Ahojte. Prax mi ukázala, že najlepšie popisy denných udalostí, a niekedy skôr nekorektný emočný výflus, než zmysluplný popis, postujem každý večer na Strave, ktorá zaznamenáva gps mojich denných cykloaktivít. Postujem tam v podstate také necenzurované africké denníky, ako ma z prvého fleku napadne, ked spotený zleziem z bicykla.
Kedže však Strava je appka, ktorú mimo zanietených športovcov ľudia až tak nepoužívajú, rozhodol som sa, že to paralelne skopčím aj sem na web. Nech máte info z prvej ruky.
Každý deň pridám do článku nový odstavec za uplynulý deň, takže ten istý článok sa aktualizuje, až kým neopustím krajinu. Potom založím nový článok, aby si zas nemusel rolovať dole 400 metrov jak bežné slovenské dieťa 🙂
Den 97 – 76 km do Cotonou
Dnes slo len o to, dokotulat sa do Cotonou, kde som mal dohodnute ubytko u Georga, chlapika/cyklistu, ktory tu zije. To sa uspesne podarilo cez dve piva:)
Vecer moto prehliadka mesta. Trocha stres. V 41 rokoch som prvykrat sedel na motorke, ako spolujazdec, ktory kokot vidi, len som sa nechal unasat miestnou dopravou.
Ale mesto pekne. Zaujalo, jedno z tych lepsich africkych. Pekna cista, sukromna (ale lacna) plaz, prijemne namestie s 30 metrovou sochou dakej amazonky a dobre jedlo.

Den 98 – 0 km a viza do Nigerie
Hlavny ciel dna, viza do Nigerie. Oficialne chcu tisic papierova online formular s platbou. Dake papiere som mal. Dake som nemal. Daco pomohol photoshop. Formular a online platbu uz vobec. Ale vo vysledku, rano som bol hnili hladat copy sluzbu a tlacit cokolvek. Isiel som na ambasadu za blbeho.
Otazka – mas 100k CFA. Mam. Za 5 minut som odisiel s vizami a o asi 150 Eur lahsi. Aj tak to bolo lepsie, nez ocakavana cena podla sprav tych predomnou. Velmi mily pristup, hoci pravdepodobne korupcia ako hrom. Ale mne je jedno ci ma to stoji 150 Eur s oficialnou byrokraciou alebo 150 Eur bez nej.

Den 99 – 104 – Silvester a malaria vol2
Na Silvestra som bol pokrceny. Pouceny a obozretny, zmeral som teplotu a 37.8. Hned tabletky. Rano krvny test potvrdil druhe kolecko malarie.
moj pobyt u Georga sa tak predlzil na tyzden. Dlhsie nez by som chcel (a asi aj on:) ). Ale som jemu a jeho rodine vdacny za utocisko.
Malaria bola tentokrat vdaka vcasnemu zachyteniu pod kontrolou. Ziadne zasadne vysoke teploty. Len som sa uz tolko dni nudil.
Paralelne som zistil, ze viza do Kamerunu sa robia online, ale kedze sme v Afrike, formular nefunguje. Par dni po sebe. Takze ako z toho von? Hlavne ze banany rastu.

Daľšie denníky z Afriky nájdeš tu.