Ahojte. Prax mi ukázala, že najlepšie popisy denných udalostí, a niekedy skôr nekorektný emočný výflus, než zmysluplný popis, postujem každý večer na Strave, ktorá zaznamenáva gps mojich denných cykloaktivít. Postujem tam v podstate také necenzurované africké denníky, ako ma z prvého fleku napadne, keď spotený zleziem z bicykla.

Kedže však Strava je appka, ktorú mimo zanietených športovcov ľudia až tak nepoužívajú, rozhodol som sa, že to paralelne skopčím aj sem na web. Nech máte info z prvej ruky.

Každý deň pridám do článku nový odstavec za uplynulý deň, takže ten istý článok sa aktualizuje, až kým neopustím krajinu. Potom založím nový článok, aby si zas nemusel rolovať dole 400 metrov jak bežné slovenské dieťa 🙂

Den 54 – 102 km a Guinea Bissau

Rano som zistil, ze ten jediny fajn placik, ktory mi vecer prisiel medzi vsadepritomnym mociarom ako skvele miesto, zas tak skvely nebol. Vsade mravce. Nie ze pod stanom. Ale asi na 30 metrov do kazdej strany. Velke a kusave. Kym som sa vystal, 20 ma ich kuslo a to som v polke radsej prestal stat.

Cize uprk. Vysokym poklusom, ktory by mi zavidela aj cvicena kobyla, som postupne preniesol vsetko na prasnu krajnicu. Nastastie to bolo len tych 30 metrov. To bolo jedine miesto, kde sa dalo zit.

Vstup do Guinea Bisau bol bezproblemovy. Dokonca prva hranica, kde neotravovali border guidi. Ziadny Myfriend sa mi nepriplietol do cesty.

Krajina ako taka je zatial uplna topka. Cesta je aka je. Prvych 100km bola asi na 80% uzka asfaltka rozbita, zvysok prasna cesta. Ale je to jedno lebo krajina je top. Rieky, mangrovy, palmove lesy, vtaky, medzi tym dedinky. Dalo by sa to nazvat rajom. Vizualne. Keby neviem, co vsetko ma chce zabit akonahle zidem z cesty, od pavukov, cez krokodyli, parazity, mravce, komare a dalsie veci, ktore nepoznam 🤣

Ludia su tiez velmi fajn. Zdravia, aj deti, ale tak s mierou. Level otravnosti je oproti Senegalu asi na 30%. Vies sediet a jest na ulici pol hodinu bez toho, aby ta ktokolvek oslovil. A hlavne ziadna Francuzstina. Potugalskym Ola vybavis vsetko a nemusis sa kokotit Bonjour a pocuvat ako ti 5 minut vypravaju v tom jazyku.

Pouceny, ze vsade mociar a veci, co ma chcu kusat do prdele, dnes som si dal za ciel skoncit za svetla. A dako sa mi podarilo votriet do miestnej rodinky. Cize mam stan postaveny v dome.

Den 55 – 107 km cez Bissau

Mam to s touto krajinou tak, ze moju naladu ovplyvnuje pritomnost asfaltu.

Rano to bola na miestne pomery krasna „dialnica“ do Bissau. Bissau prekvapilo. Jedno z mala miest na tejto ceste, kde som nemal pocit, ze ide len o zhluk zanedbanych garazi. Necakal som nic, dostal som ospalu krasu. Sice kolonialne budovy uz 70 rokov nikto neudrziava, rovnako ako cesty, lebo vsetci bud robia vojakov a policajtov alebo predavaju arasidy pri ceste, ale malo to svoje caro. Centrum bolo kludne, tiche a k dojmu prispela pumpa s pivom 🙂

Na vyjazde odstavili polovicu „dialnice“ na par hodin lebo sa tadial prevalila akasi kolona nazurenych SUVcok a par pickupov s po zuby ozbrojenymi vojakmi. A ja. Kedze vedlajsia polka bola zapratana beznym trafficom – modrymi taxikmi Mercedes 190 z roku vyroby 1980. Zjebali ma asi 3x, ale v reci, ktorej nerozumiem, takze som si to moc nebral.

To bola ta lepsia cast. Potom prisla prasna prasina, tj. cesta prvej triedy. Ono by ani nevadilo po tom ist. Da sa aj 15 ked sa sustredis. Aj ten prach na retazi by clovek zvladol. Ale kokotsky to prasilo, ked islo cokolvek okolo. Cokolvek = modra dodavka Mercedes, rok vyroby 1975. Cize za pol hodiny 40 km, vidis kokot, ten isty les, ale aj tak sa sustredim len na 3 metre pred kolesom a hladam stopu, kde ma uplne nevyklepe. Pripadne som v kudole prachu a lapam dych. Offroad milovnici – vas toto fakt bavi dobrovolne robit na kopci za domom vo volnom case

Na poslednych 10 km dneska sa zrazu opat zjavil asfalt. A hned nalada stupla z levelu „Jebem tomu rit aj s celou ich vojenskou chuntou, co nevie postavit ani jedinu cestu“ na level „krasna to krajina, zlati ludia, uplna nadhera“.

Den 56 – 72 km do Bafaty na pivo

Dnes som mal v plane tak trochu oddychovy den. Dostat sa len 70km do mestecka Bafata, kde som mal dohodnute ubytko u domacich a stretnutie s Jozom z Ciech, ktory sa nejakou zhodou nahod tiez ocitol v GB.

Dosiel som tam kratko po obede. Zvysok dna sme sa len poflakovali po meste a likvidovali miestne chabe zasoby piva 🙂

Den 57 – 115 km na hranicu s Guineou

Cakal som zverinu, ale GB opat prekvapila. Ta cesta bola celkom zjazdna. Hoci, paradoxne ked bol asfalt, bolo to horsie. Sama diera a ostre hrany. Lepsie bolo ist ako vsetci motorkari po vyjazdenej krajnici. Takto som dosiel do Pitche. Tam som sa zasobil a este dorazil 20km do dalsej dedinky a az talmer na hranicu s Guineou.

GB bola zatial jedboznacne top africka krajina. Dnes vsetci kricali Čubaka, namiesto vcerajsieho Branko Delele. Asi doslo k aktualizacii softveru.

V priebehu dna som mal aj technicku pauzu. Rozobeal som stred pod klukami a precistil a premazal, lebo to zacalo klepat. Zda sa, ze uspesne som to zriesil.

Daľšie denníky z Afriky nájdeš tu.