Do Krakowa na pivo

V posledných rokoch na jeseň sa už tradične vyberám niekam na posledný cyklovýlet sezóny. Minulý rok som otáľal príliš dlho a dopadlo to takto. Tento rok som využil dlhé a teplé babie leto. A keďže už dovolenka nebola, dal som si len takú rýchlovku z Bratislavy do Krakowa.

Plán bol taký, že v piatok prejdem z 380 km vzdialenosti do Krakowa čo najviac, aby mi na sobotu ostalo cca 200 km a mohol som tak večer byť v cieli. V nedeľu sa vrátim na Slovensko, niekam do okolia Ružomberka, a do Bratislavy to už dorazím vlakom. Celkový plán cca 600 km.

Niekde v okolí Smoleníc

Piatok

Vyrazil som v piatok na obed, nech sa vyhnem piatkovému bratislavskému chaosu na cestách. Aj tak to bol po Modru celkom samovražedný výkon, hodný videí z ruských ciest. Keď už sa minuli BA autičkári, tak som si začal cestu užívať.

Počasie sa celkom snažilo. Slnko svietilo spoza takého jesenného oparu a bolo príjemných 10 stupňov. Valil som pozdĺž Malých Karpát do Trstína a ďalej cez Vrbové do Nového Mesta nad Váhom.

Tieto veterné a dlhé brďky vedia neskutočne unaviť

Kopčekov bolo výdatne. Síce žiadne horské stúpanie, ale zdĺhavé brďky cez polia, okorenené silným bočným vetrom. Do Trenčína navyše viedla cesta plná záplat, a keďže sa už stmievalo skoro, osvetlené iba bicyklovým svetlom, každá záplata vyzerala ako diera. Išlo sa dosť nepríjemne.

Večer o siedmej som dorazil do Dubnice nad Váhom. A keďže odtiaľ je moja priateľka, ktorá bola vtedy tam, nebola už motivácia valiť ďalej. 150 km na jedno popoludnie stačilo. Dali sme si pivko.

Sobota

V sobotu som vyrazil o pol ôsmej ráno. Začiatky sú ťažké. Noc bola chladná a také bolo aj ráno, hmlisté a studené. Chvíľu trvalo, kým som sa zahrial. Predpoveď hlásila slnečno. Ale s tým detailom, že slnečno bolo až nad hmlou. Takže zo slnka som toho veľa nemal a prakticky až do obeda som išiel so zapnutými blikačkami.

Slnko bojovalo, ale prehrávalo

Chcel som do obeda doraziť do Žiliny. V meste som sa nezdržoval. Valil som ďalej do Čadce. Konečne vyšlo aj slnko. V tejto časti Slovenska som bol prvýkrát v živote.

Dorazil som k tunelu Horelica. Chvíľu som rozmýšľal, či to napriek zákazu risknúť. Ale obchádzať sa mi to cez dedinky kvôli 600 metrom z kopca vôbec nechcelo. Už mi raz vo Švajčiarsku takýto zakázaný tunel prešiel, tak na Slovensku som to skúsil tiež 🙂 Doprava nebola prakticky žiadna.

Krajina v okolí Svrčinovca

Zástupy kamiónov sa objavili až vo Svrčinovci, kde všeobecne vládla zápcha a chaos. Ale našťastie iba na krátkom úseku. Ešte nekonečné stúpanie za Skalitým ku hranici a bol som konečne v Poľsku. Boli asi 2 hodiny poobede a dnes som mal v nohách 100 km. Celkovo 250 km z plánovaných 380 km.

Zastávka v poslednom obchodíku pred Poľskom. Pivo a korbáčiky

Poľsko

Kraj na poľskej strane nebol veľmi rozdielny od toho slovenského. Akurát logika poľských ciest je vyššia raketová veda. Oni dokážu tie cesty tak pokrútiť a zamotať rôznymi obchádzkami a rekonštrukciami, že bolo zmätené aj GPSko.

Prvá poľská dedinka Zwardoň

Čakal som rovinu. Veď som v Poľsku. Ale rovina sa nedostavila. Kraj bol zvlnený, kopcovitý a trochu rovinky som si užil len v okolí mesta Živiec. Aj to som si musel neskôr odkrútiť v dlhom miernom stúpaní pred Suchou Bezkidskou.

Jediná dlhšia pauza v dnešný deň

Krakow sa blížil. Kilometre ubúdali a ja už som vedel, že to stíham. Čo som však nevedel bolo, kde budem spať. Neviem, či to bolo víkendom a pekným počasím, ale ceny ubytovania na Airbnb boli nepríjemne vysoké. Takže ostávam pod širákom. Ale kde v Krakowe nájdem vhodné miesto, to som netušil.

