Ahojte. Prax mi ukázala, že najlepšie popisy denných udalostí, a niekedy skôr nekorektný emočný výflus, než zmysluplný popis, postujem každý večer na Strave, ktorá zaznamenáva gps mojich denných cykloaktivít. Postujem tam v podstate také necenzurované africké denníky, ako ma z prvého fleku napadne, ked spotený zleziem z bicykla.

Kedže však Strava je appka, ktorú mimo zanietených športovcov ľudia až tak nepoužívajú, rozhodol som sa, že to paralelne skopčím aj sem na web. Nech máte info z prvej ruky.

Každý deň pridám do článku nový odstavec za uplynulý deň, takže ten istý článok sa aktualizuje, až kým neopustím krajinu. Potom založím nový článok, aby si zas nemusel rolovať dole 400 metrov jak bežné slovenské dieťa 🙂

Dni 184 – 186 – 0 km a autobusom do Windhoeku

184. den som siel rano do mesta, vybavit si SIM kartu a kupit listok na nocny bus do Windhoeku. Plan je navstivit tam Juhoafricku ambasadu a vybavit si viza.

185. den rano som vo Windhoeku. Tazka noc v autobuse. Na ambasade ma odbiju, ak nie spm rezident Namibie, neobsluzoa ma. Odkazu ma na Vieden, resp. online formular.

186. den po navrate a dalsej noci v autobuse len relax a dospavam.

Den 187 – 135 km a vyrazam spoznavat Namibiu

Vyrazam na dalsiu cestu do utrob Namibie. Varovali ma, ze Namibia je samota a nikde nic. Dnes to bolo este v norme. Sice kazdych 70 km, ale predsa mestecko/dedina. Medzitym travnate polopustne plane a savana, casto zaliata vodou, kedze je obdobie dazdov.

Najlepsi moment dna bola noc uprosteed savany. Nikde nikto. Ani cloveka. Konecne som sa vydrichmal, lebo ziadny domaci dedincan nemal potrebu o 5.52 buntosit.

Den 188 – 118 km a zacina prava samota

Objavuju sa znacky pozor slony. Ale zatial nic. Cely den mierne hore. Nevidno to, ale citit to. Dnes ovela vacsia prazdnota. Za mestom Opuwo konci asfalt a zacina gravel.

V Opuwe sa pohybuju stare obezne zeny s velkymi obnazenymi vytahanymi ceckami. Niekedy ich je ze 10 na korbe jedneho pickupu.

Straznici na pumpe, ze kam idem. Ked som povedal ze na juh do Walvis Bay, tak reku ci sa nebojim lionov a cheetahov. Dal som to s kamennym xichtom, ze ne. Ale zatial tu pasu domaci na ovpno kravy, kone, hoci dediny moc nie su. Tak je to asi ok.

Dalsia fajn noc osamote v savane. Burky obchadzali, ale obisli.

Dnes sa inak prvykrat od Mauretanie objavil v obchode dzem. A v Opuwe na pumpe perliva mineralka. Mineralku s bublinkami som od Europy nevidel. Velke veci sa tu deju.

PS – viem, ze vsetci cakate fotku tucnej zeny s velkymi kozami, ale nefotil som. Bal som sa, se by mi kozami mobil z ruky vyrazila na 20 metrov.

Daľšie denníky z Afriky nájdeš tu.

Ak ma chceš na mojej ceste západnou Afrikou podporiť, môžeš tak urobiť tu