Rok jazdím so Stravou

Patrím k veľmi intuitívnym cyklistom. Riešiť watty, pulzy a nejaké striktne špecializované tréningy ma nikdy nebavilo. Preto som sa Strave a podobným appkám na meranie výkonu dosť dlho bránil, hoci jazdím tréningovo na cestnom bicykli denne. Naveľa, keď už sa mi všetci kamaráti smiali, že som 4 000 rokov za opicami, som si teda Stravu nainštaloval. Skúsim, čo to dá. A tak už posledný rok jazdím so Stravou.

Pre nezasvätených, Strava je appka, ktorá vám pomocou GPS meria vzdialenosť, rýchlosť, nastúpané výškové metre, výkon vo wattoch, či srdcový pulz. Je možné tak detailne zmerať efektívnosť a náročnosť tréningu (a vytešovať sa, že ste dali viac, vyššie a rýchlejšie ako kamarát).

Aké to je a čo sa tým pre mňa zmenilo? Poviete si, veď iba appka, aký to môže mať vplyv? Ale Strava skrýva niekoľko vlastností, ktoré dokážu váš cyklistický život výrazne ovplyvniť. Poväčšine v dobrom. Ale má to aj svoje muchy.

Čo nie je na strave, to sa nestalo

Toto je vec, ktorú každý, kto začne so Stravou, objaví ako prvú. Jednoducho, ľudia sú tvory sociálne. Pochváliť sa výkonom je vysoko návyková vec a objem kilometrov alebo počet nastúpaných metrov, ktorý vám svieti pri profile, je niečo ako športový rating medzi amatérskymi športovcami z vášho okolia. Je to ako fotky z dovolenky na Maledivách na Facebooku.

Moje poznanie je také, že ak raz pustíte do svojho športovania čísla, už nebudete behať alebo bicyklovať len tak pocitovo. Nie, že by ste stratili radosť z pohybu, ani vás to nebude baviť menej. To určite nie. Stále ma bicyklovanie aj beh baví a užívam si to rovnako ako predtým. Iba niekde na pozadí získate obsedantnú monkovskú potrebu mať to zaznamenané a zdokumentované a porovnávať si čísla 🙂 Takže, či už máte Stravu v mobile, Garmine na riadidlách bicykla, alebo v hodinkách, odteraz bude toto zariadenie vždy pri vás. Aj keď pôjdete 2 kilometre na kolobežke do krčmy alebo rýchlym krokom po kaleráb a zemiaky do Lidla.

KOM hunter

Strava ponúka možnosť segmentov. To sú úseky rozhádzané kde tu po svete, niečo ako neviditeľní Pokémoni. Každý úsek má svojho kráľa, ktorý drží KOM a pod ním rebríček smutnejších a pomalších jedincov. V praxi to vyzerá tak, že niekto urobil segment napríklad od Červeného mosta na Biely Kríž. Kto to odbicykluje najrýchlejšie, ten je držiteľ KOMu (prípadne aj srdcového infarktu). Ostatných to motivuje mu KOM prebrať, alebo sa aspoň porovnať s ostatnými v celkovom rebríčku. Toto je podľa mňa vec, ktorá robí zo Stravy najväčšiu závislosť v dobrom aj v zlom zmysle. To, že sa viete online pretekať s kýmkoľvek, kto už daný segment prešiel.

A potom existujú aj jedinci, ktorí majú zbieranie KOMov ako hobby. Rýchlosť vetra, hustota dopravy, správne naladenie formy, vycikanie poslednej kvapky moču, a valia si to pre KOM. Hodinka bicyklovania na miesto v dôchodcovskom tempe a potom šprint ako s nekamarátskym pittbullom za zadkom na dvesto metroch segmentu, štyria zrámovaní chodci a KOM je doma 🙂

Niektoré segmenty sú fajn. Napríklad ten na Biely Kríž alebo na Braunsberg, prípadne Čunovská časovka pre rovinkárov. Niektoré sú haluze okolo paneláku alebo v protismere cez kruháč. Niekedy rozmýšľam, čo bude, keď budeme starí. Budem tlačiť chodítko po chodbe domova dôchodcov, až mi zubná protéza bude nadskakovať a na večeri sa pochválim KOMom? 🙂

Mám perfektný benchmark voči sebe aj ostatným

Segmenty a porovnávanie sa však nie sú len o lovení KOMov. Je to skvelý spôsob, ako sa porovnať s ostatnými. Vidíte výkony ostatných nielen na danom kopci alebo šprintujúcom úseku, ale na celej jazde. Vidíte jeho výkon vo wattoch, srdcový tep, priemernú a aktuálnu rýchlosť. Viete sa tak dobre porovnať, kde výkonovo ste, kde sú vaše slabšie stránky, kde silnejšie a aké máte šance na prípadnom preteku neskolabovať hneď na prvom rýchlejšom úseku.