Krakow

Krakow je konečne na dohľad a slnko už zapadlo

Vjazd do Krakowa nakoniec nebol až taký zlý, ako som sa obával. Paralelne s hlavnou cestou išla malá cestička, ktorou som sa dostal až do mesta. Tam to už bolo upchaté, takže nebol problém sa preštrikovať do centra.

Som v cieli, idem na pivo

Krakow je krásne historické mesto. Preto som si ho vybral ako miesto, kde si dám tento víkend pivo 🙂 A to symbolické cieľové pivo som si dal na hlavnom námestí. Mesto bolo plné turistov a tomu zodpovedala aj cena piva, navýšená ešte o hrubé zaokrúhľovanie, kedže som nemal zloté a platil som eurami.

Rynek Glówny
Cieľové pivko Žywiec…a som o 6 eur ľahší

Idem zakempiť

Pohľad na mapu mi prezradil, že v Krakowe majú kúsok od centra veľký park. Ak niekde nájdem vhodné miesto na prespatie, tak tam. Prišiel som až k nemu, ale obrovská trávnatá plocha neposkytovala veľa úkrytov. Dokonca som sa pýtal jedného miestneho, či nepozná vhodné miesto. Celkom som ho mojou otázkou zaskočil a nevedel mi nič poradiť.

Ale čistou náhodou som objavil workoutové ihrisko skryté za kríkmi a za jednou zavretou reštauráciou. V sobotu večer cvičiť nikto nepôjde 🙂

V noci ma vidieť nebolo a ráno som vstal skôr, ako stihli prísť psíčkari

Nedeľa – návrat domov

Ráno som sa ešte raz prešiel prázdnym centrom mesta a zamieril som rovnakou cestou domov. No nemal som v pláne ísť opäť cez Zwardoň a Čadcu, ale aby som mal zmenu, smeroval som k hraničnému priechodu Chyžné a do Trstenej.

Prázdne ranné mesto
Krakowský Wawel

Cesta k hranici bola opäť taká typicky poľská. Popri hlavnej štvorprúdovke išla bočná cestička, ktorá sa miestami zmätočne krútila. Do toho samé hore a dolu, a niekedy iba hore a hore, a furt hore. A samozrejme vietor cítil potrebu sa otočiť, takže zase mi fúkal oproti.

V okolí mesta Rabka – Zdrój

Na hranicu so Slovenskom to bolo ufúkaných 100 km a prišiel som sem až okolo druhej poobede. Kalkuloval som, kam sa mi oplatí ísť vzhľadom na večerné vlaky do Bratislavy. V hre bol Ružomberok, Vrútky a dokonca chvíľu aj Bystrica. Keby ten vlak z Banskej Bystrice išiel o hodinku neskôr, asi by vyhrala táto trasa. Ale nakoniec vyhrali istejšie Vrútky.

Odmenou za túto trasu bola Oravská priehrada. Tá v takýto slnečný deň poskytovala krásne scenérie

Čakalo ma aj sedlo Príslop, ktoré však našťastie z mojej strany znamenalo len asi 2 km stúpania. Z tej druhej, ktorou som sa spúšťal do Oravského Podzámku, by to bol masaker. Najmä v aktuálnom stave, keď už som dosť výrazne pociťoval únavu z prejdených kilometrov.

Teraz už som viac-menej hral o čas. Chcel som stihnúť nejaký rozumný vlak vo Vrútkach, a tak som sa už nezdržoval a tempo som držal pomerne rýchle.

Oravský hrad

Za Kubínom, smerom na Kraľovany, už začala hustnúť doprava. Ale našťastie, hoci je úsek okolo Šútova frekventovaný, je tam široká krajnica.

Vie niekto, kto pozná Slovensko lepšie ako ja, čo je toto za kopec?

Vo Vrútkach som už iba doplnil vodu a jedlo na cestu vlakom a natlačil sa do vlaku. Doslova. A vylialo sa mi vo vlaku pivo, takže som asi všetkých 7 ľudí v uličke dosť naštval 🙂

Mať deň navyše, tak radšej bicyklom ako železnicami 🙂
Total distance: 574.4 km
Max elevation: 811 m
Min elevation: 132 m
Total climbing: 7396 m
Download
Print Friendly, PDF & Email
Daj páčik, karma sa ti odmení :)
  •   
  •   
This Article Has 1 Comment
  1. Peter Jankovič píše:

    ten kopček sa volá Šíp, pozdravuje Peťo
    Musíme sa niekedy stretnúť a niečo predebatiť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *