aj taki tu zjavne su. Potom carovna krajina, kde ked zides z cesty, skoncis v metrovej podmacanej trave. Kempim asi 300 metrov od hranice na jedinom suchom mieste. Zlata Sahara.

Po Auchane mi wahoocko nevzalo asi 9km, cize plus 9.

Daľšie denníky z Afriky nájdeš tu.