Rouvy a trenazer

Príprava na Everesting – 5 000 výškových metrov na trenažéri

Vonku zúrila apokalypsa, keď nie kvôli vírusu, tak minimálne kvôli preplnenej hrádzi a Bielemu Krížu. Ako správny asociál som sa teda na Veľkonočný pondelok rozhodol urobiť si súkromnú vrchársku výzvu na trenažéri a nastúpať 5 000 výškových metrov. Bude to ideálna príprava aj na plánovaný everesting.

Aplikácia Rouvy

Vrchársku výzvu som jazdil cez appku Rouvy. Skvelá vec pre kopcovitých úchylákov ako ja. Verím, že sa niekedy dostanem aj k recenzii tejto môjmu srdcu blízkej appky.

V skratke, je to appka, ktorú spárujete s vaším trenažérom (ja používam Elite Direto X) a môžete jazdiť. Appka ponúka množstvo stúpaní. Video zo stúpania sa vám prehráva podľa toho, ako sa štveráte hore. Vy si prehadzujete na bajku podľa vlastného uváženia a schopností.

Rouvy a trenazer

Aké kopce som si vybral?

Tie najvýdatnejšie. Naozaj by sa mi nechcelo 30x opakovať nejaký malý brďok. Takže šoková terapia 🙂

  • Passo Fedaiapre mňa srdcovka, krásnych masochistických 14 km a cca 1 000 m prevýšenia. Ten masochizmus spočíva v asi 4 km úseku bez zákrut so sklonom cca 12%. Je to na psychiku, plaziť sa po priamke hore rýchlosťou dieťaťa na trojkolke a s pulzom vystresovanej veveričky.
  • Sveti Jure29 km od mora až do cca 1 800 m n.m. S občasným zjazdom tento kopec prispeje 1 900 výškovými metrami do celkovej bilancie. Naživo je táto chorvátska chuťovka krásny zážitok s úžasnými výhľadmi. Na trenažéri je to nechutné striedanie tých fajn úsekov so sklonom cca 7%, dokonca občasných zjazdov a následne 20+% stien, kde zapečiete nohy. Hoci, tu podľa mňa appka Rouvy úplne realitu nenasimulovala. V lete 2019 sme sa tam vyškriabali s priateľkou a žiadne steny 20+% si nepamätám, bolo to príjemných vytrvalých 8%. No nevadí, dnes išlo o výškové metre.
  • Passo dello Stelvio predchádzajúce dva kopce mi dali takmer 3 000 výškových metrov. A Stelvio ponúkalo príležitosť doraziť výzvu takmer do limitu (26 km a 1 800 m). Navyše, po Svetom Jure ponúkalo stabilných 7% s maximálkou do 10%. Takže na unavené nohy žiadne neprejazdné steny.

Passo Fedaia

Sadám na trenažér po ľahkých raňajkách v podobe jednej mozarelly a nejakého ovocia asi o 10-tej hodine ráno. Chuť je, aj energia, a tak sa nešetrím a na Fedaiu si urobím osobný rekord 61 minút a 288 wattov. Kopec si užívam a ide to samo.

Po hodinke zosadnem, vymením uteráky (na trenažéri z vás leje ako v saune), doplním vodu (2,5 l spotreba na hodinu je už trenažérová norma), dám si studenú sprchu, aby som sa mierne schladil a odpotil, a zblajznem jeden banán. A ide sa ďalej.

Passo_Fedaia-Caprile_profile

Sveti Jure

Nasúkam sa do nových cyklogatí (tie z predchádzajúcej jazdy sú mokré, akoby som skočil do jazera) a štartujem z Makarskej na najvyššie asfaltové stúpanie v Chorvátsku. Naživo to bolo príjemných, stabilných 8 – 10 %. Na appke Rouvy to bolo od začiatku ako na hojdačke. Najprv 7%, potom zjazd, potom 20%, a toto sa na kilometri vystriedalo 3x, takže akékoľvek nájdenie si tempa a vhodného prevodu nehrozilo.

Vedomý si toho, čo ma dnes ešte čaká, som zvolil tempo “na pohodu” a šetril som nohy, kde sa dalo. Ubiehalo to desne pomaly, navyše Rouvy v tomto prípade neponúka video, takže som sa pozeral iba na krivolakú čiaru na mape ako v navigácii. Utrpenie až do konca a padlo ďalších 2,5 l vody. Dokonca som musel dvakrát stáť kvôli spadnutej reťazi (áno, aj na trenažéri sa podarí).

Makarska Chorvatsko Sveti Jure

Passo dello Stelvio

Opäť doplnená voda, vypité jedno pivko, jeden pohár vína a zjedená jedna parenica a müsli tyčinka. Znova nové gate a uteráky a poriadne utretie bicykla aj karimatky pod ním (ten pot na trenažéri je fakt smrť).

Je asi pol tretej popoludní a ja leziem na môj mučiaci nástroj znovu. Plný sebavedomia, veď 7% je malina. Mimochodom, Stelvio je dnes jediný kopec, ktorý som nešiel ešte naživo (aspoň nie z Prata, tú krajšiu a ikonickejšiu stranu). Na appke Rouvy sa takýmto kopcom dosť vyhýbam, aby som si nepokazil raz v budúcnosti ten naozajstný zážitok.