Makám viac, nech to vyzerá, aj keď sa mi nechce

Ďalšia výhoda stravy je, že makáte viac. V „bezstravových“ časoch, keď sa mi nechcelo, tak som proste nešiel alebo som išiel pomaly. Ísť pomaly so Stravou nehrozí. Ešte to tak, aby všetci videli moju smutnú priemerku. Alebo, čo horšie, aby som v pekný slnečný deň nemal medzi záplavou ostatných brilantných tréningov aj ten svoj. Najlepšie aspoň s nejakým KOMom. Nepôjdem predsa na Braunsberg rýchlosťou českého cykloturistu v ponožkách, sandáloch a s vlajočkou.

A ak aj nemám svoj deň a nedokážem to pretlačiť silou vôle, zapojím aspoň fantáziu. Do popisu napíšem osvedčené „regeneračná jazda“ (akože, naschvál som išiel pomaly, aby som vybicykloval „náročný“ tréning predchádzajúcich dní) alebo „silný protivietor“, „únava z včerajších 200 km sa prejavila“, prípadne veľmi obľúbené „social ride“ (to je akože tempo, kde sa bicyklujete preto, aby ste sa vykecávali, vlastne taká krčma na kolieskach bez piva).

Križovatky a železničné priecestia ma štvú

Veľmi ma štvú. Človek drtí dve hodiny, nohy si idem odšróbovať, srdcový tep ako člen vyvražďovanej posádky na vesmírnej lodi, kde je Votrelec, aj vietor som si vybavil a zrazu drb, železničné priecestie a závora ide dolu. Zastať znamená zhoršenie priemernej rýchlosti o 1 km/h. Červená na križovatke detto a úplná smrť sú autobusy na Železnú studničku, ktoré zahatajú cestu v oboch smeroch, ak stoja na zastávke.

Priemerka je totiž, aspoň pre čerstvých užívateľov Stravy, niečo ako sociálne skóre pre občana Číny a každé spomalenie ju drasticky znižuje. Preto mačkám „stop“ hneď, ako spomaľujem, a opätovne spúšťam, až keď som sa vrátil stabilne na tretiu kozmickú rýchlosť a som opäť vo fáze akútnej hrozby zástavy srdca. Proste valcujete všetko a všetkých ako dobre rozbehnutý ruský tank v uliciach Berlína. Odporúčam naučiť sa pískať medzi zuby na chodcov 🙂

Efektívnejší tréning

Závislosť na priemernej rýchlosti je však, našťastie, len prvotný príznak Strava positive jedinca. Časom pominie a nastúpia rozumnejšie formy tréningu. Veľmi k tomu pomáhajú skupinové jazdy alebo trenažér v zime (alebo aspoň kamoš, ktorý trenažér má a vy si viete brať príklad z jeho špeciálne nastavených tréningov). Pri skupinových jazdách, prípadne špeciálne nastavených tréningoch, totiž rýchlo prídete na to, že ukazovateľ priemerky nič nehovorí.

Nejde len o podmienky, ako sú vietor alebo únava z predchádzajúcich tréningov, ktoré každú jazdu robia jedinečnou a z pohľadu priemerky inou. Ide skôr o zameranie tréningu. Až keď som si toto uvedomil, až vtedy mi Strava začala dávať naplno svoj potenciál. (No, naplno, aj to sa mi ešte kamoš smeje, že nepoznám všetky funkcionalitky.)

Po roku som sa naučil Stravu používať hlavne ako záznam tréningu. Viem si určiť, že sa idem sústrediť na kadenciu, a teda ma priemerná rýchlosť vôbec nezaujíma. Alebo dnes idem na intervaly do kopca, kde mi ide o srdcový tep a čas na krátkom úseku, nie o celkovú rýchlosť na celom výjazde. Alebo šprintujem proti vetru. Mám tieto moje amatérske tréningové pokusy zaznamenané v čase. Viem si každý tréning na niečo zamerať a nie je to len o tom istom – naháňaní kilometrov v neefektívnej tepovej zóne pri zachovaní čo najvyššej rýchlosti. A hlavne si viem po tréningu skontrolovať, ako sa mi ho podarilo splniť.

A prečo k tomu pomáhajú aj skupinové jazdy? No jednoducho, tam sa totiž váš efektívnejší tréning ukáže. A to, či sa udržíte v rozbehnutom balíku, vôbec nezáleží na priemerke, akú ste mali na poslednom výjazde. A potom nemáte komplex zavesiť na Stravu aj tréning s priemernou rýchlosťou pani poštárky.

Strava tak vie urobiť tréning oveľa efektívnejším. Jasné, nie je to náhrada profi trénera a jeho tréningového plánu, ale tie čísla, ktoré vám dáva, sú veľmi užitočné, ak ich chcete rozumne využiť.

V skupine sa šprintuje

Skupinové jazdy sú korením cestnej cyklistiky. Aj tie Strava, podľa mňa, ovplyvňuje. Sú obľúbené segmenty, kde sa šprintuje. Ale nešprintuje sa len preto, aby sa vyhral šprint a pomastil som si ego v danej chvíli medzi zúčastnenými jedincami. Šprintuje sa, a podľa mňa možno ešte viac práve preto, aby sa získal KOM na danom úseku. Rovnako sa viete celkom dobre spoľahnúť, že šprint sa začne tam, kde tento lukratívny segment začína a končí sa na konci segmentu. Je to ako neviditeľná páska natiahnutá cez cestu, ktorá je však len v cyklocomputeroch vašich spolujazdcov.

Noví kamaráti

Ďalším skvelým prínosom, ktorý Strava má, je, že spája ľudí. Strava je plnohodnotná športová sociálna sieť s fotkami, príspevkami, pocitmi, číslami, rebríčkami, likeami. Registrujete sa s ľuďmi, s ktorými by ste sa nikdy inak nezoznámili. Vnímate ich výkony, oni vaše, viete sa zladiť na spoločné jazdy. Jednoducho, získavate parťákov na šport. Aspoň ja vnímam, že za ten rok, čo používam túto appku, som spoznal veľmi veľa ľudí a stúpol môj počet skupinových jázd.

Inšpirácia na tréning

Ľudia, ktorých sledujete na Strave, vás vedia aj inšpirovať. Niekedy príde niekto so zaujímavou trasou, ktorá by vás ani nenapadla. A po preštudovaní jeho jazdy zistíte, že je to skvelý a vyvážený kopcovitý tréning priamo v meste, ktorý si viete zajazdiť aj na kratšom výjazde a v horšom počasí. Alebo niekto vymyslí nový formát, napríklad súťažnú časovku do kopca na nejakom segmente. To sú veci, ktoré vedia oživiť váš cyklistický tréning a dodávajú vášmu jazdeniu viac zábavy.

Everesting

Existuje iniciatíva, resp. športový výkon, keď jazdíte daný kopec toľkokrát, až nastúpate 8 848 metrov, čo je výška Mt. Everestu. Následne sa vám zakrúti hlava z 30tich opakovaní a zadok vám je vďačný ešte pekných pár dní. Strava toto dokáže zmerať a môže to tak skúsiť každý, kto si trúfa. Teda, nie ten subjektívny nekomfort zadku, ale nastúpané výškové metre. A čo je hlavné, vďaka Strave a ľuďom, ktorí to už dali, si viete pozrieť, čo taký výkon obnáša. A či nad tým vôbec rozmýšľať.

Rok jazdím so Stravou

Ak by som mal zhrnúť ten uplynulý rok, ktorý jazdím so Stravou, hodnotím ho pozitívne. Táto appka má svoje muchy, úchylky a závislosti. Ale ja osobne mám pocit, že môj tréning je efektívnejší, jazdím viac skupinových jázd a dáva mi to inšpiráciu na nové druhy výjazdov. Idem sa bicyklovať, tak užívajte 🙂

Zaujímavé tipy na výlet a tréning v kategórii Tip na výlet.