Ahojte. Prax mi ukázala, že najlepšie popisy denných udalostí, a niekedy skôr nekorektný emočný výflus, než zmysluplný popis, postujem každý večer na Strave, ktorá zaznamenáva gps mojich denných cykloaktivít. Postujem tam v podstate také necenzurované africké denníky, ako ma z prvého fleku napadne, ked spotený zleziem z bicykla.
Kedže však Strava je appka, ktorú mimo zanietených športovcov ľudia až tak nepoužívajú, rozhodol som sa, že to paralelne skopčím aj sem na web. Nech máte info z prvej ruky.
Každý deň pridám do článku nový odstavec za uplynulý deň, takže ten istý článok sa aktualizuje, až kým neopustím krajinu. Potom založím nový článok, aby si zas nemusel rolovať dole 400 metrov jak bežné slovenské dieťa 🙂
Den 224 – 71 km do Zambie
Prejazd stvorhranicim Botswana – Namibia – Zimbabwe – Zambia cez most ponad majestatny tok Zambezi. Prva hranica, ktora bola europskeho stylu v Afrike. Tj. ziadni fixeri, pekne upratane a organizovane. Formality za 3 minuty, pouzitelna zmenaren, proste kultura. Clovek sa necitil ako lovna zver smejdov a nezelana pritaz colnikov ako to v Afrike byva.
Inak protivietor a tazka jazda. Na hostel do Livingstonu vymysliet postup s Victoria Falls na zajtra.
Den 225 – 0 km a Victoria Falls
Viktoriine vodopady. Jedna z najznamejsich atrakcii Afriky. Osiel som tam s Mikom, ucitelom Anglictiny, povodom z Londyna a zijuceho v Spanielsku. Stretli sme sa na hostely v Livingstone.
Vodopady parada, ako sa asi dalo cakat. Je velka voda po dazdoch. Co je fajn, lebo vodopady su mohutne. A neni to zaroven fajn, lebo je vela vodnej trieste skrz dost picu vidis. A este ta aj zleje 🙂
Kazdopadne je to krasa. Majestatne, mohutne a to zambijska strana je vraj este slabsia proti zimbabwianskej. Tam pojdeme tiez zajtra. Idylku doplnaju nebojacne paviany a turistov skoro rano nebolo vela.
Sranda vsak vodopadmi neskoncila. Mike dostal chit na kavu. A vraj ked kavu, vraveli domaci, tak najlepsie s epickym vyhladom na rieku Zambezi v hotely Royal. To je hotel, kde noc zacina na 800 Eurach.
Ani neviem ako, sme sa prepracovali dnu. Mike vie kecat. Dost pomaha britsky prizvuk. Golvovym autickom nas previezli arealom so sdomacnelymi zebrami a antilopami. Pre efekt sme sa rozpravali ake krasne izby mame a ako si uzivame tento hotel, najlepsi v meste. Nech nepojmu podozrenie.
Zasli sme do nobl kaviarne. Lupli dve male piva kazdy. A potom, ked prislo 30 eur na platenie, Mike to zahral na izbu cislo 55. Neviem, kto tam byva, ale snad mu tych 30 eur nebude vadit ked plati 800/noc 🤣
Potom sme sa dali golfovym vozikom odviezt z arealu prec. Rychlo prvy stop a fujarom prec 🙂
Cestou sme videli asi 30 slonov pasucich sa pri ceste a drziacich miestnych cyklistov v neistote, ci ist dalej alebo nie. Vraj tu dva dni dozadu jedneho zmaroval slon. Domaci celkom jazdia na bicykloch.
Do toho mi vcera prisli viza do Juznej Afriky. Parada, takze som narychlo prekalkuloval plan B naspat na plan A. Ma to len jeden zadrhel. Vize mi poslali s platnostou od vcera na 30 dni. Co asi nedam, kedze 2 tyzdne len pojdem dolu do Juznej Afriky.
Den 226 – 0 km a nosorozce
Dnes leharo na hostely a podvecer na safari pozriet nosorozce. Videli sme 6 kuskov. Krasne zviera. Ale mna aj tak viac zaujali slony na ceste pri navrate z narodneho parku. Krasne z blizka a mega velke.
Daľšie denníky z Afriky nájdeš tu.
Ak ma chceš na mojej ceste západnou Afrikou podporiť, môžeš tak urobiť tu