Tu som spravil výnimku a vôbec to neprekážalo. Video som totiž prestal sledovať už po pár kilometroch a sústredil som sa na holé prežitie. Niečo ako tunelové videnie svetla na konci tunela. S tým rozdielom, že ja som svetlo nevidel. Iba ten tunel. Spokojných 7% sa v tejto fáze únavy ukázalo ako veľmi krutých. Áno, neprišli žiadne steny, ale ani úľava. Proste Rouvy nahodilo percento a 2 km sa sklon nezmenil. Potom sa ešte zhoršil.

Po 13 km, asi v polovici kopca, mi došla vôľa žiť. Zdalo sa, že tam hore nikdy nevyleziem. Watty sa pohybovali niekde na hranici spadnutia z bicykla (ak by som bol v realite) a moja rýchlosť bola na úrovni pani poštárky na erárnom bicykli.

Rouvy a trenazer

Musel som siahnuť po “dopingu”. Tým dopingom bola fľaša 1,5 litrového Kelta. Ja pri veľkom výkone veľmi jesť nepotrebujem a ani žalúdok nepýta. Čo ale pýta, je pivo. Overené na cyklotúrach 🙂

Stačilo pár glgov a výkon šiel hore. Sám som nechápal – asi pošlem britským vedcom túto športovú výkonnostnú štúdiu na vzorke jeden (ja). Každopádne, objavilo sa malé svetlo na konci tunela a hoci sa kilometre vliekli ako pracovný míting v piatok o tretej, postupne som sa dral hore.

Smútok prišiel až 5 km pred vrcholom. Kelt došiel, a ja som sa musel vrátiť k vode. Dnes som jej vychlípal už asi 6 litrov a to už človeku vôbec nelezie do krku, ani keď je smädný. Jediné, čo ma motivovalo v tejto fáze bol nejaký online týpek, čo šliapal asi 4 km za mnou a dobiehal ma. Tak som makal hore ako Slovák do Lidla po múku o šiestej ráno. Utrpenie skončilo na celkovej bilancii 4 840 výškových metrov.

Passo-dello-Stelvio-Prato_profile

Domáca klasika na záver

Chýba 160 metrov. Málo na normálny kopec. Našiel som ideálne riešenie. Síce opäť bez videa, ale bola v appke Rouvy domáca klasika, Rača Pekná cesta – Biely Kríž. 7 km a 350 m prevýšenie. Symbolicky zavŕšim vrchársku výzvu na domácom kopci.

Čo by som v bežný deň vyletel na parádu, teraz som sa vliekol ako výletník vyhodený zo zavretého Auparku. Po 3 km som sa dostal do stavu podobnému lucidnému snu. Proste som sa na seba pozeral zhora, ako sa tam v tom biednom tele pučím na tom trenažéri a duša sa mi smeje, či mi nedrbe. Musel som si dať jednu müsli tyčinku.

Celková bilancia 5 221 výškových metrov a vrchárska výzva splnená.

Čo som jedol?

Ešte pár faktov na záver. Váha na začiatku dňa bola 78,6 kg. Po tréningu 76,4 kg. Večer, keď som písal článok, už najedený, mal som 78,7 kg. Takže som sa v ten deň pekne vypapal 🙂

Strava v priebehu dňa:

  • raňajky – 1 mozarella, 2 jablká, 1 banán, 1 pomaranč a čaj s medom
  • počas tréningu – 2 müsli tyčinky, 1 parenica, 1 banán, 1 pohár vína, 2 l piva a 8 l vody
  • po tréningu – kýbeľ špagiet, pol litra coca coly, 1 keksík, ďalší liter vody a 2 poháre vína 🙂

A čo dáme nabudúce? To mne už bolo jasné, ale ešte som si to mentálne nepripúšťal 🙂

Užívajte kopce, lebo nikdy neviete, kedy vás bude do kopca v lese naháňať medveď a tá kondička príde vhod 🙂

Sumár a Strava aktivity prikladám tu

Stúpanie Kilometre Čas Nastúpané metre
Passo Fedaia 14,10 1:00:41 1 042
Sveti Jure 29,01 2:03:54 1 927
Passo dello Stelvio 26,74 2:24:54 1 871
Pekná cesta - Biely Kríž 7,70 0:32:38 381
Total 77,55 6:02:07 5 221

Passo Fedaia https://www.strava.com/activities/3292388612 , 14,10 km, 1:00:41 h, 1 042 m

Sveti Jure https://www.strava.com/activities/3293014435 , 29,01 km, 2:03:54 h, 1 927 m

Passo dello Stelvio https://www.strava.com/activities/3293874914 , 26,74 km, 2:24:54 h, 1 871 m

Pekná Cesta – Biely Kríž https://www.strava.com/activities/3294134188 , 7,70 km, 0:32:38 h, 381 m

PS: Kto máte doma trenažér, tak si možno hovoríte, že to muselo byť neskutočne dlhé, nekonečné a nudné. Mne však tých niekoľko hodín zbehlo ako voda. Keď trpíte, nemáte čas sa utápať v nude 🙂

Ako prebiehal môj prvý everesting nájdete v tomto článku.

Rady a tipy, na ktoré myslieť pred everestingom, nájdete v tomto článku.

Print Friendly, PDF & Email
Daj páčik, karma sa ti odmení :)
  •   
  •   
Be the first to comment

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *